Tvoril s horúcou láskou k ľuďom

Pri pohľade do kalendára som si spomenul na jedného zaujímavého človeka, ktorý je nespochybniteľne spojený s firmou Baťa. Šiesteho februára uplynulo stopäť rokov od jeho narodenia. Je ním maliar a ilustrátor Ján Fabik. Nespočetnekrát som sa s ním stretol, počúval jeho rozprávanie o živote, práci, maľovaní. Keď som ho koncom novembra 1999 navštívil v jeho ateliéri, kládol uhlie do piecky, aby nám nebola zima, ale aj aby farby lepšie schli. „Nemôžem sa sťažovať na nedostatok roboty,“ hovoril mi vtedy osemdesiattri ročný pán Fabik. „Známi i neznámi ma prosia: Namaľujte nám obraz! Často premýšľam, že odmietnem. Nakoniec mi to nedá a namaľujem. Maľovanie je takým mojim hnacím motorom. Núti ma žiť.“
Malý Janko uzrel svetlo sveta v Bošanoch 6. februára 1916 ako prvorodený syn zo štyroch detí Klementa Martina Fabika a Heleny rodenej Jozefkovej. Aké mal detstvo? „Ťažké, ale pekné,“ pousmial sa. „Spomínam si, ako deväťroční chlapci sme hrávali futbal. Handrovicu sme naháňali o dušu, keď tu jeden z nás v zápale boja trafil hlavu okoloidúceho pán Borchu. Fajka mu vyletela z úst. Nadával nám a loptu chcel zničiť, ale zle na ňu skočil a bác, váľal sa v prachu ako vrece zemiakov. Rýchlo sme našu ,futbalkuʼ schytili a prášili sme kade ľahšie. Svoje detstvo môžem zhodnotiť aj takto: leto – voda – husi.“
Chlapec dostal o Boha do vienka jeden veľmi pekný talent – kreslenie. Bavilo ho čítanie, tak od malička lúskal knižky a kalendáre, kde si všímal ilustrácie. Najviac sa naučil od mamičky, ktorá bola vychýrená dedinská kreslička a vyšívačka. Od nej pochytil zručnosť, ktorá prerástla v túžbu byť maliarom. Otec, pánsky kočiš, neskôr robotník v miestnej garbiarni, matka sezónna robotníčka na veľkostatku, však jeho sen naplniť nemohli. Peňazí na štúdium nebolo. Nadanie a cit pre kresbu si všimli aj českí učitelia učiaci na miestnej meštianke František Picek (rovesník a spolužiak Mikolaša Aleša) a Adolf Vašík. Obom vďačí za osvojenie si kresby, ovládanie perspektívy, kompozície a za farebné vnímanie. Vydarené portréty triedneho učiteľa J. Zemaníka, učiteľa kreslenia A. Vašíka, ba aj riaditeľa školy V. Švarca v poslednom ročníku na škole, vystavené v kresliarni vzbudili pozornosť a rešpekt. Vysnívaná cesta chudobného žiaka k maliarstvu bola zarúbaná, tak sa rozhodol vydal na učiteľskú dráhu. Napriek úspešným skúškam ho do učiteľského ústavu v Štubnianskych Tepliciach (dnes Turčianske Teplice) pre nedostatok miesta neprijali. Nádej prišla na prahu roka 1931, keď bošiansku garbiareň kúpil Baťa. Po psychotechnických skúškach a tiež ako syn zamestnanca fabriky, sa dostal s viacerými kamarátmi z Bošian, do Baťovej školy práce v Zlíne. Z obuvníckej dielne, kde začínal jeho dotyk s praxou, ho jeho výtvarné nadanie napokon priviedlo do redakcie zlínských novín, kde začínal ako kreslič. Tu začal objavovať dovtedy jemu neznámu novinársku prácu. Učil sa štylizácii písaného slova, osvojoval si techniky výroby novinových štočkov a iných oblasti tlačiarenských techník. Všetkému, čo sa naučil ďakuje vtedajšiemu šéfredaktorovi Antonínovi Cekotovi, ilustrátorovi Františkovi Přikrylovi a maliarovi Františkovi Bezděkovi. Mladý Janko v Zlíne spoznal aj svoju manželku Božku. Po vojenčine 1937 – 39 u letcov v Nitre začal pracovať v bošianskej redakcii baťových novín Budovateľ. Neskôr prešiel do Baťovian, kde postupne pracoval ako redaktor, osobný referent, vedúci bytového hospodárstva, šéf reklamy a napokon ako vedúci predajne s obuvou v Dubnici nad Váhom. V roku 1959 sa vrátil domov. A opäť práca v oblasti kultúry – propagácia v odevnom obchode, osvetovom zariadení, redakcii okresných novín a naostatok verejná činnosť v správe rodnej obce a okresu, odkiaľ odišiel do dôchodku. V rokoch 1961 – 65 redigoval dedinské noviny Bošanec, ktoré boli nástupcom Bošianskeho spravodaja.
Ján Fabik ako amatérsky maliar nakreslil stovky kresieb a kresbičiek v časopisoch a novinách. Nájdeme ich v Zlínskych novinách, Budovateľovi, Spolupracovníkovi, Nitrianskom hlase, Slobodnej práci, okresných novinách Socialistický dnešok, Dnešok, v časopise Výživa a zdravie; v rôznych iných periodikách, ale aj v knihách Víťazstvo Petra Garonda (rok vydania 1948), Biely mandarín, Za šťastím do sveta (autor bývalý baťovec P. Ondrušek) i v množstve propagačných materiálov, metodických tlačív, kroník, monografii...
Krajinomaľba a figurálna kompozícia, tiež grafika tvoria ďalšiu časť jeho výtvarnej činnosti. Jeho diela sa nachádzajú v zbierkach Vlastivedného múzea , vo vlastníctve úradov, súkromných osôb v Topoľčanoch, Bošanoch. Zdobia steny organizácií, podnikov a domácnosti mnohých ľudí na Slovensku i za hranicami.
Vytvoril aj návrh obecného erbu Bošian. Tento nakoniec zvíťazil v plejáde súťažiacich a bol pri príležitosti 800 výročia prvej písomnej zmienky vzniku Bošian v roku 1983 slávnostne odhalený.
Fabikova výtvarná tvorba je veľmi plodná, je však poznamenaná aj jeho amaterizmom. Ako mi však sám povedal: „ Moja tvorba je zrkadlom reality, prítomnosti, dokumentom minulosti a súčasného života okolo nás. Ako samouk tvorím s horúcou láskou k ľuďom, rodnému kraju a k mojej vlasti.“
Ján Fabik sa so svetom umenia a kultúry rozlúčil 22. februára 2002. Pochovaný je v Bošanoch na cintoríne vedľa Schmittovej hrobky.
Svoje diela vystavoval na pomerne veľa výstavách:
1940 I. Malý salón amatérskych výtvarníkov, Baťovany
1942 II. Malý salón kresby, Baťovany
od roku 1972 takmer každoročná účasť na kolektívnych výstavách amatérskych výtvarníkov okresu Topoľčany
1973 Krajská výstava kresieb, Bratislava
1974 Celoslovenská výstava, Dubnica n/Váhom
1975 Krajská výstava obrazov, Nitra a Celoslovenská „Dubnica 75“
1976 Krajská výstava kresieb, Nitra a Celoslovenská „Výtvarná Dubnica“
1978 Krajská výstava výtvarných amatérov, Nitra, „Výtvarná Dubnica 78“
1980 Krajská výstava kresieb, Dunajská Streda
1980 Výmenná výstava slovenských a českých výtvarníkov, Gottwaldov (Zlín)
1981 Samostatná výstava , Topoľčany
1983 Samostatná výstava , Bošany
1992 Spoločná výstava FABIK-LEHEN-KOMOŠ k 60. výročiu tragickej smrti Tomaša Baťu
2003 (25. 9. – 4. 10) 820 výročie od prvej písomnej zmienky o Bošanoch, posmrtná výstava

Fotografie a ilustrácie: archív autora.

PrílohaVeľkosť
Ilustrácia z knihy: Alphons Aeby, Víťazstvo Petra Garonda, O. Travníček, Žilina 194869.15 KB
Ján Fabik55.49 KB
Heligonkár, olej na sololite 198052.11 KB
Ján Fabik pri práci74.9 KB
Červená kaplnka, olej na sololite 199278.86 KB
Oslobodenie Bošian, olej na sololite 1985129.97 KB

Informácie o Milan Škvarenina

Obrázok používateľa Milan Škvarenina

Krátke info o sebe (nepovinné)

Milovník dobrej literatúry, knihovník, zberateľ. Najviac milujem slušných ľudí.

Zobraziť celý profil používateľa

Redakčné články