Ako postaviť kresťanskú demokraciu na Slovensku opäť na nohy....


...alebo Recept ako môže opozícia vyhrať budúce voľby.
Každý občan, ktorý neprežíva pozitívne a zároveň vášnivé vnútorné vzrušenie pri pohľade na krásnu mládeneckú tvár na fotke predsedu Smeru, či každý dôchodca nedojímaný k slzám, keď zazrie na obrazovke svojho televízneho prijímača „otca národa“ a pravého nebojácneho slovenského chlapa („takú ti je....“ – oslovenie pri stretnutí istého redaktora jednej nemenovanej televízie) – Vlada Mečiara, prípadne každý kto nepociťuje vlasteneckú povinnosť pri írečitých slovách Janka Slotu a jeho kumpánov nasadať do tankof...a ísť ponaprávať frizúru tým strapatým paniam z Pešti – každý kto neprežíva takéto záchvevy ducha, ten asi cíti zápach rozkladu na slovenskej politickej scéne, ktorý sa nešíri len z radov koalície. A o tom by som chcel v stručnosti aj s trochou idealizmu niečo popísať.

Takže aké je východisko z dnešnej situácie? V prvom rade je dôležité ujasniť si aké hodnoty a priority v politike preferujeme. Pokiaľ je to prioritne ochrana ľudského života a ľudskej dôstojnosti, ktorú považujeme za správne obraňovať aj v politike a následne na druhom mieste presadzovanie pravicovej hospodárskej politiky založenej na reformách, slobodnom trhu s minimalizáciou štátnych zásahov a tiež založenej na princípoch subsidiarity, solidarity, princípe osoby, všeobecného dobra a trvalo udržateľného rozvoja (viac o týchto princípoch v prílohe), potom verím, že stojíme o záchranu kresťanskej demokracie na Slovensku, ktorá ako jediná je schopná uspokojivo poskytnúť (alebo by aspoň mala byť schopná) súbor týchto hodnôt v politike.
Situácia je však ako vystrihnutá z vydarenej tragédie. KDH, ako strana, ktorá spomedzi všetkých strán a hnutí na slovenskej politickej scéne sa najviac snažila o presadzovanie vyššie uvedeného súboru hodnôt je v troskách. Kde hľadať príčinu tohto stavu?
Základný problém tkvie v dávnejšej minulosti. Ako je asi všetkým známe, prvotné najzreteľnejšie problémy začali vznikať pri vážnom rozhodovaní či vystúpiť z koalície po porušení koaličnej zmluvy zo strany SDKÚ v prípade Zmluvy o výhrade vo svedomí a následne po voľbách pri rozhodovaní, či vstúpiť so Smerom do koalície. To však zdá sa nebolo to najrozhodujúcejšie. Kľúčovým zlomom bola a je pasivita (minimum nápadov, nedostatok odborníkov z určitých odborov vplývajúcich na dianie v strane a celkovú politiku a pod.) a neoblomné a nekritické presvedčenie vedenia KDH, že ich pôsobenie a vedenie strany je dobré. Takýto dlhodobo pretrvávajúci stav priviedol stranu k rozkolu – tí ktorí do kuchyne vnútrostraníckej problematiky vidia lepšie, by k objasneniu rozkolu vedeli snáď pridať aj nejaké doplňujúce vysvetlenie, ale v hrubých rysoch sa dá z vyjadrení najvýznamnejších predstaviteľov vycítiť, že to bolo asi takto.

Ako teda ďalej?
Nádejou by bolo KDS, ktoré založil Vladimír Palko s ďalšími schopnými politikmi odídenými z KDH, avšak každý má silné pochybnosti o ružovej budúcnosti KDS, napriek sľubnému osobnostnému zloženiu KDS a predpokladu výraznejšej akčnosti oproti KDH. Možno s vysokou pravdepodobnosťou predpokladať, že sa do parlamentu nedostanú a ich potenciál vyjde na zmar. Tomu nasvedčuje aj výsledok vnútrostraníckych volieb v KDH na predsedu strany, keď Vladimír Palko získal tretinu hlasov. Na základe pomeru stúpencov Pavla Hrušovského versus Vladimír Palko možno predpokladať aj v celej voličskej základni bývalého kompletného KDH zastúpenie fanúšikov týchto dvoch politikov rovnaký pomer, zhruba 2:1. Tým pádom pri viac menej optimistických preferenciách – povedzme, že by KDH pri pôvodnom zložení, keď bolo ešte nerozdelené malo potenciál získať 9% voličov vo voľbách - keď z tohto čísla vyjmeme tretinu, dostaneme tri percentá. A to je optimistická predpoveď, pretože mnohí z tých, ktorí vo voľbách predsedu strany stáli za Palkom by dnes zostali u KDH a volili by KDH. Je istá skupina ľudí, ktorí sa stotožňujú s politikou KDS aj z iných kútov politického spektra, ale kvôli jej malým šanciam uspieť by ju nevolili. Reálne by sa dal teda odhadovať zisk KDS vo voľbách 1 - 1,5%.

Šancu možno vidieť v KDH, ale bez zmeny to nepôjde. Akú zmenu teda uskutočniť?
Pán predseda Hrušovský by si mal uvedomiť, že jeho čas sa naplnil a pri všetkej úcte k nemu a pri cenení si všetkého dobrého čo vykonal v parlamente i mimo neho by mal konečne odstúpiť z vedenia strany. Pokiaľ si ešte nevšimol, oslovuje stále menej voličov najmä čo sa týka prvovoličov, napriek silnému jadru v samotnom KDH, kde mu skoro až slepo fandia zvlášť staršie ročníky.
Ak by niekto chcel popierať rozhodujúcu úlohu a vplyv predsedu na smerovanie strany, potom by sa mal pozrieť napríklad na terajšiu situáciu v laybour party vo Veľkej Británii, ale netreba ísť ani tak ďaleko, stačí trošku rozanalyzovať úspechy Smeru a hneď vieme, kde je pes zakopaný – v úlohe predsedu. Iste je to v prípade pravicovej, kresťanskej strany o čosi ťažšie, lebo sa od jej predsedu očakáva, že nebude robiť politiku postavenú na populizme, prameniaceho spravidla zo snahy o ukojenie davovej psychózy z väčšinových vášní v národe, ale predsa ako naznačujú rôzne ankety, ľudia idú minimálne viac za politikmi, ktorí sú akční, sympatickí, atraktívni – a taký Pavol Hrušovský nie je (trochu sympaťák ešte možno hej, ale to ostatné určite nie). Aj v KDH by si mali uvedomiť, že pokiaľ možno staviť na image a nič pri tom nestratiť, len získať, potom nie je prečo váhať. Samozrejme sú dôležitejšie veci a vlastnosti, ktoré by mal kresťanský politik zosobňovať. Ale prečo nedosadiť za predsedu KDH politika, ktorý pôsobí akčne, sympaticky, pre mnohých atraktívne a zároveň je odborník vo svojej oblasti a snaží sa presadzovať kresťanské hodnoty v politike?
Čo by malo teda urobiť v najbližšej dobe KDH a KDS?
V KDH by mal odstúpiť z postu predsedu Pavol Hrušovský. Na jeho miesto by mal nastúpiť Daniel Lipšic a následne by sa mali do KDH vrátiť ľudia z KDS. Daniel Lipšic by mal prejaviť dostatok ochoty na prevzatie tejto funkcie. Napokon by sa mali v KDH po zmene predsedu, prípadne ďalších členov predsedníctva udiať isté premeny v štýle robenia celkovej politiky strany, ktoré navrhoval už Vladimír Palko (pozri .týždeň č. ?). Možno by takémuto vývoju pomohla petícia členov v obidvoch stranách, ktorá by bola za takúto postupnosť zmien.
Ak si niekto myslí, že kresťanská demokracia na Slovensku môže vstať z hrobu aj inak, veľmi rád uvítam príspevky do diskusie. Kritiku uvítam takisto, ale tiež by som uvítal zo strany kritikov ich riešenia.

Následne by bolo potrebné pre zlepšenie politického pomeru síl v parlamente, aby sa udiali aj iné nasledujúce premeny.
SMK by malo nahradiť predsedu Csákyho niekým prijateľnejším, kto by dokázal opäť získať podporu aj viacerých bývalých slovenských voličov SMK, ktorí sú prívržencami liberálnejšieho prúdu v politike čiže by sa teoreticky mohli stotožňovať s politikou SDKÚ, ale pre množstvo afér v SDKÚ by už SDKÚ nevolili – z toho vyplýva, že ak sa nezmení situácia ani v SMK, tak táto skupina voličov by voliť nešla.
Prospelo by, keby nastali výraznejšie zmeny aj v SDKÚ, ale pozícia Mikuláša Dzurindu je taká neohrozená, resp. ťažko nájsť za neho takú adekvátnu náhradu, ktorá by v sebe niesla aj pointu istej zmeny. Preto sa ani neodvažujem vyjadriť k riešeniu situácie v SDKÚ.

Aká by mala byť nosná téma predvolebnej kampane?
Opozičné strany (prípadne aj niektoré mimoparlamentné strany alebo aj niektorí nezávislí lídri), ktorým aspoň čiastočne leží dobrý osud Slovenska na srdci, by sa mali spojiť v trochu nezvyčajnej kampani: „Nejdem voliť!“, aby čo najviac potenciálnych voličov súčasnej vládnej koalície v budúcich voľbách nešlo voliť – čo je asi zrejmé aj zo samotného názvu. Asi by bolo najlepšie robiť túto kampaň trochu inkognito cez nejakú organizáciu, na ktorú by opozičné strany previedli potrebné finančné prostriedky, za ktoré by sa zaplatili bilboardy, prípadne nejaké letáky pred budúcimi parlamentnými voľbami. Určite sa väčšine nápad s takouto kampaňou bude zdať prinajmenšom divný až opovážlivý, ale keď človek vidí ako preferencie Smeru rastú zo dňa na deň a čím škodlivejší zákon prejde, tým viac ľudí pribudne do radov voličov Róberta Fica, potom aj dosť nezvyčajné, ale myslím zákonné riešenie môže byť dobrým riešením a možno aj jediným riešením. Pretože štandardné riešenia už zdá sa neexistujú a ak sa nič nezmení, potom môžeme očakávať, že keď koalícia Smer, SNS, HZDS(aj keď v prípade tejto strany visí nad prechodom do parlamentu v ďalších voľbách dosť otáznikov) získa v ďalších voľbách viac ako 90 kresiel v parlamente, tak tu hrozí niečo ako druhé Bielorusko – opierajúc sa pri uvažovaní o doterajšie fakty od zatknutia kazašskej novinárky cez zákaz zisku zdravotným poisťovniam až po zoštátňovanie súkromného majetku spôsobom vyvlastňovania patriaceho do obdobia komunizmu. Na podrobnejšie vymenúvanie nemám chuť.
Na bilboardoch by sa v tejto kampani mohli ocitnúť jednoduché heslá typu:

Nejdem voliť!
– lebo o bežného človeka sa politici nezaujímajú
– lebo za každej vlády sa kradlo
– lebo všetko sa zdražuje

Nejdem voliť!
– lebo reformy mi pomohli len veľmi málo
– lebo kto vyhrá je aj tak rozhodnuté
– lebo benzín je aj tak stále drahší

Nejdem voliť!
- lebo nemám si z koho vybrať
- lebo aj tak skoro o všetkom rozhoduje únia
- lebo sa mám rovnako, nech je ktokoľvek vo vláde

A tak ďalej...k tomu možno nejakú fotku „uvedomelého“ voliča a je to.

Myšlienka takejto kampane vychádza z toho, že potenciálneho voliča koaličných strán v tomto smere k neúčasti na voľbách netreba veľmi presviedčať. Strany ako KDH, SDKÚ, SMK majú väčšinu voličov iného zmýšľania a preto by to ich preferencie až tak neovplyvnilo. V porovnaní so správaním sa voličov terajšej opozície je koaličný volič oveľa náchylnejší k takýmto tendenciám. Ide s davom a keď sa v dave vytvorí dostatočne silná nálada, že k voľbám je zbytočné ísť, tak tam predsa zbytočne nepôjde, nie? Možno to predpokladať na základe rozdielov v prieskumoch a v skutočnej účasti na voľbách, že potenciálni voliči dnešných vládnych strán výzvy k pasivite pri voľbách skonzumujú s oveľa väčšou chuťou, keďže aj pri neustálych predvolebných výzvach, aby ľudia išli voliť, značná časť z nich voliť nejde. Čo potom pri kampani opačného razenia?
Možno trochu naivné, ale snáď za pokus by to stálo. Vždy lepšie ako sa len nemo prizerať na nové valcovanie Slovenska.

PrílohaVeľkosť
Principy.doc35.5 KB
 #

dobrá analýza...

... dobre sa číta. fakt. mám však vážne obavy o kampaň štýlu "nejdem voliť". jasné, argumenty sú dostatočne podložené a logicky smerujú k neúspechu súčasnej koalície. a tu je práve problém - logicky... zo srdca milujem slovensko a slovenský národ. aj s chybami, ktoré máme. no bojím sa jednej chyby v logike, ktorá by mohla dopadnúť podobne, ako odstúpenie ministrov demokratickej strany v československom parlamente. oni tiež dúfali, že prezident ich demisiu neprijíme a bude nútený vyhlásiť nové voľby. ale on ju prijal a na demokratické miesta zasadli komunisti. a demokrati sa tam potom 40 rokov nedostali. logická chyba... história nás učí nespoliehať sa na logické pochody v myslení slovenského národa. áno, dav je silnejší ako rozhodnutie jednotlivca. smutné však je, že mnohí radšej "bľačia s davom" (pardón za výraz), ako by mali slobodne myslieť. sloboda totiž vyžaduje zodpovednosť. a do tej mnohí slováci ešte nedospeli. nie som cynik ani skeptik. len som si spravil - logický - generačný most... napokon, zdá sa, že je to práve súčasná koalícia, ktorá ťaží nie z mentality, ale z dementality časti populácie, ktorá svojím slepým ficofilným postojom plynúcim z úspešnej demagogickej taktiky predsedu vlády degraduje úroveň slobodného rozhodnovania sa do takej miery, že ten, kto myslí, je postavený do svetla, v ktorom vyznieva ako rozvracač spoločnosti...

 
 #

rozdelenie = oslabenie

Vždy je to tak,ak nehovoríme o rozdelení sa pre morálne zábrany a ohrozovanie či na zdraví,alebo na živote, vtedy je to ok.Ja osobne tiež vnímam rozdelenie KDH a vznik KDS,ako oslabenie konzervatívnej politiky,ale musím aj priznať,že som sa podpísal na listinu KDS a to rád. Súhlasím s podstatou príspevku, súhlasím,že pán Hrušovský mal odísť hneď po víťazstve Smeru. V politike je to tak, tu sa nesedí za zásluhy a nežije sa z minulosti.Veľmi,veľmi mi pripomína zotrvávanie p.Hrušovského na poste predsedu,ako neobjektívne zabetónovávanie si pozície za čias totalitného režimu.Vyzývam Vás p.Hrušovský so všetkou úctou a vďakou za všetko vykonané do volieb, opuste miesto predsedu KDH kým nie je neskoro a nechajte plénum nech rieši situáciu.Ak sa stratí konzervatívna politika z nášho parlamentu budem Vám to klásť osobne na zodpovednosť. A som pri podstate.Všetko, čo je v článku rozobraté je odpoveďou alebo otázkou na základnú črtu konzervatívneho politika a to je zodpovednosť.A ako Váš volič,či ste KDH alebo KDS,či pôjdete samostatne,alebo vytvoríte koalíciu Vás vyzývam k zodpovednosti za nás , za naše ideály za naše nádeje a túžby, za nás aj za tých po nás.Nie ako fráza,ale ako vážna povinnosť politika, otca. Ak by Vaše deti nevedeli, čo s Vami bude, či ostanete bývať v pivničnom byte,alebo idete staviať dom, či idete alebo nejdete na dovolenku, čo by Vám povedali? Nepozerajte sa na to, čo je okolo Vás, cez plné brucho a čistú bielizeň, ale pozrite sa na všetko očami otca, ktorý má a nesie zodpovednosť za rodinu.A my sme konzervatívnou rodinou a prosíme,aby sme boli jednotnou silou, vyjadrujúcou sa k potrebnému, stojacu na pevných základoch, jasnej mysle a na čele so zodpovedným otcom. P.S. Pán Hrušovský, ani náhodou netvrdím,že nie ste zodpovedný otec rodiny, len sa pýtam, prečo ste na čele KDH, ktoré negraduje? Veľmi rád, by som počul,alebo čítal Váš pohľad na Vaše zotvávanie vo funkcii a veľmi rád by som počul aj Vašu víziu budúcnosti.

 

Informácie o Igor Barták

Obrázok používateľa Igor Barták

Krátke info o sebe (nepovinné)

Píšem, lebo v tom vidím zmysel. Má to zmysel, ak Boh existuje. Ak by Boh neexistoval, najrozumnejším riešením by bolo čo najskôr dosiahnuť oslobodzujúcu neexistenciu, lebo ako aj Biblia hovorí, každý deň má dosť svojho trápenia. Verím však, že Boh existuje a namiesto absurdného nezmyselného života v tomto svete tu máme možnosť zažiť odpornosť sveta bez Boha, zmysluplnosť utrpenia a zároveň zmysluplný život, ktorého cieľom je zažívať úžasnú Božiu lásku. Verím, lebo indície nachádzajúce sa vo svete okolo nás naznačujú, že neveriť v Boha je bláznovstvo... http://www.christ-net.sk/node/345

Zobraziť celý profil používateľa

Redakčné články