O viere Cirkvi, zázrakoch a Ježišovom údive


Ilustrácia: Paolo Veronese - Uzdravenie stotníkovho sluhu; 16 stor.

Dnešné liturgické čítanie zo Skutkov apoštolov 3, 1-10 o uzdravení stotníkovho sluhu opäť pozýva konfrontovať rozdiel medzi biblickým ideálom a súčasnosťou podľa slov dvoch pápežov:
Cirkev musí prehĺbiť poznanie o sebe samej, musí sa zamyslieť nad tajomstvom, ktoré je jej vlastné... Z tohto jasného a činorodého poznania vyplýva spontánna túžba konfrontovať ideálny obraz Cirkvi, ako ju Kristus videl, chcel a miloval, svoju nevestu, svätú a nepoškvrnenú (Ef 5, 27), s jej skutočným výzorom, ako sa javí dnes…“:
Pavol VI. – Ecclesiam suam 10-11
František – Evangelii gaudium 26

Ako by príbeh stotníkovho sluhu dopadol podľa súčasných zvyklostí?
Prečítajte si ďalšiu biblickú karikatúru!

Lk 7, 1-10: „…[Ježiš] vošiel do Kafarnauma. Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý. Keď sa stotník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a sluhu mu zachránil. Oni prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: »Zaslúži si, aby si mu to urobil, lebo miluje náš národ; aj synagógu nám postavil.« Ježiš teda išiel s nimi. A keď už nebol ďaleko od domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: »Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Preto som sa ani nepokladal za hodného ísť k tebe. Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie! Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: ›Choď!‹ – ide; inému: ›Poď sem!‹ – tak príde; a svojmu sluhovi: ›Urob toto!‹ – on to urobí.« Keď to Ježiš počul, zadivil sa mu, obrátil sa a zástupom, čo ho sprevádzali, povedal: »Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!«“,
že by niekto žiadal, aby vzorom konania Boha bol boží pomocný personál!
Tá naivita!
Alebo že by Boží sluhovia mali aspoň disciplínu rímskej armády?
Ani omylom!
Veď
Mt 23, 2-7 „Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. … hovoria, a nekonajú. Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť. Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli…“
Zákonníci vzali kľúč poznania! Sami do Božieho kráľovstva nevošli, a tým, čo chceli vojsť, zabránili! (Lk 11, 52)
Lk 11, 49: „Preto aj Božia múdrosť povedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov a oni niektorých z nich zabijú, iných budú prenasledovať…“
…alebo aspoň zanovito ignorovať.

Mt 5, 20: „Preto vám hovorím: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.“

Teda…

Ježiš sa zháčil.
Zamyslel sa.
Potom pokračoval – Vlastne som chcel sluhu uzdraviť… ale…

Nakoniec si iba povzdychol.
Potom ešte ticho pod fúzy zamyslene utrúsil – No, čo už…

Mt 8, 13: „A stotníkovi Ježiš povedal: »Choď a nech sa ti stane, ako si uveril
A v tú hodinu jeho sluha…“

zomrel.

Stotník si pomyslel: Rím má veľa bohov, ale už som zistil, že ich kult je iba záštitou politiky.

A Boh Izraela?
Uveril som v neho podľa vzoru jeho náboženskej elity – starejších, ale nakoniec to aj tu dopadlo rovnako!
Keď to so všetkými bohmi vypáli takto, asi sa budem musieť stať agnostikom…

Záver
Mt 7, 19-20: „Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Teda po ich ovocí ich poznáte.“

…aj vtedy, keď to ovocie chýba!
Ježiš totiž povedal:
Jn 15, 16: „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo*; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene.“

* aby „ovocie zostalo“, musia to byť skutky, ktoré skrze Božieho sluhu koná sám Nebeský Otec:
Mt 15, 13: „On [Ježiš] im odpovedal: „Každú rastlinu, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, vytrhnú aj s koreňom.“
Preto
Ef 1, 17-21: „Nech vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dá Ducha múdrosti a zjavenia, aby ste ho poznali. Nech osvieti oči vášho srdca, aby ste vedeli, aká je nádej z jeho povolania, aké bohatstvo slávy je z jeho dedičstva vo svätých, a aká nesmierne veľká je jeho moc pre nás veriacich podľa pôsobenia jeho mocnej sily, ktorú dokázal na Kristovi, keď ho vzkriesil z mŕtvych a v nebi posadil po svojej pravici nad každé kniežatstvo, mocnosť, silu a panstvo a nad každé iné meno, ktoré možno vysloviť nielen v tomto veku, ale aj v budúcom.“

----------------------
Príbeh je pokračovaním témy o deficite Božej moci v Cirkvi.

Biblické súvislosti som už vysvetľoval v blogoch:
O talentoch a schopnostiach, dare a službe
…no nemohli posadnutého uzdraviť…
Podobenstvo o rozsievačovi - aktualizácia 2.0?
Zoslanie ducha svetského
Čo mám, to ti dám… Pri chrámovej bráne

Informácie o Gabo Martinický

Obrázok používateľa Gabo Martinický

Krátke info o sebe (nepovinné)

Pokúšam sa odpovedať na výzvu Benedikta XVI. z posolstva na pôstne obdobie 2012:
Treba si pozorne všímať, hľadieť s uvedomením, uvedomovať si realitu, lebo v opravdivo zrelom spoločenstve je dôležité nielen telesné dobro blížneho, ale hlavne dobro duše s ohľadom na jeho spásu. Preto je duchovným milosrdenstvom i upozorňovať blížnych na spôsoby myslenia a konania, ktoré protirečia pravde a nesledujú cestu dobra, konštatuje Benedikt XVI.
Foto: dívam sa na svet cez pootvorené dvere pustovne sv. Mikuláša z Flüe.

Zobraziť celý profil používateľa

Redakčné články