Ako sa Boh zastava svojich...

Moji priatelia a bratia v Kristovi pri svojej chudobe pozicali komusi z osady dvadsat eur, ze im na vyplatu vrati. Takto si k nim chodia pytat vsetko. Ked som bol u nich neraz som videl ako pribehol chlapcek od susedov po dve tri eura alebo zapojit kabel do elektriny, ci nacapovat vodu, alebo po dosku, pilu alebo cokolvek treba, muku a nakoniec aj po tu poslednu cibulu. A ked dostali spokojni odbehli. No osada si vravela, ved nam musia davat, ved sa zobrali v kostole po dvadsiatich troch rokoch a siestich detoch, tak ked su teraz svati tak musia davat aj tak hovoria, ze Boh sa o nich stara...

Popritom sa moji bratia modlili za tychto svojich susedov a neraz Pan uzdravil ich chorych ci oslobodil ak bol niekto v utlaku. Tato suseda si pozicala a zacali sa diat cudne veci. Prvy mesiac presiel ale ona nic nevracia. Moji drahi si vravia, ze asi nema, ved vsetci su tam chudobni a cakali co bude o mesiac neskor. Presiel druhy mesiac a opat prisli davky ale ziadne peniaze sa im od tejto osadnicky nedostali spat. Medzitym sa dozvedeli, ze si chova prasa. Opat presiel mesiac a moja sestricka sa zacala za nich uz modlit a odovzdala tento problem Bohu. Peniaze jej chybali ale hlavne prosila aby sa obratili, spoznali Pravdu a Bozie Svetlo a prijali Jeho lasku.

Niekolko dni sa vsak akoby nic nedialo.

Po nejakom kratsom case vsak nahle prisla a sama doniesla pozicanych dvadsat eur. Vraj aby sa nehnevali, ze tak neskoro. Samozrejme, ze sa nikto nehneval, len sa im to akosi nevidelo.

V ten den sa dozvedeli co sa to dialo. Susedom v poslednom mesiaci zrazu ochorelo vykrmovane prasa, hrozilo, ze uhynie. Zavolali teda veterinara a ten im cosi dal cosi poradil a dokopy to stalo viac ako sestdesiat eur. Ked si suseda zratala ako dlho obchadza vratenie penazi za kazdy mesiac jej to vyslo okolo tych pozicanych dvadsat eur. Za tri mesiace teda nieco cez sestdesiat, ale aj napriek vydavkom prasatu sa vobec nepolepsilo.

Zlakla sa co bude dalej tak priniesla peniaze naspat.
Na dalsi den bolo prasa zdrave. Nik si nemyslel, ze to ten veterinar, aj keby hned dal spravny liek, susede svedomie jasne hovorilo, ze najprv trebalo vratit pozicane.

Pozicovna s recami o blaznoch a nocnym kradnutim z dvora sa co chvila zmenila na prosby o pomoc a respekt. Dnes stale bracekovci ochotne davaju a neraz aj tu poslednu cibulu ale ich ochotu Pan v ociach susedov nedovoli znevazovat.

Daju aj posledne a ich sa zastava Pan. Dnes sa nikto nevysmieva "tym svatym", skor dufaju v ich pomoc lebo vedia, ze v tomto dome zije Pan Jezis.

Slava patri Bohu.

Informácie o Martin Petrovic

Redakčné články