Prečo sa niekomu chce a niekomu nechce? Riešenia lenivosti


Večná otázka žiakov a študentov, pracujúcich i prácu hľadajúcich, malých i veľkých, veriacich i neveriacich.

Chcel by som sa na túto otázku pozrieť priam scholastickým spôsobom. Tí z Vás, ktorí poznáte nejaké scholastické diela, viete, že ide o metódu precízneho a dômyselného „slovíčkarenia“, ktoré bolo pre stredovekú filozofiu (ale isteže nielen pre ňu) typické. Najprv si zadefinujme pojmy, rozlíšme si chcenie od chcenia sa a potom sa zamerajme na jedenástoro faktorov, ktoré spôsobujú lenivosť a nechcenie sa, pričom toto jedenástoro vzápätí doplním o komentár, ktorý sa bude snažiť pomôcť a vecne navrhovať, ako sa dá proti lenivosti bojovať.
-

DEFINÍCIE POJMOV
-
CHCENIE – na zvolený cieľ zamerané úsilie spojené s konaním človeka, využívajúc pri tom adekvátne prostriedky. Chcenie je vo svojej podstate totožné s vôľou, ktorá umožňuje jedincovi vlastné rozhodnutie ku konaniu s možnosťou absencie vnútorného alebo vonkajšieho nátlaku. Ide vlastne o autonómnu sebareguláciu, ktorá však podlieha danostiam psychologicko-biologickej výbavy človeka. Čiže ak by sme celú túto takpovediac definíciu mali vyjadriť jednoducho, chcenie je vôľa dosiahnuť vytýčený cieľ pri použití adekvátnych prostriedkov. Chcenie je samo v sebe výrazom konania, ale nie úplne a vždy. V škole nás učili, že len Boh, keď „povie Slovo“, tak sa tak ihneď stane. Boh Slovom tvorí. Jeho vôľa je zároveň ihneď uskutočňovaná a plne vyjadrená. U človeka takýto adekvátny výraz nepripúšťame vždy a zakaždým, čím sa otvára priestor pre úvahy, že človek zároveň chce, a zároveň sa mu nechce.

CHCENIE SA – Pri prvej definícii som si pomohol trošku filozofickým slovníkom. Teraz sa však musím pri hľadaní definície „chcenia sa“ zamyslieť trošku viac a zrejme sám. Stretávam sa totiž často s názorom, že chcenie a chcenie sa je to isté – že „keby si naozaj chcel, tak by si to spravil“. Lenže to nerešpektuje práve už spomenutú ľudskú nevýhodu oproti Bohu, že chcenie, hoci je výrazom konania, nie je ním zakaždým a najmä nie v úplnosti. V úplnosti je to len u Boha, ako vraví aj Tomáš Akvinský – „Boh chce, a tým, že chce, koná.“ „Chcenie sa“ je teda akýsi súlad práve tejto ľudskej dispozície (chcenie ako výraz konania) s uschopňujúcimi podmienkami, tvoriacimi priestor pre aktívnu realizáciu vytýčeného cieľa. Čiže povedané po lopate – človeku sa chce vtedy, keď jednak chce, a jednak biologicky, svojimi danosťami a psychologickými faktormi je uspôsobený a pripravený cieľ aj zrealizovať. Lepšie to bude vysvetlené, keď si predstavíme „nechcenie sa“.

NECHCENIE – tu stačí krátko povedať – ako som spomenul v článku „Nechcenie sa a nechcenie nie je to isté“ – že nechcenie je totožné z nevôľou a spája sa s dôležitým aspektom odmietnutia konať. Niekedy človek predsa len pod tlakom povinnosti koná, hoci nechce, no v zásade je tu prítomná aspoň nevôľa. Takáto situácia opäť súvisí s tým, že keď človek nechce, ešte to neznamená, že tak činiť nebude. Takú autonómiu a svojvôľu človek nemá – na rozdiel od Boha, ktorý „ak nechce, nekoná“. To sme si už vysvetlili.

NECHCENIE SA – Nechcenie sa môže byť aj výrazom nechcenia, teda nevôle – čiže spojené so skutočnými nechcením. Avšak môže nastať situácia, že človek chce, ale nechce sa mu. Čím to je spôsobené? Myslím, že práve tým, že nenastal súlad medzi vôľou a biologicko-psychologickými podmienkami či aktuálnymi faktormi. Človek túži, chce, ale cíti nechuť k práci, ktorá je často nešpecifikovaná – čím viac je špecifikovaná, tým väčšmi je nechcením a nevôľou. Čím menej je špecifikovaná, tým viac je „nechcením sa“. Vtedy totiž hrá hlavnú rolu vnútorná, psychologicko-biologická výstavba daného človeka v aktuálnom čase.
-
JEDENÁSTORO FAKTOROV, KTORÉ SPÔSOBUJÚ LENIVOSŤ, A KOMENTÁR, ČO S TÝM
-
1. Metabolizmus a problémy tráviaceho procesu

Na prvé miesto, ktoré spôsobuje lenivosť (lenivosť pochopme vo všeobecnosti ako „sústavné nechcenie sa“, pričom môže byť parciálnou, teda zameraná len na niektoré činnosti, alebo generálnou, čiže vzťahujúca sa vari na všetky činnosti) som uviedol ťažkopádnosť metabolizmu lenivca alebo človeka, ktorému sa aktuálne niečo nechce. Je známe, že niekto priberie aj z jedného jogurtu, zatiaľ čo iný môže zjesť hory-doly, aj tak nepriberie ani pol kila. Naše metabolizmy a tráviace procesy sú aj bez znalosti medicínskych a biologických aspektov tejto problematiky zaiste veľmi rozdielne a sú rozhodujúcim a široko komplexným faktorom v otázke spôsobu, akým náš organizmus „nakladá s energiou“.

Preto nie je vhodné byť na každého lenivca rovnako prísny, pretože často za lenivosťou stojí jeho ťažkopádny a pomalý metabolizmus. Je to úplne o tom istom, ako keď schuti zjete bohatý obed a potom „odkvecnete“ v rámci popoludňajšej siesty vari na 2 hodiny do ríše snov. Proste telo nevýhodne spracúva potravu a nevýhodne nakladá so zásobami energie – viac sa sústredí na pomalé trávenie (alebo naopak príliš rýchle) a niet potom energie pre iné činnosti, ktoré chce konať človek. Čo môžeme proti tomuto charakteru metabolizmu robiť? Nie som odborník, preto píšem iba, čo som kdesi čítal. Pomáhajú vraj kofeínové a taurínové energetické nápoje, pričom je jedno, ktorý energy-drink si kúpite. Kúpte aj ten najlacnejší, pretože všetky obsahujú úplne rovnaké množstvo taurínu. Takisto zlou nie je ani čokoláda alebo káva. Bojovať proti zlému metabolizmu sa dá určite aj inak – lekárnici môžu byť nápomocnejší. Mne pomáha k lepšiemu výkonu lecitín (1200 mg), ktorý vraj dokáže zlepšiť výkonnosť mozgu až o 20%. Na zahodenie nie sú ani prípravky na spôsob ginka. Takisto sa snažte v čase nutnosti pracovať menej jesť – pravidelne, možno aj častejšie, ale malé dávky. Preferujte ovocie a zeleninu, pričom z ovocia na pamäť sú vhodné citrusové plody a na energiu jablko (so šupkou).
-
2. Nedostatok železa, vápnika, vitamínov a mliečnych výrobkov; Príliš veľa kofeínu

Keď už hovoríme o podpore metabolizmu, nechuť k práci sa môže dostaviť aj kvôli absencii niektorých látok. Pre správnu činnosť mozgu je nevyhnutné okrem iného aj železo, preto si doprajte špenát alebo aspoň rybacie tuky (aspoň 2krát týždenne ryby v konzerve alebo rybací šalát s čo najväčšími kúskami sladkovodných rýb, alebo proste ryby všeobecne akékoľvek). Takisto nemožno fungovať bez mlieka, jogurtov a vápnika všeobecne. Je to nevyhnutné pre správny chod myslenia, optimálne sústredenie a správnu funkciu neurotransmiterov v prenose informácií medzi mozgovými bunkami.

Doprajte si zaiste dvakrát týždenne multivitamínovú tabletu rozpustenú v 2 dl vody.

Veľmi si treba dávať pozor na kofeín. Mne mama povedala: „Roman, musíš si dať tejto kávy len lyžičku a pol.“ No ja som v snahe mať v sebe viac kofeínu (a teda akože mať viac energie) nasáčkoval do pohára aj dve kopcové lyžičky. A to viackrát denne. A čuduj sa svetu – bol som unavený ako taký kôň. Teraz už viem, že kofeín vo zvýšenom množstve dehydratuje organizmus, čo môže spôsobiť bolesť hlavy, vysoký alebo príliš nízky tlak a komplexnú únavu. Čiže nastane úplne opačný účinok, aký sme očakávali. Tak na kofeín pozor – len s mierou... S mierou dosiahnete to, čo chcete dosiahnuť – revitalizáciu a povzbudenie.
-
3. Prepracovanosť resp. psychická únava; Syndróm vyhorenia

Možno ste si povedali, že veď tu hovoríme o lenivosti, tak aká prepracovanosť? :-) No, skutočne aj prepracovanosť môže byť zdrojom psychickej únavy a taktiež rozličná psychická záťaž. A tu si treba uvedomiť jednu vec. Mieru tzv. vulnerability. To znamená, že každý z nás vydrží rôznu mieru psychickej záťaže, je inak vulnerabilný, citlivý. Preto sa nesmiete čudovať, ak sa Vám nechce pracovať, a pritom si myslíte, že veď až tak veľa ste toho neurobili. Napriek tomu sa dostavila prepracovanosť a únava. Môžete byť aj v kontexte už rozoberaného metabolizmu citlivejší na záťaž, čím sa stávate unavenými už pri obyčajných denných činnostiach. Máte jednoducho vysokú mieru vulnerability.

Čo s tým? Môže pomôcť systematizácia pracovných povinností, ako aj iných cieľov, ktoré chceme dosiahnuť. Treba preferovať konkrétne ciele pred všeobecnými. Systematizácia znamená v praxi písanie si plánu, čo sa má urobiť a kedy v nasledujúci deň. Zo začiatku nebuďte sklamaní, ak „sa Vám to nebude chcieť dodržovať“, po čase dodržíte jeden plánovaný bod, neskôr dva a postupne sa zlepšíte, čo Vás bude aj krásne motivovať. Systematizácia znamená aj postupné znižovanie citlivosti (vulnerability) na záťaž, keďže sa naučíte, ako si naplánovať akurát toľko činností, koľko zo skúsenosti viete, že zvládnete.

Syndróm vyhorenia – toto je na nete dostatočne rozpracované, nemusím sa k tomu vyjadrovať. Google pomôže. ;-) Ale aspoň jednu vec treba mať na pamäti. A síce, že človek môže vyhorieť aj náhle a dočasne; obzvlášť keď sa venuje jednej a tej istej činnosti príliš dlho. Preto sa neučte jeden a ten istý predmet celý deň, lebo Vám z toho „preskočí“. :-) Proste budete unavení, nebudete to ani vnímať. Je nutné striedať predmety, činnosti, aktivity. Len tak si mozog zachová relatívne tú istú mieru koncentrácie (hoci treba pamätať aj na výkonnostnú krivku jedinca počas dňa).
-
4. Fyzická únava

No toto snáď ani nepotrebuje komentár. :-) Všetci veľmi dobre poznáme fyzickú únavu. Dôvody sú často prozaické – trebárs nedostatok kvalitného spánku, alebo „napratanie sa“ jedlom, alebo príliš mnoho povinností, rozlietanosť, veľa fyzicky náročných aktivít, behanie kade-tade. Riešením teda môže byť malé zdriemnutie si – je vraj preukázané, že aspoň hodinové, dvojhodinové poobedňajšie zdriemnutie posilní organizmus a môže sa vzápätí aj večer venovať práci či štúdiu. Ja to využívam pravidelne a naozaj mi to pomáha – obzvlášť keď mám zlú náladu, tak si idem na hodinku, dve pospať a po zobudení som sviežejší a vitálnejší, i nálada je prijateľná. Niekedy, keď mi to dovolí škola, tak si zdriemnem aj dodatočne doobeda – a je to skutočne fajn, osvieži to.

Niekedy nepomôže malé zdriemnutie, ale jedine poriadne dlhý a kvalitný spánok (vari aj 14-hodinový). To môže byť skôr na škodu, ak ho naozaj nepotrebujete – ale ak ste dlhodobo vystavovaný nedostatku spánku a ste sústavne unavení a „leniví“, nezostáva nič iné, len vziať si dovolenku či voľno zo školy a kvalitne a dlho si pospať.
-

5. Nutkanie na „veľkú potrebu“

Možno ste sa mnohí zasmiali, ale ani si potom neviete predstaviť, že jestvuje kopec ľudí medzi nami, ktorí nejdú vždy hneď a zaraz na WC, keď pocítia nutkanie na veľkú potrebu. Odkladajú to a nech už sú dôvody akékoľvek, moja vlastná a – verte, že celoživotná – skúsenosť mi hovorí, že potlačené nutkanie na veľkú potrebu priamo spôsobuje komplikácie v metabolizme, čo sa v praxi prejaví ako fyzická únava, ťažkopádnosť a nechuť k práci. Lenivosť. Nič sa človeku nechce a nevie ani prečo, a pritom by sa stačilo len poriadne „vypotrebovať“. ;-) Pamätajte teda na to.
-
6. Zlé okysličenie mozgu resp. zlé okysličenie pracovnej miestnosti

Bez kyslíka mozog nemôže pracovať. To je primárny chemický prvok, ktorým sa „kŕmia“ a vyživujú neuróny (a vlastne aj všetky ostatné bunky tela). Preto vždy dbajme na dobre vyvetranú miestnosť. Zo skúsenosti viem, že mi to myslí lepšie v chladnejšej miestnosti a vyvetranej. Niektorí uprednostňujú teplejšiu miestnosť – to sa nedá veru zovšeobecniť. Čo sa však zovšeobecniť dá, je potreba, priam nutnosť dobre okysličenej miestnosti. Vetrajte pravidelne, počas učenia viackrát v hodine choďte na čerstvý vzduch na balkón a podobne. Dýchajte vtedy zhlboka, doprajte mozgu kyslík. Tiež nie je na škodu pestovanie domácich rastlín, ktoré – ako vieme – prirodzene kyslík produkujú v rámci fotosyntézy.
-
7. Nedostatok motivácie

Zlatým pravidlom dosahovania cieľov je: „Čím silnejšia je motivácia, tým ľahšie ide učenie a práca a tým pozitívnejší je aj ich výsledok.“ K silným motiváciám sa prirodzeným a nenúteným spôsobom priradí „záujem o vec“ a „radosť z práce“. Sú to ich vedľajšie a pridružené produkty, ktoré každý určite privíta. Preto v boji proti lenivosti sa zamerajme strategicky najmä na vypestovanie si správnej a hlavne silnej motivácie. Nápomocnou nám môže byť vidina odmeny, ktorú si môžeme popísať vo Worde tak, ako ju v konkrétnostiach v budúcnosti vidíme. Ak nie je vidina odmeny konkrétna a nikto nás nepochváli, môže byť odmenou aj samochvála – samozrejme, ak ju nepreháňame. S tým súvisí aj sebaodmeňovanie – keď si dáte za určitú činnosť odmenu sami (nejaká maškrta, film, chatovanie, spánok a podobné sebaodmeny).

Hoci sa často absenciou motivácie straší, že ona nesie hlavnú zodpovednosť za lenivosť, moja skúsenosť hovorí, že skôr je problém v metabolizme a v psychickej či fyzickej únave. Ale ak je niekto generálne lenivý, tak zrejme mu chýba predsa len i motivácia konať inak, resp. konať vôbec. Preto sa poriadne motivujme, majme doslova pred nosom stále vidinu odmeny a príjemné dôsledky naplnenia konkrétneho cieľa. :-)
-
8. Nedostatok pocitu zodpovednosti

Tento faktor považuje môj otec za najdôležitejší. Vychádza pritom zo svojich celoživotných skúseností ako otca a živiteľa rodiny, ktorým je už vyše 30 rokov. Takže o pocite zodpovednosti vie veľmi veľa hovoriť. Práve ak je narušený pocit zodpovednosti, človek sa stáva záhaľčivým a takpovediac sa mu nič nechce, alebo aspoň to, čo by mal robiť. Nerobiť povinnosti len preto, lebo sa mi nechce, je jasný znak akútneho (možno i chronického) nedostatku pocitu zodpovednosti. Preto treba v boji proti lenivosti popracovať na svojich prioritách, do ktorých nevyhnutne treba zaradiť povinnosti. Tak sa otvorí priestor pre okúsenie zodpovednosti za ne. Je to zaiste prepojené s motiváciou a celkovým temperamentom človeka, ako i s jeho kvocientom emocionálnej inteligencie (viď nižšie).

Zodpovednosť je zvláštny jav. Ja ako mladý a životom neskúsený človek pocit zodpovednosti nemám dobre vžitý. Možno pomôže až stabilné zamestnanie alebo založenie rodiny. Každopádne vnímam zodpovednosť ako určitú formu či výraz ustálenej, v praktickom živote uplatnenej hodnotovej orientácie a je prejavom aj zrelosti charakteru jednotlivca. Ja si svoju hodnotovú orientáciu ešte len utváram a zrelý veru nie som. Takže si priznávam, že občas je moje „nechcenie sa“ naozaj podmienené slabým pocitom zodpovednosti. Musím sa polepšiť. :-)
-
9. Duševné poruchy alebo duševné problémy

Je pochopiteľné, že keď má človek vážne duševné problémy, orientuje sa predovšetkým na ne, stáva sa egocentrickým a stráca pocit zodpovednosti či motiváciu. Obzvlášť sa to znásobuje pri duševných poruchách, akými sú (tak veľmi rozšírená) depresia či psychózy schizofrénneho typu. Pri depresii sa k človeku pridružujú vari všetky tu spomenuté faktory ovplyvňujúce lenivosť. Metabolizmus sa spomaľuje, je ťažkopádny, dochádza k tráviacim problémom, človek pomalšie myslí, je malomyseľný, takže stráca motiváciu, chuť, radosť, pocit zodpovednosti, je psychicky i fyzicky vyčerpaný, miera jeho vulnerability je vysoká, ohrozujúca všetky jeho pracovné alebo školské povinnosti. Tu pomôže najmä priateľské vyrozprávanie sa a taktiež liečenie antidepresívami, za ktoré sa človek nemusí hanbiť. Zlou istotne nie je ani porada s psychológom, ktorá môže pozvoľna vykročiť smerom k príjemnej a osviežujúcej terapii.

Pri schizofrénnych poruchách nastáva dokonca až emočná plochosť a autizmus. Títo pacienti majú veľmi veľké problémy zvládnuť svoju privysokú vulnerabilitu a takmer neschopnosť zvládať stres a záťaž. Pri autizme dochádza k úplnému vymiznutiu pocitu zodpovednosti – človek náhle preruší kontakty s priateľmi, prestane chodiť do školy alebo do práce a utiahne sa do svojho sveta. Tu sa dá naozaj pomáhať len terapeuticky a medikamentózne. (A keď už sme pri medikamentoch, aj mnohé lieky spôsobujú únavu a „nechcenie sa“.)

Odporúčam pri depresii pomáhať si nájdením stabilných priateľov, ktorí by Vás vždy vypočuli. Ak nenachádzate takých v reáli, vo virtuálnom svete ich nájsť možno. :-)
-

10. Temperament a nálada, nízke EQ

Nuž, a nakoniec je jasné, že dôležitým faktorom, či budeme leniví, alebo nie, je náš vlastný temperament – sangvinik, ktorý nikdy nedokončí, čo začal, ľahostajný a lenivý flegmatik – to všetko sú príklady, ktoré ďalekosiahlo ovplyvňujú náš život a chuť k práci. Na christneťáckom chate padol dokonca aj taký názor, že lenivosť závisí od úrovne emocionálnej inteligencie. Vraj ľudia s vysokým EQ vedia na sebe systematicky pracovať a sú v živote úspešnejší, zatiaľ čo ľudia s nízkym EQ (nech už by ich IQ bolo akokoľvek vysoké) bývajú často nepriebojní a neúspešní. So svojím temperamentom sa musíme asi iba zmieriť, no s emocionálnou inteligenciou sa dá pracovať. Môžeme si trebárs modelovať spoločenské situácie a učiť sa „čítať“ druhých ľudí. Najlepšie je to s priateľmi. Takisto vedie cesta aj cez umelé pestovanie pocitu sebavedomia alebo ambicióznosti či ctižiadosti vo svojom vnútri – napríklad autosugesciou. Na nete tiež nájdeme aj veľa rád, ako sa stať asertívnym a naučíme sa povedať „nie“. :-)
-
11. Počasie a biorytmus

Hoci je toto zdrvujúcim faktom, ale väčšina z nás patrí aspoň do istej miery do meteosenzitívnej skupiny ľudí. Sme citliví na to, aké je počasie. Nedá sa zovšeobecniť, že slnečné a teplé počasie dodáva vždy a každému chuť k práci a optimizmus. Pre niekoho je nízky atmosférický tlak pohromou, niekomu sa ideálne pracuje práve pri takomto tlaku. Svoju meteosenzitivitu priveľmi neovplyvníme, ale môžeme sa aspoň povzbudiť sebaspoznaním, sebareflexiou. Treba si jasne uvedomiť a prijať, ktoré počasie a ako na nás vplýva. Podľa toho si môžeme následne plánovať aktivity a prispôsobiť sa zároveň aj svojmu biorytmu.

Biorytmus má všelijaké definície, no tá ktorá ma zaujala, je: „výkonnostná krivka jednotlivca počas jeho dňa“. Každý ju máme vlastnú, hoci sa môžu navzájom podobať. Skúsenosť nám potvrdzuje, že jedni sa dobre učia ráno, iní v noci, ďalší poobede. Je vhodné teda „sa dobre spoznať“ a plánovať si činnosti, rešpektujúc biorytmus a dopredu predpovedaný atmosférický tlak meteorológmi.
-
ZÁVER
V tomto článku som sa snažil zhrnúť niekoľko rád, ktoré som prečítal v nižšie uvedených knihách, a ponášajú sa byť radami v boji proti „nechceniu sa“ a lenivosti. Dúfam, že Vám, drahí čitatelia, článok bude čo najviac nápomocný. :-)
-

POUŽITÁ A ODPORÚČANÁ LITERATÚRA

1. GRÖLL, SEHRBROCK: Jak vyzrát na školu. Praha : Portál s. r. o., 2002. ISBN 80-7178-613-6
2. KAFKA a kol.: Psychiatria. Učebnica pre lekárske fakulty. Martin : Vydavateľstvo Osveta, 1998. ISBN 80-88824-66-4
3. Kol. autorov: Filosofický slovník. Olomouc : Nakladatelství Olomouc, 2002. ISBN 80-7182-064-4
4. Kol. autorov: Slovník spoločenských vied. Bratislava : SPN, 1997. ISBN 80-08-01040-1
5. NEDLEY, N.: Život bez depresie. Kniha o prevencii a liečbe depresie. Vrútky : Advent-Orion, 2004. ISBN 80-8071-044-9
6. TEPPERWEIN, K.: Ako sa ľahko učiť. Spôsoby a metódy rýchleho a efektívneho učenia sa. Bratislava : Eko-konzult, 2004. ISBN 80-8079-027-2
-

PrílohaVeľkosť
lazy-cat.jpg26.66 KB
lazy_man.jpg2.38 KB
nezábudka.jpg1.52 KB
EQ vs IQ.jpg29.73 KB
WC.jpg25.04 KB
OrganicFoods.jpg173 KB

Informácie o Roman Gemela

Redakčné články