Pápež František pri kanonizácii: Stačí nám Ježiš?

...Prosme o milosť vedieť niečo zanechať z lásky k Pánovi: zanechať bohatstvo, zanechať snívanie po postavení a moci, zanechať štruktúry, ktoré už nie sú primerané na ohlasovanie Evanjelia, tie závažia, ktoré brzdia misiu, tie povrazy, ktoré nás pútajú k svetu. Bez skoku vpred v láske náš život a naša Cirkev ochorejú na „egocentrickú samoľúbosť“ (Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 95): vtedy sa radosť hľadá iba v nejakom prchavom pôžitku, dochádza k uzatváraniu sa do sterilných debát, k spohodlneniu v monotónnom žití kresťanstva bez elánu, kde narcizmus zakrýva smútok z pocitu nenaplnenia.

Takto to bolo u toho neznámeho muža, ktorý – ako hovorí Evanjelium – „odišiel zarmútený“ (v. 22). Zostal naviazaný na predpisoch a svojom veľkom majetku, nedaroval svoje srdce. A síce stretol Ježiša a dostalo sa mu od neho láskavého pohľadu, odišiel zarmútený. Smútok je dôkazom nenaplnenej lásky. Je znamením vlažného srdca. Naopak, srdce odľahčené od majetku, ktoré slobodne miluje Pána, neustále šíri radosť, tú radosť, ktorej dnes tak veľmi treba. Svätý pápež Pavol VI. napísal: „Uprostred svojich úzkostí potrebujú naši súčasníci spoznať radosť, počuť jej spev“ (Apoštolská exhortácia Gaudete in Domino, I). Ježiš nás dnes pozýva vrátiť sa k prameňom radosti, ktorými je stretnutie sa s ním, odvážna voľba riskovať v jeho nasledovaní, chuť zanechania niečoho pre vykročenie jeho cestou. Svätci prešli touto cestou.

Prešiel ňou Pavol VI., podľa príkladu apoštola, od ktorého prevzal meno. Ako on, tiež vydal svoj život za Kristovo Evanjelium, prekračujúc nové hranice a stávajúc sa jeho svedkom v ohlasovaní a v dialógu, prorokom extrovertnej Cirkvi, ktorá hľadí na vzdialených a stará sa o chudobných. Pavol VI., i v únave a uprostred nepochopení, vášnivo svedčil o kráse a radosti totálneho nasledovania Ježiša. I dnes nás znova povzbudzuje, spolu s Koncilom, ktorého bol múdrym kormidelníkom, žiť naše spoločné povolanie: univerzálne povolanie k svätosti. Nie k polovičatosti, ale k svätosti.

Je pekné, že spolu s ním a spolu s ostatnými dnešnými svätcami a sväticami je i Mons. Romero, ktorý zanechal istoty sveta, dokonca aj svoju osobnú bezpečnosť, aby podľa Evanjelia daroval svoj život, blízky chudobným a svojmu ľudu, so srdcom priťahovaným k Ježišovi a k bratom. To isté môžeme povedať i o Francescovi Spinellim, o Vincenzovi Romanovi, o Márii Catharine Kasperovej, o Nazarii Ignazii od sv. Terézie Ježišovej a aj o našom abrucko-neapolskom chlapcovi Nunziovi Sulpriziovi. Svätý mladík, odvážny, pokorný, ktorý sa vedel stretávať s Ježišom v utrpení, v tichu, a v obetovaní seba samého.  Všetci títo svätí v rozličných kontextoch pretlmočili svojím životom dnešné Božie slovo, bez vlažnosti, bez kalkulácií, so zápalom riskovať a niečoho sa zriecť. Bratia a sestry, nech nám Pán pomáha napodobňovať ich príklady.

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Redakčné články