Marxova základňa verzus nadstavba - Mal pravdu?


Moji rodičia na tento týždeň odcestovali niekam do prírody ku Žiline, čo je pre nich, Trnavčanov, celkom príjemná zmena. Týždeň som doma sám s bratom, pričom brat domov chodí vlastne iba prespávať, prípadne sa osprchovať. Takže vlastne gazdujem sám. Je to vskutku zaujímavá skúsenosť do života, pretože ma to učí samostatnosti, keďže mnohé veci, ktoré typicky robia za mňa rodičia (pranie, žehlenie, nakupovanie atď.), som musel na týždeň vziať do rúk ja sám. Stal som sa na týždeň pánom domu a dospelým v plnom zmysle slova. No... možno nie až tak v plnom zmysle, pretože mi rodičia nechali nejaké peniaze na gazdovanie, čiže som si ich nemusel ísť zarobiť poctivou prácou.

Uvedomil som si počas týchto „gazdovských“ dní, že celá moja intelektuálna práca musela (mierne povedané) ustúpiť, akonáhle som bol hladný. To znamenalo umyť riady, pripraviť nádoby, niečo upiecť (napr. pizzu) a potom to všetko po zjedení umyť a upratať. Čo ak by som doma nemal tú pizzu? Musel by som variť! Ale čo variť? Musel by som ísť nakupovať do potravín... A tak som si spomenul na Marxa a na jeho ZÁKLADŇU verzus NADSTAVBA. On hovoril, že základom spoločnosti je výroba – človek musí mať najprv uspokojené základné potreby, a potom možno budovať niečo naviac, napr. intelektuálne uvažovanie, nadstavbu.

Potvrdzuje moja týždňová skúsenosť, že mal Marx pravdu? A čo na to kresťanstvo?
-

Je známa skúsenosť psychiatra Frankla, ktorý v nacistickom koncentračnom tábore zistil, že pre prežitie mnohých zajatcov stačilo vedomie zmyslu svojej činnosti alebo života, hoci základné potreby (jesť, piť, ošatenie a pod.) takmer vôbec neboli uspokojené. To možno považovať za určitý typ argumentu proti Marxovej myšlienke o vzťahu základne a nadstavby.
-

Poznámka: Pre účely tohto článku budem Marxove myšlienky o základni a nadstavbe nazývať „Marxova teória“.
-

MOJA SKÚSENOSŤ A MARXOVA TEÓRIA

Pri skúmaní svojej skúsenosti, ktorú som spomenul v úvodníku, som si pripomenul inú svoju skúsenosť. A síce, keď som bol hladný a smädný, nič sa nedalo robiť, jednoducho som musel ísť upiecť pizzu a uvariť polievku, či navariť čaj. Ale keď som bol po stránke hladu a smädu uspokojený, nastala prázdnota. Pocítil som vo svojej úvahe, že základňa je závislá od nadstavby. Nadstavba nie je luxux, ako tvrdil Marx, nadstavba dáva celej základni zmysel a dôvod, prečo vyrábať, prečo pracovať a prečo uspokojovať základné potreby.

Je to ako smrť a filozof Heidegger. Mnohí hovoria, že smrť spôsobuje, že náš život je nezmyselný. A Heidegger tvrdí, že práve ona, práve smrť dodáva nášmu životu zmysel, pretože ho ohraničuje a tým sa jednotlivé udalosti v našom živote stávajú jedinečnými. Keby nebolo smrti, mali by sme nekonečne veľa času, takže by vlastne na ničom nezáležalo – mohli by sme všetko donekonečna odkladať a bolo by to takpovediac jedno. Smrť situáciu zásadne mení.

A práve tak je to aj so základňou a nadstavbou. Marx hovorí, že bez základne je náš život nezmyselný a nadstavba je len luxus, zbytočný luxus, ktorý jestvuje len vďaka základni a jej výrobe. Avšak nie je to práveže naopak? Nadstavba dáva našej ekonomike a nášmu životu zmysel (spomeňte si na Frankla vyššie), ona dáva zmysel základni, aby mala pre čo a pre koho vyrábať. Povedané jednoducho: Nasýtil som sa a môžem teraz ísť písať blogový článok a vyvíjať tak intelektuálnu činnosť. Nasýtenie mi túto činnosť umožnilo, avšak samo nasýtenie by bolo prázdne a „oničom“, keby neprišla nadstavba – dôvod, prečo som sa nasýtil. Veď nejem a nepijem len preto, aby som jedol a pil. Jem a pijem, aby som žil – pričom „žiť“ myslím v širšom zmysle slova ako zabávať sa, tvoriť, pestovať záujmy, vyvíjať rôzne aktivity a podobne.

Bez nadstavby by spoločnosť bola len zvieracím kolektívom, pretože aj zvieratá uspokojujú svoje základné potreby len preto, aby ich mali uspokojené (z inštinktu). A bez mojej intelektuálnej činnosti po najedení sa by som bol len živý stroj, ktorý konzumuje „len tak“ – len aby sa jedlo a zahnal sa hlad...
-

Takže by som svoju úvahu mohol zhrnúť do obrázku napravo. Ľavá strana obrázku vyjadruje Marxovu teóriu, kde maličká a nedôležitá nadstavba žije vďaka veľkej a veľmi dôležitej základni. Pravá strana obsahuje môj návrh. Nadstavba je tu dôležitá, ba až kľúčová. Základňa „Z“ je tu zobrazená ako stĺpy, ktoré podstatne držia nadstavbu, avšak sama základňa je podporená nadstavbou, pretože – ako bolo už povedané – zmysluplnosť a účelovosť základne závisí plne od nadstavby. Obrázok teda naznačuje vzájomnú podmienenosť základne a nadstavby s dominantným postavením nadstavby.

Marxov pojmový aparát by som však nateraz nemenil.
-

KRESŤANSTVO A MARXOVA TEÓRIA

Prvotné kresťanstvo bolo založené na zásade „boli jedno telo a jedna duša“ (porov. Sk 4, 32) a na vzájomnom zdieľaní majetku. Nebyť prirodzenej hierarchie (apoštoli verzus kresťania), mohli by sme hovoriť so štipkou korenia o akomsi kresťanskom komunizme. Z hľadiska Marxovej teórie by tu zvíťazil opäť môj návrh, pretože kresťania vyrábali a živili sa, či uspokojovali svoje potreby vlastne len preto, aby mohli žiť Kristovo evanjelium, prípadne ho ďalej šíriť. Takže ak vezmeme v duchu Marxových názorov kresťanstvo za nadstavbu, znovu bude táto nadstavba podmieňovať základňu presne v zmysle mojich predošlých úvah. A základňa bude podmieňovať nadstavbu, no nebude z už vysvetlených príčin dominantná.
-

Pozrime sa teraz na súčasné kresťanstvo, ale z pohľadu pravoverného veriaceho, ktorý berie svoju vieru vážne.
-

V takomto pohľade je kresťanské posolstvo to pravé a ľudia si na tomto svete naozaj vyberajú medzi večným zatratením a večnou spásou. Vyberajú si medzi Bohom a smrťou svoje duše. To znamená jednu vec. Toto kresťanstvo nemôže byť inak nazvané, len ako základňa – takže pristúpim predsa len k zmene Marxovho pojmového aparátu.

Prečo kresťanstvo ako základňa? Pretože síce nevyrába a netvorí výrobné vzťahy v tom ekonomickom zmysle slova, ale uspokojuje základné potreby duše – Eucharistia, iné sviatosti, sväteniny, posväcujúca a pomáhajúce milosti, modlitba, rozjímanie (porov. „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť Jeho krv, nebudete mať v sebe život.“ – Jn 6, 53). To sú len niektoré prvky duchovného života, ktoré napomáhajú duši „prežiť“ v tomto svete neprávosti. A čo hovorí kresťanstvo na potreby tela?Ani vy sa nezháňajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, a nebuďte ustarostení! Veď toto všetko zháňajú ľudia tohto sveta. Váš Otec predsa vie, že toto potrebujete. Ale hľadajte jeho kráľovstvo a toto dostanete navyše.“ (Lk 12, 29-31)
-

Takže by sme pravoverný pohľad mohli zhrnúť do obrázka napravo. Kresťanstvo je na ňom základňou, z ktorého vyrastá aj nadstavba, pričom pôvodné základne „Z“ sú len nosnými stĺpmi nadstavby vyjadrujúcimi vzájomný podmieňujúci vzťah nadstavby a základní „Z“. Kresťanstvo podľa tohto modelu a z vyššie uvedených príčin nie je od „Z“ závislé.
-

Teraz už bude len závisieť od toho, či dôverujeme slovám Pána Ježiša, ktoré som odcitoval z Lukášovho evanjelia. Lebo od nich závisí celá dôveryhodnosť môjho navrhovaného modelu. Každopádne som si teraz počas tohto „gazdovského“ týždňa uvedomil, že jesť a piť je nutné a dôležité, ale teší ma, že v tom nespočíva celý môj život. Že nie som len živý, biochemický mechanizmus, ktorý len uspokojuje biologické a nejaké tie vyššie potreby. Ale som človek a ten je oveľa viac už aj pre schopnosť duchovného života a žitia Kristovho evanjelia, ktoré sa vie veľmi šikovne posunúť do roviny základne , okolo ktorej sa točí celý jeho život. :-)
-
Tak jest.
-

PrílohaVeľkosť
Karl_Marx.jpg59.8 KB
zakladna_nadstavba.jpg14.96 KB
symbol_cross.jpg6.17 KB
Krestanstvo ako zakladna.jpg12.11 KB

Informácie o Roman Gemela

Redakčné články