Zo zamyslenia pátra Milana Bubáka SVD: Kríže v našom živote

...kríže, ktoré vo svojom živote máme, musíme najprv identifikovať. Identifikovať svoje kríže znamená tieto kríže rozpoznať, uznať ich, že jestvujú a jasne ich prijať. Možno naším krížom je ustarostenosť o naše už dospelé deti, ktoré odišli z Cirkvi, zanechali vieru alebo žijú zlý a nemravný život. Môže ním byť naše nefungujúce manželstvo, či život, v ktorom niet radosti ani nádeje. Alebo sa možno cítime nešťastní v práci, ktorá sa nám nepáči. Možno sme sa dostali do dlhov, z ktorých sa nevieme vymotať. Tieto dlhy nám vznikli z našich hypoték, z neúspešného podnikania alebo z nerozumného nakupovania vecí, ktoré sme nepotrebovali. Možno našim problémom, a teda krížom, je závislosť na alkohole alebo na iných drogách, ktoré nám postupne menia myseľ aj osobnosť. Možno trpíme na ohováranie alebo vynášanie unáhlených súdov nad inými. Vieme, že to je rozpore s prikázaniami Ježiša Krista a aj tak to robíme. Možno naším krížom je prokrastinácia, tzn. odkladanie vecí na neskôr, čo spôsobuje, že veci sa nám veci hromadia, keďže sa neriešia, náš život sa nám zbytočne komplikuje, a my strácame dobré meno. Možno je ním naša chamtivosť alebo naše nenásytné sebectvo. Zoznam životných krížov by mohol byť nekonečný. Dôležité je však to, aby sme svoje kríže uznali a ich pomenovali.

Po druhé, svoje kríže musíme prijať a ich niesť. Prijať kríže a niesť ich však nezmenená, že ich nebudeme riešiť. Jestvujú totiž kríže, ktoré sa dajú riešiť a kríže, ktoré sa riešiť nedajú. Ďalej jestvujú kríže, ktoré môžem riešiť sám a sú aj také, ktoré dokážem riešiť iba za pomoci niekoho iného. Tie prvé si vyžadujú, aby som nebol lenivý a aby som mal trpezlivosť. Mnohí z nás majú sklon niektoré zo svojich krížov, ktoré sa dajú riešiť Bohu odovzdávať ako svoju obetu. A pritom stačí jedno: trocha sa posnažiť a niečo pre vyriešenie svojich krížov aj urobiť. Tie druhé si zasa vyžadujú pokoru. Nie je ľahké uznať si, že ja sám som už bezmocný, že sám si v danej situácii už pomôcť nedokážem, no mohol by mi pomôcť niekto iný. Pokora nie je ľahká, no je to liek na mnohé veci.

Po tretie, kríže, ktoré musíme niesť sa musíme naučiť niesť správnym spôsobom. Niektoré z nich jednoducho potrebujeme, aby nás zocelili a vychovali. Potrebujeme prekážky, aby nám zmocnelo telo i duch. To sú kríže, ktoré nesú športovci alebo ľudia disciplinovaní. Zbaviť sa takýchto krížov by bol hazard so životom. Potrebujeme kríže, aby sme dokázali žiť v dobrých vzťahoch. Vzťahy sú to, čo okresáva náš charakter, čo nás formuje a čo robí naše spolužitie šťastným.

No sú kríže, ktoré nie sú príjemné, ktoré by sme najradšej nemali, no zbaviť sa ich nejde. Aj takéto kríže sa dajú využiť. Takýto kríž mal Juraj z nášho príbehu. Smrť jeho manželky a následná samota neboli vecami príjemnými. Podobne je to s nevyliečiteľnými chorobami alebo z nezmeniteľnými hendikepmi. Takéto kríže sa však dajú využiť na dobré. Ak ich nesieme s Kristom, zistíme, že máme v ňom svojho pomocníka. Ak ich Bohu ponúkneme ako svoju obetu, zistíme, že naše kríže sa nám nesú ľahšie, lebo náš život začne mať zmysel. My sa jednoducho začneme cítiť užitočnými. 

Dôležité je tiež zamerať sa aj na požehnania v našom živote. Kríže nie sú jediné, čo vo svojom živote máme. Náš život je plný požehnaní, len ich treba vidieť….

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Redakčné články