Iracionálny ateizmus a kritika evolúcie


Keďže veda v súčasnej dobe tvrdí, že vesmír mal čas vzniku a od toho času sa rozpína, potom je tu adekvátna otázka čo bolo príčinou vzniku tohto vesmíru. Kresťania by povedali, že tou príčinou je Boh. Ateista by sa ale oprávnene opýtal, čo je príčinou Boha. Kresťania by povedali, že Boh nemá príčinu, že Boh je večný. To však sú pre ateistu len nepodložené slová.

Iste opierajú sa napr. o Bibliu a tým pádom by sa obhajoba tohto tvrdenia mohla uberať smerom obhajoby pravdivosti Biblie. To teraz však nepovažujem za podstatné rozvádzať. Zostaňme teda pri príčine tohto nám známeho vesmíru. Pre jedných, ako už bolo povedané, je ňou Boh. Ateisti sa pokúšali dávnejšie s touto otázkou popasovať tak, že verili, že vesmír je večný. Ako sa však ukázalo veda dnes poukazuje na to, že mal počiatok, a že sa raz dostane do stavu, ktorý by sa dal laicky nazvať úplným energetickým pokojom, akousi smrťou vesmíru.
V minulosti bola dosť uznávaná teória, že vesmír sa po čase rozpínania začne zmršťovať, ale to sa nepotvrdilo. Niektorí ateisti sa snažili až tak kŕčovito vyhnúť tomu, že by za počiatkom sveta mal stáť Boh, že prišli napr. s teóriou samovoľného vznikania hmoty z ničoho v rôznych vzdialených častiach vesmíru. Dnes keď teória rozpínajúceho sa vesmíru je široko prijímaná a akceptovaná sa snažia ateisti vysvetľovať vznik nášho vesmíru napr. tak, že popri našom vesmíre existuje obrovské množstvo iných vesmírov a zhodou okolností sme sa ocitli práve v takom, kde náhodnými procesmi boli vyprodukované také parametre nášho vesmíru, ktoré umožnili až vznik našej slnečnej sústavy so Zemou, na ktorej bol umožnený až vznik života. Ateista sa teda opiera o vieru v náhodu a množstvo vesmírov potrebuje k tomu, aby vysvetlil odkiaľ sa vzalo toľko náhod pokope.
Teisti sa na pozoruhodné nastavenie obrovského množstva veličín pozerajú inak. Veria, že za tým všetkým stojí Inteligentný Stvoriteľ, resp. Inteligentný Dizajnér - Boh. Ideálna veľkosť Zeme, existencia Mesiaca a jeho vzdialenosť od Zeme, vzdialenosť Zeme od Slnka, ideálne zloženie atmosféry, atď., atď., to všetko naznačuje, akoby naša Zem bola naprojektovaná tak, aby všetky podmienky vo vesmíre napomáhali existencii života na Zemi a existencii samotných ľudí. Nazýva sa to antropický princíp.
Keď sa lepšie pozrieme na antropický princíp a zložitosť živých organizmov, ktoré sú nositeľmi informácií v podobe DNA kódov, a ktorých jednotlivé časti sú na základe dnešných vedeckých faktov vnímané ako neredukovateľne zložité – čo vylučuje ich vznik evolučnými procesmi (napr. jednotlivé časti bunky, krvný obeh, oko, imunitný systém, atď. - ateistickí vedci sa odvolávajú na to, že veda to objasní, ale až neskôr), potom treba oveľa väčšiu vieru na to aby sme verili, že vesmír a život vznikli náhodne, než pre vieru, že za našim svetom je jeho Inteligentný tvorca.
Pri pozorovaní života na Zemi, teda ateisti radšej veria v silu matérie a náhody, aj keď rozum im v iných prípadoch hovorí, že za zložitosťou napr. rôznych strojov, ktoré skonštruovali ľudia je inteligencia človeka. V prípade zložitejšej prírody to u nich neplatí. Podobne aj keď sa nájde archeologický nález vyzerajúci ako nositeľ informácie (napr. náznaky písma na nejakej skale), nie je ani pre ateistov problém dôjsť k záveru, že za zoradením znakov stojí inteligencia. Pri niekoľkonásobne zložitejšej informácii ukrytej v DNA už pôvod v inteligencii odmietajú. V tom je práve iracionalita ateizmu. Ateisti musia mať silnejšiu vieru v neinteligentnú náhodu ako veriaci v inteligentného Boha. Je tomu tak preto, lebo ateisti veria napriek svojej skúsenosti a napriek tomu, čo pozná a hovorí im ich rozum.

Absurdnosť ateistickej viery v náhodu sa dá zjednodušene ilustrovať na veľkej guli, v ktorej je milión kociek, ktoré v jednom okamihu všetky vypadnú a na všetkých v tomto jednom momente padne šestka.

Z pohľadu ateizmu sa svet navyše nedá objasniť ako účelný, zmysluplný a do seba zapadajúci.

KRÁTKA KRITIKA EVOLÚCIE ŽIVÝCH ORGANIZMOV

Množstvo biológov (porovnaj napríklad vyjadrenia niektorých vedcov v knihe Darwinova čierna skrinka (1)) poukazuje na to, že makroevolúcia nemá zatiaľ pre svoju obhajobu žiaden dôkaz. Napr. rezistencia baktérií alebo kríženie, ktorým sa dosiahne, že sa niektoré hybridy nemôžu spätne krížiť s rodičovskými jedincami a pod., to všetko má svoje hranice a dá sa tu hovoriť len o mutáciách, ktoré nepodmieňujú vznik nových celkom iných druhov. Napr. aj zmutovaná kvasinka zostane vždy len kvasinkou a aj pri šľachtení rastlín sa dá ísť len po istú medzu. Mutácie a selekcia tu podmieňujú vznik variácií, ale nič viac. Naproti tomu, keď genetika dosiahne určité významnejšie zmeny na organizmoch je to vďaka tomu, že sa umelo manipuluje s väčšou časťou genetického materiálu. Stojí za tým ľudská inteligencia vedca. To, že samovoľným evolučným procesom by sa takéto zmeny nikdy nedosiahli, poukazuje na to, že za komplexnosťou života na Zemi nestojí náhodný evolučný proces. Samovoľný vznik života a jeho zmena až do rozmanitosti dnešných čias sa na základe súčasných vedeckých faktov teda javí ako utópia. Na jeho vývoj do dnešnej podoby by nestačili podľa viacerých výpočtov matematikov ani tie milióny rokov na ktoré sa odhaduje vek vzniku života na Zemi. Navyše, ďalším veľkým problémom pre evolucionistov zostáva s pomocou paleontológie nájsť medzičlánky, ktoré potrebujú, aby dokázali evolučnú teóriu, podľa ktorej sa napr. vtáky vyvinuli z dinosaurov. Medzi jednotlivými druhmi existujú priepastné rozdiely. Darwin veril, že s pomocou nových nálezov sa podarí potvrdiť jeho teóriu. V praxi je to tak, že s novými nálezmi sa situácia vôbec nezlepšuje, práve naopak, nové nálezy vyvolávajú najmä ďalšie otázniky. (2)

Ťažkosti viery môžu byť veľké; absurdnosti neviery sú väčšie. (Hanson)

(1) Behe, M., J.: Darwinova čierna skrinka, Návrat domů, 2001
(2) Asi takto nejako by sa v stručnosti dala charakterizovať kritika evolúcie živých organizmov predstavená aj na konferencii Stvorenie a súčasná veda, ktorá sa uskutočnila na konci augusta v Žiline, ktorej sa zúčastnil ako hlavný hosť Prof. A. McIntosh DrSc. a ďalšie prednášky viedli Doc. RNDr. Drahoslav Vajda CSc., RNDr. Peter Vajda PhD. a Ing. Ján Šichula. Konferencia sa samozrejme venovala aj iným oblastiam evolúcie.

 #

kocky

doc.Mgr. Jiří Slavík, CSc. zo Žilinskej univerzity, ktorý sa venuje štatistike a pravdepodobnosti mi na moju výzvu k problematike kociek, ktoré v článku spomínam, napísal:
...kdybychom hazeli jen 1000 kostek a hodili kazdou sekundu, tak by prumerne na vsech padla sestka jednou za asi 4 492x10 na 770 let a to je daleko vic, nez stari celeho vesmiru...

Tip na velmi dobru knihu k teme ateizmu tu.

 

Informácie o Igor Barták

Obrázok používateľa Igor Barták

Krátke info o sebe (nepovinné)

...

Zobraziť celý profil používateľa

Redakčné články