Nevädza

Pestrofarebné letné kvety dávno odkvitli a asi si už na ne nikto ani nespomenie.
Veď jeseň má svoje vlastné témy: nestále počasie, studený dážď, chlad...
A predsa.
Na lúke s nepokosenou, zvláčenou trávou,
ktorú každú noc „preorávajú“ ostré diviačie rypáky,
kvitne nevädza.
Stojí tam vyparádená ako v nedeľu do kostola.
Oblečená v trblietavých šatách, ktoré jej ušila studená ranná rosa.

***

Aj svet okolo nás niekedy vyzerá podobne...
Ako neudržiavaná lúka vydaná napospas nenažratým diviakom.

Našťastie aj tu ešte kvitnú nevädze...

P.S.

V nedeľu po deviatej ráno som vybehla na Dolinky (lúka nad našou záhradou)
s fotoaparátom v ruke.
Z Doliniek je dobrý výhľad na Štiavnické pohorie
a ja som chcela fotiť rannú hmlu, ako sa dvíha z okolitých kopcov.
V krátkych gumených čižmách som sa „brodila“ nepokosenou trávou,
obchádzala som čerstvo rozrytú zem, aj staršie jamy plné vody.

Hmla ma však sklamala.
Sedela na kopcoch ako pripečená.
Nie a nie sa zdvihnúť.

Tak som urobila pár iných záberov.

Nevädze som našla dve.
Jedna krajšia ako druhá.
Preto tu dávam obidve.

Niekedy som síce dosť „šetrný“ človek, najmä ak ide o úsmev či slovo,
no pri "zverejňovaní" fotografií nikdy nešetrím.

Kvapky rosy na steblách trávy a krehkú nevädzu
predsa nefotím každý deň... :)

Informácie o Margita Žiaková

Obrázok používateľa Margita Žiaková

Krátke info o sebe (nepovinné)

Niekedy potrebujem počúvať. Niekedy potrebujem vidieť. Niekedy potrebujem hovoriť. Neviem ale, či vždy viem, kedy je ten správny čas na počúvanie, videnie, hovorenie.

Zobraziť celý profil používateľa

Redakčné články