Prečo technizácia až v novoveku, a nie už pri vzniku filozofie?


Som fanúšik sci-fi seriálu Hviezdna brána, ktorý poznám už dlho, no až v súčasnosti som ho začal sledovať od jeho začiatku a pravidelne na televízii Nova ho aj sledujem (hoci teraz cez semester ho nie vždy stihnem). A tam sa stretávam s fiktívnymi mimozemskými civilizáciami, ktoré sú mnohokrát vyspelejšie než naša „Taura“ (teda Zem) a často túto vyspelosť zdôvodňujú tým, že ich civilizácia je staršia, alebo dokonca že „zrejme nemali temný stredovek“, takže sa ich veda mohla nerušene a rýchlo vyvíjať. To ma privádza k zamysleniu nad dejinami našej pozemskej techniky a miery technizácie našej civilizácie.

Prečo sa prudká technizácia začala až tak pomerne neskoro, teda v novoveku? Kde by sme boli, keby sa ľudia systematicky venovali experimentálnemu rozvoju vedy už v staroveku alebo v stredoveku? Pozrime sa na tieto otázky trošku bližšie. Hm.
-


Kde bolo, tam bolo, žil vo Francúzsku jeden filozof, jeho meno bolo Auguste Comte (1798 – 1857). Ten hovoril, že ľudia majú vo svojej prirodzenosti sa najprv dožadovať absolútneho poznania, čiže takého, ktoré im zodpovie otázky typu: „Čo je podstata sveta?“ alebo „Čo je zmysel života?“ a podobne. Vysvetľujú si ich „teologicky“ – to v jeho terminológii znamená nábožensky a mytologicky, čiže podľa neho úplne fiktívne. Mytologická a náboženská fikcia je podľa Comta súčasť počiatkov ľudského mudrovania o svete – snaha ukotviť sa v neznámom svete plnom nástrah a nebezpečenstiev. Potom „rozumovanie“ pokročí na tzv. metafyzické štádium, kedy už siahame po abstrakciách a budujeme zaujímavé monoteistické konštrukcie. A hľadáme podstatu sveta rozumom. No, a napokon konečne vraj dospejeme, a prídeme do „pozitívneho“ štádia, kedy už budeme vedieť, že absolútne poznanie je nemožné a budeme sa sústrediť čisto na konštruktívne a systematické skúmanie tohto sveta cestou experimentálnych metód a praktických pozorovaní.

Hoci takáto zjednodušujúca schéma je už v súčasnosti prekonaná, ešte vždy nám je schopná veľa poučného o človeku povedať. Aspoň tak si myslím, pretože pán Comte predsa nebol slepý a poznal dejiny – dá sa povedať, že vychádzal z dejín. Je zrejmé, že ľudia v praveku a po neolitickej a poľnohospodárskej revolúcii vytvárali na obrazy bohaté mytologické vysvetlenia úkazov, ktorým nerozumeli – a ktorých sa báli. Vznikali všemožné náboženské povery a viery v mytologické božstvá, ktoré prírodným javom pripisovali veľavravnú náboženskú hodnotu. A keď „nastala plnosť času“, vznikla filozofia ako pokus o rozumové uchopenie skutočnosti. Aké podmienky museli byť v starogréckej a orientálnej kultúre splnené, aby v nich došlo k zrodu filozofie, to nie je teraz podstatné. Čo mám na srdci, je otázka: „Prečo sa rozvoj vedy a techniky systematicky nezačal budovať hneď pri počiatkoch rozumového uchopovania reality?“
-

1.) ABSENCIA GRAMOTNOSTI
-
Tak, aby som sa nezdal viac naivný, než som, musím v prvom rade spomenúť absenciu gramotnosti. V staroveku vedeli čítať a písať iba pisári, básnici, tragédi alebo dejepisci. Mnohí z nich boli úradníkmi a poberali plat zo štátnej pokladnice. Všeobecná negramotnosť a absencia základného školstva je začarovaný kruh, z ktorého sa nevedela naša západná civilizácia dostať. V čom spočíva tá zaokrúhlenosť kruhu? Negramotnosť spôsobovala nedostatok vedomostí a málo inšpirácie pre rozvoj techniky a rozvoj systematizovaného ľudského poznania. No a práve nedostatok ľudského poznania spôsoboval fenomén, ktorý by sa dal vystihnúť slovami „nebolo čo učiť“, takže on spôsobil zase absenciu školstva. A máme kruh. Absencia školstva kvôli negramotnosti a negramotnosť kvôli absencii školstva. Celé staroveké civilizácie povstávali a pozvoľna zanikali v mohutných politických zemetraseniach našich dejín, a pritom len niektoré z nich boli úspešné v boji proti tomuto kruhu.

Bojovať proti kruhu sa dalo paradoxne v nábožensky vyspelých krajinách. Naozaj – v nábožensky vyspelých. Je tomu tak preto, lebo náboženstvo, ku ktorému má človek prirodzený sklon v rámci konštitúcie svojho mozgu, ak sa systematizovalo, stalo sa automaticky podnetom pre vzdelávanie. Vezmime si napríklad Hebrejov po návrate z babylonského exilu. Do úžasnej parády sa zaskvelo rabínske vyučovanie posvätných textov a synagogálne školy boli vari v každom väčšom meste, takže sa mnohí dostali k znalosti Písem, a podaktorí aj ku gramotnosti.

Takže nie náboženstvo zabrzdilo rozvoj, ale naopak ho podľa môjho názoru podporilo, ak samozrejme bolo systematizované a hľadalo sa preň racionálne zdôvodnenie. Tak sa dialo aj v Egypte a v Babylone, kde sa rozvíjala systematicky astrológia, astronómia a geometria. Opäť prišiel popud od vyspelejšej formy náboženstva, keď Babylon hľadal racionálne zdôvodnenie svojej kozmológie, ktorá vychádzala viac-menej z už precíznych mytologických predstáv. Správa ríše, čiže úradničina, bola vlastne druhoradá – je možné povedať, že boli v staroveku národy, ktoré si vôbec neviedli záznamy o vlastnej histórii. (Poznámka: V Babylone a Egypte tiež šlo aj o predpovedanie životne dôležitých povodní riek Nílu, Eufratu a Tygris.)

Takže prvoradým bolo vzdelať ľudí v náboženských otázkach a takto sa šírila vzdelanosť a gramotnosť. Civilizácie sa postupne mohli vyslobodzovať zo spomínaného začarovaného kruhu.
-

2.) PROBLÉM OBJEKTIVIZÁCIE SVETA
-
Dúfam, že som Vás týmto nadpisom neodradil. Znie zložito, ale ide o jednoduchú vec. Objektivizácia značí spredmetnenie. Znamená to teda, že svet sa musel najprv stať pre človeka problémom, ktorý filozoficky alebo experimentálne bude ochotný následne riešiť. Samozrejme, nemožno obviniť všetky staroveké národy, že nerobili zo sveta problém – dnes by sme povedali „vedecký problém“... Ale miera objektivizácie bola vskutku nízka. Ľudia rozvíjali geometriu, astronómiu, astrológiu, vedeli stavať pyramídy a paláce, riadiť povodne a využívať ich vo svoj prospech, a samozrejme stvárali rôzne remeslá a remeselnícke nástroje, vojenské vynálezy a podobne. Takže určitá miera objektivizácie už bola – a to zaiste aj pred zrodom filozofie v 6. storočí pred Kr. Ale nebolo to evidentne nadostač. Ako to?

Myslím, že tu musel „ľudský duch“ dospieť k sekularizácii prírodných síl. Je úžasné, že práve judeo-kresťanstvo a islam sa stali v našich končinách nositeľmi práve sekularizačne pôsobiacich tendencií. To znamená, že prírodné úkazy a javy už nesmú byť považované za božstvá, ktoré by sa patrilo uctievať, aby sme sa ich nemuseli báť. Svet už nie je miestom vyhnanstva, ale je svetom, ktorý má slúžiť. Je to vlastne antropocentrický pohľad na prírodu (typický pre novovek), ktorý dnes pri klimatických zmenách je povolaný skôr k metamorfóze do roviny partnerstva človek verzus príroda.

Takže judeo-kresťanstvo v našej západnej civilizácii vytvorilo tie pravé podmienky pre pozdvihnutie miery objektivizácie sveta. Svet už nebol záhadou, ale konečne problémom a problémy treba riešiť.

Keďže Židia sa rozlietali po svete predovšetkým až po zničení jeruzalemského Chrámu Rimanmi v roku 70 po Kr. a keďže kresťanstvo zaujalo svoje mocenské pozície v rokoch 313 až 370, tak miera objektivizácie bola až do takého 4. storočia slabá a našu európsku civilizáciu čakala najprv namáhavá a dlhodobá christianizácia, a až po nej mohla byť miera objektivizácie na takej úrovni, že spôsobila všeobecný rozvoj školstva, teológie a filozofie, a samozrejme aj „umení“, teda to, čo by sme dnes nazvali prírodnými vedami. Obzvlášť keď počas križiackych výprav došlo k obchodnému a kultúrnemu kontaktu s islamským svetom, ktorý taktiež pozdvihol vo svojich krajinách mieru objektivizácie vlastnými sekularizačnými tendenciami, a povzbudil tak rozvoj antickej filozofie, umenia, geometrie, matematiky, lekárstva a astronómie.
-

TAKŽE JUDEO-KRESŤANSTVO A ISLAM NAPOMOHLI ROZVOJU VEDY?
-
Ja si myslím, že jednoznačne áno. Práve ony zlikvidovali mytológie a presadili antropocentrický pohľad na prírodu, ktorá už nemá byť vyhnanstvom pre človeka, ale má byť preňho riešiteľným problémom. Je len príznačné, že experimentálnemu výskumu sa venovali práve mnísi v kláštoroch. Napríklad jeden z najväčších stredovekých experimentátorov a vedcov bol práve františkán Roger Bacon (1214 – 1294). A stredoveké univerzity viedli aj experimentálny výskum (najmä v Anglicku), preto sa už technizácia začala konečne črtať v jasnejších rysoch.
-

ZÁVER A ZHRNUTIE
-
V tomto blogovom článku som sa Vám pokúsil, drahí čitatelia, predstaviť svoj názor, prečo sme tak pomaly postupovali na ceste technizácie resp. technologického pokroku. Vyjadril som presvedčenie, že vec má dve hlavné príčiny. Prvou je začarovaný kruh, z ktorého sa mnohé staroveké civilizácie nevedeli dostať. Ten spočíval v tom, že všeobecná negramotnosť spôsobovala nedostatok vedomostí, a nedostatok vedomostí spôsoboval negramotnosť („nebolo čo učiť“). Druhou príčinou bola nízka miera objektivizácie. To znamená, že svet nebol pre človeka problémom, ktorý by mal riešiť, ale bol záhadou, ktorej sa treba báť, bol božstvom, ktoré treba uctievať. Až sekularizačné tendencie vyspelých monoteistických systémov (tzv. abrahámovské náboženstvá) umožnili po svojom rozšírení a etablovaní sa do spoločnosti jednotlivých národov rozvinúť problematizáciu sveta a otvorila sa tak cesta experimentálnemu výskumu. Činili tak prvé univerzity v Európe, ako i v moslimskom svete, a takisto rehoľné rády, predovšetkým dominikáni a františkáni (Roger Bacon).

Vyslobodenie zo spomenutého začarovaného kruhu ponúkli vyspelejšie formy systematizovaného náboženstva, ktoré podporovalo vzdelanosť ohľadom vlastných posvätných textov, čím sa šírila s náboženským povedomím aj gramotnosť.

Preto si myslím, že keby sa vyspelá forma monoteizmu presadila už skôr, napríklad keby prebehla christianizácia Rímskej ríše už v prvých storočiach a následne aj pohanských národov, tak by sme mohli pozdvihnúť mieru objektivizácie sveta už oveľa skôr. Ale tu by sme museli rozoberať aj vplyv sťahovania národov a celkovú etnickú štruktúru Európy v prvom tisícročí. Takže radšej nebudem vec v tomto odhadovať, to je výzva skôr pre historika, než pre filozofa. :-)
-

PrílohaVeľkosť
starGate.jpg5.33 KB
Comte.jpg2.63 KB
technology.jpg59.98 KB
experiment.jpg16.08 KB
judeo_christian_islam.jpg2.56 KB
Roger Bacon.jpg59.29 KB

Informácie o Roman Gemela

Redakčné články

  • 07.04.2003 - 12:54
    Druhá časť proroctva knihy Izaiáš (Iz 40-55), označovaná v exegetickej tradícii ako Deueteroizaiáš...
  • 01.04.2003 - 12:22
    Bežná ulica, zmätok, trúbiace autá, výklady plné suvenírov, reklama na Kodak filmy a cocacolu,...
  • 23.11.2002 - 01:00
    Už dlhší čas som sa zamýšľal nad tematikou informačných technológií - a osobitne fenoménu, ktorým...
  • 22.04.2002 - 00:00
    Už ubehlo niekoľko týždňov odvtedy, čo som sa zamýšľal nad anketou, ktorej výsledok nekompromisným...
  • 29.03.2002 - 01:00
    ...my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, ale pre...
  • 24.03.2002 - 13:27
    podľa Sacrosanctum Concilium, č. 5 - 6 5. Boh, „ktorý chce všetkých ľudí spasiť a priviesť k...
  • 20.03.2002 - 01:00
    Dvojičky skončili v prachu po údere od teroristickej hydry zvíjajúcej sa vo svojej zlosti a...
  • 06.03.2002 - 00:48
    V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v Judejskej púšti: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo...
  • 25.02.2002 - 01:00
    Priznám sa, že keď som vkladal novú anketovú otázku (zhodnú s nadpisom článku) do hlasovacieho...
  • 07.01.2002 - 01:00
    Člověk současnosti je vnímavý na různé nové ideje zdánlivě odvozené z pravdy. Média jsou velmi...