"Nový Izrael" Cirkev vs. "Starý Izrael" Židia


„Anjel smrti“ – Dr. Josef Mengele – ktorý poslal v nacistickom Osvienčime do plynovej komory vyše 400 tisíc Židov a pred ich smrťou na nich robil morbídne experimenty, sa raz vyjadril, že na svete sú len dva národy, ktoré môžu vládnuť svetu. Nemci (vtedy Árijci) a Židia. Tým sa odlišoval od essesákov, ktorí židovskú krv považovali za absolútne bez dôstojnosti a ceny. Ale „keďže ja som Nemec, tak musím proti Židom, našej konkurencii, bojovať...“ (1). A tak bojoval. Určite sa zhodneme, že holokaust je vyvrcholením stáročného prenasledovania Židov, pričom nesmieme zabúdať na veľké množstvo menších pogrôm počas dejín.

Môj obľúbený filozof Friedrich Nietzsche – obľúbený nie vďaka jeho názorom, ale vďaka jeho originalite a štylistickému talentu – napísal v jednom svojom diele, že Židia sú najpozoruhodnejší národ svetových dejín. (2) A ja, drahí čitatelia, nejak s touto myšlienkou koketujem. Pravda, Nietzsche obvinil Židov, že zvrátili morálku a postavili ju na hlavu, ale napriek tomu ich neskrývane vždy obdivoval pre ich nevšednú silu prežiť za každých okolností. A keby len prežiť! Oni majú dokonca úžasnú chuť k moci a vedia svoj kolosálny pud sebazáchovy priam čarovne zúžitkovať. ;-)


Ja vidím príčinu pozoruhodnosti židovského etnika v niečom inom ako Nietzsche. Ústredným bodom židovského pojmu vlastného vyvolenia bolo v staroveku prísna monoteistická viera – viera v jednobožstvo. Jednobožstvo, ktoré si tento národ vyvolilo, aby ľudstvu sprostredkovalo svoje zjavenie. To sa stalo najvyšším základom rozlišovania Žida od pohana vari od babylonského a asýrskeho zajatia až po presadenie sa kresťanskej Cirkvi v 4. storočí. Sám Pán Ježiš prišiel zvestovať evanjelium predovšetkým Židom a až potom pohanom – „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela,“ vraví. (3) Vnútorná nezlomiteľnosť židovského ducha sa nedá s ničím porovnať – a ja si myslím, že ani so zoroastrizmom Perzskej ríše. Dokonca mnohí Židia radšej odmietli prijať Mesiáša, keď prišiel, aby si zachovali svoj status. Lebo neodmietli ho len davy, ale odmietla ho predovšetkým veľkňažská trieda. A keď Mesiáš akože neprichádzal a dejiny sa vyvíjali inak, tak radšej obetovali svoje očakávanie a pozmenili svoje vyznanie, prípadne sa ho úplne vzdali. No nikdy, nikdy sa nevzdali svojho pôvodu a aspoň ako-takej tradície, ktorá by reprezentovala ich židovskú príslušnosť (mám teraz na mysli najmä obriezku). Týmto rozhodne nechcem Židov súdiť a nejak kritizovať, to nie – len vyjadrujem obdiv ich skalopevnej nezlomnosti počas dejín. Sú tak silní a pevní ako Kristova Cirkev! Vari len ona a Židia sú nesmrteľní. Dejiny tak aspoň ukazujú, že všetko sa raz rozpadne a zanikne, len katolícka Cirkev a Židia tu budú asi naveky... :-)))

A o tom to je! Ako sa majú teda tieto dve nezlomné sily – Nový Izrael (Cirkev) a Starý Izrael (Židia)? Hm.

Ja si rozhodne nemyslím, že sú na svete len dva národy, ktoré sú schopné vládnuť svetu – i keď Nemci si nás, naše malé slovanské národy, tou Lisabonskou zmluvou priam lišiacky konečne podmanili... Hm. :-/

Nový Izrael a Starý navzájom v dejinách veľmi často a nešťastne bojovali, čoho mi je úprimne značne ľúto. :-( Mal som za svoj krátky život možnosť spoznať niekoľko slovenských Židov, s dvomi sa dokonca stýkam dodnes pomerne pravidelne. A sú to fajn ľudia, vlastne sú to dobrí a veľmi milí ľudia. Nemôžem povedať na nich nič nekalé, a už tobôž nie niečo, čo by malo spojitosť s ich židovským pôvodom! Preto si ani neviem predstaviť, že by som ich išiel nebodaj vraždiť len pre ich pôvod! Podstata prenasledovania Židov má vlastne dve tváre. Ekonomickú a náboženskú, pričom verím, že náboženská bola skôr „ospravedlňujúcou“ to spomínané ekonomické pozadie.

Bol som v šoku, keď som sa dozvedel, že aj moja rodná Trnava má svoje skryté dejiny a realizovala odpor voči Židom. A to máme v meste až dve synagógy! Jadro Trnavy kedysi dávno v hlbokom stredoveku spočívalo v osade, ktorej názov bol „Sobota“ alebo „Veľká Sobota“. (4) A hádajte prečo? Lebo v sobotu sa konali v meste trhy, a prečo v sobotu? Lebo Trnavčania vedeli, že Židia v sobotu nemôžu predávať a kupovať, takže židovských obchodníkov takto doslova odstavili od koryta a vplyvu. A veruže aj niekoľko pogrôm sa v Trnave organizovalo...


Išlo tu v „Sobote“ najmä o peniaze. A keď nacisti bojovali proti Židom, tiež išlo najmä o peniaze a ekonomiku. Najmä my kresťania často počúvame od kazateľov, ako sú peniaze zhubné a Pán Ježiš nás dokonca varuje priamo pred zhromažďovaním bohatstva a majetkov. (5) Ale aká to škoda, že celý spor medzi európskou civilizáciou a Židmi sa úmyselne presúval do polohy sporu medzi Starým a Novým Izraelom. A teda sa ekonomické dôvody zakrývali náboženstvom a ľudia, bežní chudobní kresťania, ktorí nerozumeli ekonomickým dôvodom, neznášali Židov len preto, lebo „oni ukrižovali Krista“. Je to naozaj historická tragédia, za ktorú sa aj pápež Ján Pavol II. ospravedlňoval pri Múre nárekov v Jeruzaleme v jubilejnom roku 2000, vkladajúc modlitbu na papieri do Múru.

Dnes sa boj proti Židom realizuje tiež na pôde sporu Nového a Starého Izraela, ale už je (vari našťastie) viac skrytý. Aj Židia si zriadili svoje svetsko-humanistické a osvietenecké združenia, ktoré podporujú sekularizáciu Európy, takže aj z ich strany cítiť neodškriepiteľne istú formu boja. Či je to len v rovine obrany, to nechám na posúdenie iným. Ja si myslím, že to v rovine obrany nie je.

Napriek tomu, ľudkovia, nikdy nesmieme mať predsudky voči Židom. Nezabúdajme, že hoci niektorých môžeme mať z ekonomických dôvodov v neláske, druhých zase môžeme mať za najlepších priateľov. Je to etnikum ako každé iné, ibaže s istou dávkou vlastnej výnimočnosti, ktorú si starostlivo pestujú a ani Cirkev im túto stratégiu podľa môjho názoru nemôže odoprieť. A zatiaľ čo som sledoval počas života kázne a katechizmus po 2. Vatikánskom koncile, tak ani neodopiera. Veď sv. Pavol hovorí sám: „Lenže ak je pád (Židov) pre svet bohatstvom a ich úpadok bohatstvom pre pohanov, o koľko viac ich plnosť?!“ (6) Poblúdenie Židov sa stalo príležitosťou spásy pohanom – čím sa však stanú Židia pre svet, keď ako celok uveria v Ježiša Krista! (7)

----

Referencie

(1) Zdroj informácie: Televízia Spektrum
(2) Nietzsche, F.: Antikrist. Bratislava : Iris, 2003, s. 29. ISBN 80-89018-46-7
(3) Mt 15, 24
(4) Osadu Sobota a jej kostol spomína aj listina ostrihomského arcibiskupa Jána z roku 1211. (MONČEKOVÁ, A. M.: Historické pamiatky Trnavy. Trnava : Kon-Press, 1997, s. 15. ISBN 80-85413-33-7)
(5) Mt 6, 24
(6) Rim 11, 12
(7) Porov. poznámku pod čiarou k Rim 11, 11-12.

----

PrílohaVeľkosť
Menorah.png16.39 KB
trnavská hlavná synagóga.JPG973.55 KB
Jan Pavol pri Mure narekov.jpg7.83 KB

Informácie o Roman Gemela

Redakčné články