Novembrové plamienky

V strede cintorína stojí vysoký kríž.
Pri ňom horia náhrobné kahance.
V tomto novembrovom čase je to vždy tak.
Pre mnohých je to miesto spomienky na tých, na ktorých hroby nechodia.
Vzdialených predkov, príbuzných, učiteľov, známych...,
o ktorých hroboch možno nevedia, kde sa nachádzajú,
ale vedia, že bez nich by na tomto svete neboli.
***
V našom živote sú spomienky často ako malé plamienky.
Horia pár hodín, deň, dva... a potom zhasnú v každodennom zhone.
Napriek tomu ich zapaľujme.
Veď človek bez spomienok je ako nezažatý voskový kahanec v regáli supermarketu.
Síce existuje, ale skutočne nežije...

Informácie o Margita Žiaková

Obrázok používateľa Margita Žiaková

Krátke info o sebe (nepovinné)

Niekedy potrebujem počúvať. Niekedy potrebujem vidieť. Niekedy potrebujem hovoriť. Neviem ale, či vždy viem, kedy je ten správny čas na počúvanie, videnie, hovorenie.

Zobraziť celý profil používateľa

Redakčné články

  • 23.11.2001 - 01:00
    Pastor George Thomas, ktorý v malom mestečku v Novom Anglicku viedol svoj zbor, prišiel raz v jedno...
  • 13.04.2001 - 00:00
    Pán Ježiš pre nás trpel, bol za nás odsúdený. Iba farizeji zaslepení zlosťou, nenávisťou, nevideli...
  • 12.01.2001 - 19:00
    Tento - možno až priveľmi vyzývavý názov - som zvolil zámerne. Pretože si myslím, že odráža...