Premenenie na hore! – Aké? Na akej hore?


Upravený fragment obrazu Premenenie Pána, Raffaello Sanzio da Urbino, 1518-1520

Zážitok premenenia, ktorý zakúsili apoštoli s Ježišom na hore, ich vyviedol z príliš ľudských predstáv ich doby o spáse.
Akúsi novodobú sekulárnu – medicínsku analógiu takého zážitku napísal lekár a spisovateľ Samuel Shem v knihe Mount Misery (1997) – český preklad Hora hoře (2002). Toto napínavé zasväcovanie do tajomných zákutí psychiatrickej kliniky je súčasne zábavné a presiaknuté dobrým humorom, hlbokým porozumením i poznaním; je to veľmi inšpiratívne a zábavné čítanie pre tých, čo na ceste osobného dozrievania už nie sú celkom začiatočníci, ale aspoň mierne pokročilí. Kniha vykresľuje i univerzálne vzorce správania autorít, ktoré svoju osobnú nezrelosť maskujú svojim spoločenským postavením. Nové nie sú tie vzorce myslenia, motivácie a správania, novodobá je iba ich aplikácia.
Keď sa svet odvrátil v očakávaní spásy od Krista k medicíne, psychológii a psychiatrii, je zrozumiteľné, že sa v tomto odbore objavili aj imitátori spásy podobní tým, ktorých správanie kritizoval sám Ježiš.
Medzi dušou a duchom existuje akési spojenie, vďaka ktorému objavenie – zjavenie spásy môže priniesť aj uzdravenie z duševných ťažkostí. Inokedy zasa uzdravenie duševných ťažkostí otvorí cestu k chápaniu spásy...
Preto Ježiš NAJPRV dal apoštolom moc uzdravovať a vyháňať démonov, až POTOM ich poslal hlásať evanjelium (Lk 9, 1-2).
Znalcom Mojžišovho zákona, ktorí iba iným ľuďom rečnili o spáse, ktorú sami osobne nezažili a nepoznali, Ježiš povedal, že bez poznania Písma a Božej moci sa mýlia (Mt 22, 29).

Ako by taký omyl mohol vyzerať v súčasnej dobe, zobrazuje...

biblická karikatúra:

Mt 17, 1-4: „O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. Vtedy Peter povedal Ježišovi: »Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi…«“
a budeme na toto miesto organizovať púte!
V Mojžišovom stánku sa budú predávať suveníry – plastové reprodukcie kamenných tabúľ s Desatorom Božích prikázaní.
V Eliášovom sa budú regulovať klimatické zmeny vyvolané skleníkovým efektom – extrémy počasia, dážď i sucho a rozmnožovať múka a olej – už nielen vdovám [1], ale aj rozvedeným ženám a slobodným matkám. Aby sa necítili diskriminované!
A v tvojom stánku, Pane, sa okrem rozmnoženia chlebov a rýb bude premieňať voda na víno a budú sa uzdravovať chromí, hluchí a slepí. V akcii bude i kriesenie mŕtvych!
Také stánky pritiahnu mnoho pútnikov a turistov.
Získajú nám veľkú publicitu v médiách!
Na sociálnych sieťach dosiahneme vysokú popularitu!
Tak obnovíme v spoločnosti dobré meno cirkvi.
Budeme riadiť prestížny verejnoprospešný podnik.
Zaručí nám to vysoký obrat, ktorý vytvorí významný podiel na HDP celého štátu!
A konečne budeme mať z čoho financovať evanjelizáciu a zabezpečíme si aj sociálne istoty…
No a potom nám tu naozaj všetkým bude dobre!

Záver
[1] porovnaj 1Kr 17, 1. 14

Takto – na plné ústa – to žiadny kazateľ nevysloví nahlas.
A predsa sú jednotlivé súčiastky tejto biblickej karikatúry odpozorované z kresťanskej praxe, v ktorej sa vyskytli po častiach, medzi riadkami...
Ježiš nikdy neponúkal pozemské istoty (Lk 12, 16-21; Mt 6, 19-21). Žiadal dôveru, vieru v Toho, ktorý ho poslal (Jn 5, 24). Ak Boží ľud nežije vierou z nadprirodzených zdrojov (Ef 1, 17-21), tak soľ stratila chuť a svet ju právom odmieta:
„Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.“ (Mt 5, 13);
„Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom. Soľ je dobrá. Ale ak aj soľ stratí chuť, čím ju napravia? Nehodí sa ani do zeme ani do hnoja, ale ju vyhodia von.“ (Lk 14, 33-35).

Veriacim, ktorí nie sú motivovaní osobnou skúsenosťou s Božou mocou, osobným stretnutím s Kristom (1Kor 2, 4-5; 4, 20; 1Pt 4, 11), sa ľahko podsunie ľudský motív pre usilovanie o spásu, vlastne o jej imitáciu...
Ak dnešní sluhovia Boha to Ježišom ustanovené poradie – najprv uzdravovať Božou mocou, potom kázať – nedodržia, tak ohlasovanie evanjelia sa môže – podobne, ako kedysi u farizejov a zákonníkov – začať podobať vzorcom správania, ktoré Samuel Shem výstižne opísal v Hore hoře.
Napredovanie v poznaní nedostatkov psychoterapie a jej autorít sa pre čitateľa tejto knihy môže stať podobenstvom, ktoré umožní novým spôsobom porozumieť aj nedostatkom v cirkevnej pastorácii, ak sa pre nedostatok Božej moci stane príliš ľudskou...
Hora hoře je príbeh osobného i odborného dozrievania: mladý lekár Roy Bash prichádza do psychiatrického sanatória Hora hoře oboznámiť sa s rôznymi formami terapie. Spočiatku pristupuje k autoritám s obdivom a rešpektom a naivne preberá ich tvrdenia a metódy. Postupne ich predsa len porovnáva s praxou a tak odhaľuje pravdu: pre mnohých terapeutov sú pacienti iba zdrojom financií a prostriedkami na zvýšenie vlastnej odbornej prestíže; pokusným materiálom na klinické overovanie nových medikamentov i »liečebných postupov«. V najhorších prípadoch si lekári na pacientoch odreagujú svoje vlastné komplexy a duševné úchylky.
Roy tieto javy našťastie odhalí skôr, ako by sa stal ich obeťou.
Kým sa mu podarí prezrieť – vytriezvieť z naivity a prehliadnuť – uvidieť pod oblakom rečí podstatu veci, takmer stratí priateľov, partnerku a skoro i sám seba. Pod vplyvom tragických udalostí si v poslednú chvíľu uvedomí, že ochoreniam duše iných pacientov i vlastnej môže odolávať pomocou základných ľudských hodnôt súcitu, empatie a lásky.

Porovnanie rečí s praxou odporúčal už Ježiš (Mt 7, 15-16).
Ak terapeutický účinok súcitu, empatie a lásky objavila už aj psychiatria, ako to, že súcit, empatia a láska niekedy chýbajú aj v cirkevnej pastorácii?!
Pravdepodobne preto, že o zážitku premenenia na hore je ľahšie iným kázať, ako ho sám osobne absolvovať.
Ak sa nechceme ocitnúť v situácii analogickej sanatóriu Hora hoře a byť tak premieňaní náročnou osobnou skúsenosťou s nedostatkami jej autorít, potrebujeme byť premenení Božou mocou – Ježišom na hore premenenia...
Mt 5, 20: „[Ježiš:] Preto vám hovorím: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.“

Informácie o Gabo Martinický

Obrázok používateľa Gabo Martinický

Krátke info o sebe (nepovinné)

Pokúšam sa odpovedať na výzvu Benedikta XVI. z posolstva na pôstne obdobie 2012:
Treba si pozorne všímať, hľadieť s uvedomením, uvedomovať si realitu, lebo v opravdivo zrelom spoločenstve je dôležité nielen telesné dobro blížneho, ale hlavne dobro duše s ohľadom na jeho spásu. Preto je duchovným milosrdenstvom i upozorňovať blížnych na spôsoby myslenia a konania, ktoré protirečia pravde a nesledujú cestu dobra, konštatuje Benedikt XVI.
Foto: dívam sa na svet cez pootvorené dvere pustovne sv. Mikuláša z Flüe.

Zobraziť celý profil používateľa

Redakčné články