Temné stránky sociálnej práce


Sociálna práca, odbor ktorý sa študuje hádam na každej druhej vysokej škole na Slovensku. Navyše snáď pri každom dennom štúdiu je otvorené i externé. Údajne takýto rozmach štúdia bol opodstatnený kvôli tomu, aby množstvo úradníkov a iných nekvalifikovaných pracovníkov v sociálnej sfére získalo narýchlo aspoň nejaké vzdelanie. Jednalo sa viac o kvantitu ako o kvalitu samotného vzdelávania, ale čo už.

Dnes je už ale situácia taká, že tí úradníci, ktorí si štúdium chceli spraviť, tak ho už buď ukončili alebo ešte študujú, ale v porovnaní s minulosťou je už dnes asi o dosť menej takých zamestnancov, ktorí so štúdiom sociálnej práce začínajú teraz. Teda široký rozmach sociálnej práce splnil svoj účel a myslím si, že by bolo vhodné, aby sa počet prijímaných študentov na sociálnu prácu ráznejšie okresal, prípadne na niektorých školách by sa tento odbor mohol zrušiť úplne.
Mnohí vidia v sociálnej práci možnosť urobiť si vysokoškolské štúdium, bez väčšej námahy, čo nie celkom platí, aspoň určite nie na každej univerzite či vysokej škole. Trend je ale taký, že je veľa študentov, ktorých cieľom je ľahším spôsobom prísť k titulu a fakt je ten, že sociálna práca v porovnaní s inými odbormi je aspoň o niečo jednoduchšia. To by bol ale ten lepší prípad.
Horšie je to s tými, ktorých sociálna práca zaujala svojim obsahom, svojou humanistickou orientáciou na pomoc človeku v núdzi a možno si ešte na začiatku štúdia nie dostatočne uvedomovali do akej pasce sa chytili. Po ukončení štúdia nastáva moment, kedy sa chcú uplatniť v praxi a pokiaľ nie sú skutoční machri v konkurzoch alebo si nejdú založiť nejaké vlastné občianske združenie či pokiaľ nemajú na tých správnych miestach známosti, začínajú problémy. Lepšie miesto v sociálnej oblasti je teda problém zohnať a na miesta, takisto v sociálnom sektore, kde sa priamo zo zákona nevyžaduje vysokoškolské vzdelanie, radšej zamestnávajú viaceré organizácie a inštitúcie, ľudí bez náležitého vzdelania. Navyše mnoho takých miest je neprimerane finančne ohodnotených, čo nezodpovedá tomu, že by na nich mali pracovať odborníci s vysokoškolským vzdelaním.
Inou možnosťou je práca v misiách, napr. cez Trnavskú univerzitu alebo cez Vysokú školu sv. Alžbety v Bratislave. Robia úžasné diela, za ktorými stojí najmä veľká osobnosť profesora Krčméryho. Napriek tomu si myslím, že naberanie veľkého množstva študentov na tieto školy nie je celkom férové, pretože veľkej časti študentov tieto školy nedokážu zabezpečiť kvalitné uplatnenie. Mladí ľudia idúci naň s plánmi pracovať na zahraničných pracoviskách viac menej v treťom svete alebo krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, môžu byť neskôr takisto prekvapení z toho, že vo väčšine prípadov, pokiaľ ich na svoje pracoviská v treťom svete nevysiela priamo škola, musia si za letenku a niektoré ďalšie náklady spojené s cestou platiť sami. Čiže táto obetavá práca sa nedá celkom ľahko skĺbiť s rodinným životom, resp. s aspoň dostatočným finančným zabezpečením rodiny, ktorú si absolvent chce už možno čoskoro založiť.

Výsledkom je veľký počet mladých končiacich sociálnu prácu, ktorí sa jednoducho nemajú kde uplatniť, lebo po nich vôbec nie je taký dopyt, než aký počet týchto ľudí produkujú vysoké školy. Následne si musí množstvo z nich nájsť prácu v iných oblastiach alebo začínajú štúdium na ďalšej vysokej škole, aby získali sľubnejšiu kvalifikáciu, prípadne si idú hľadať prácu do zahraničia.
Aký má teda význam prijímanie takého kvanta študentov na odbor Sociálna práca?

Ak si nechcete skomplikovať život a ak máte skutočný záujem študovať odbor z balíka pomáhajúcich profesií, potom si vyberte radšej niečo iné. Možnosťou je napr. špeciálna pedagogika, psychológia, ošetrovateľstvo či možno pedagogika. Výhodná je ale taktiež filológia, ktorá je ale z trochu iného súdka, pre tých, ktorí túžia pracovať v misiách. Najlepším rozhodnutím je samozrejme o dosť náročnejšia medicína a to najmä preto, že i keď sú hore uvedené odbory lepšou voľbou i tak platí aj pre ne, že je prebytok absolventov snáď všetkých humanitných odborov, než je dopyt po nich na trhu. Situácia by sa trochu zmenila, keby štát stanovil, že na všetkých pozíciách napr. konkrétne v sociálnej oblasti by mohli robiť len odborníci, ale aby nenastali pre takéto ustanovenie nové komplikácie, musel by štát zabezpečiť, aby boli títo profesionáli aj dostatočne finančne odmeňovaní. Zatiaľ platí, že ten kto získa niektoré z uvedených vzdelaní – minimálne z tých prvých dvoch spomínaných (psychológia, špeciálna pedagogika), má širšie možnosti uplatnenia a môže si nájsť prácu na väčšine miest, kde by mohol fungovať s diplomom sociálneho pracovníka. Ale, ako vraj údajne poradil profesorovi Krčmérymu jeho otec, keď túžil študovať geografiu, lebo chcel cestovať po svete, že radšej má vyštudovať medicínu a cestovať po svete bude môcť i ako lekár. A aj sa mu to splnilo. Podobne je to aj v prípade sociálnej práce a ostatných humanitných odborov. Pokiaľ človek nemá perspektívu, že bude mať zaistené ďalšie fungovanie vo zvolenom odbore, potom je perspektívnejšie absolvovať buď medicínu alebo i možno nejaký technický smer, prípadne právo a popri tom robiť aj nejaké sociálne dielo. Takže so sociálnou prácou opatrne, viem že viacerí už zistili že to nebolo najlepšie rozhodnutie.Píšem to tu preto, lebo veľa kresťanov ju ide študovať a preto má byť tento článok pre nich výzvou na lepšie premyslenie tohto ich kroku.

Informácie o Igor Barták

Obrázok používateľa Igor Barták

Krátke info o sebe (nepovinné)

...

Zobraziť celý profil používateľa

Redakčné články