Prípad Galileo Galilei v kocke

CIRKEV VERZUS VEDA
Príbeh o boji medzi vedou a náboženstvom je fabuláciou pôvodom z devätnásteho storočia. Mená fabulátorov sú známe, ako J. W. Draper alebo A. D. White.
Našli sa však aj ich pokračovatelia. Na konci tridsiatych rokov dvadsiateho storočia napísal Bertolt Brecht hru Život Galilea, ktorá bola v roku 1975 dokonca sfilmovaná. Brechtova hra pojednáva o zlomyseľnosti kňazov a čnostiach vedcov. Robí z Galilea sekulárneho svätca, mučeníka vedy.

V dôsledku šírenia jednostrannej verzie Galileovho prípadu sa rozmohlo presvedčenie, že Cirkev bránila pokroku vedeckého bádania.
Okrem Galilea sa zvyknú niekedy vyťahovať i mená ako Mikuláš Koperník alebo voľnomyšlienkár Giordano Bruno, člen dominikánskeho rádu.
Bruno bol upálený na hranici, ale nie za koperníkovské názory, ale za celý rad teologických heréz týkajúcich sa Najsvätejšej Trojice. S vedou tento prípad nemá v podstate nič spoločné. Až do Stalinových a Hitlerových čistiek v 20. storočí, bol rozhodnutím vlády popravený jediný skutočný vedec, ktorým bol veľký chemik Antione Lavoisier, oddaný katolík, ktorý počas Francúzskej revolúcie skončil pod jakobínskou gilotínou.

MIKULÁŠ KOPERNÍK
Niektorí sú presvedčení, že Mikuláš Koperník (1473-1543) bol kňazom, keďže za poľského kráľa Žigmunda bol jedným zo štyroch kandidátov na uprázdnený biskupský stolec.
S istotou vieme len to, že koncom deväťdesiatych rokov 15. storočia bol menovaný za kanovníka fromborskej kapituly.
Koperník bol mimo iné poradcom Piateho lateránskeho koncilu (1512-1517) vo veci reformy kalendára. V roku 1531 pripravil základný výklad astronómie pre svojich priateľov. Toto dielo upútalo značnú pozornosť a pápež Klement VII. vyzval
Jahoanna Alberta Widmanstadta, aby o ňom predniesol prednášku vo Vatikáne. Na pápeža urobila veľmi dobrý dojem.
Medzitým cirkevní hodnostári a akademici žiadali Koperníka, aby svoje dielo publikoval pre všeobecné použitie. Napokon sa Koperník po čase rozhodol publikovať Šesť kníh o obehoch nebeských sfér (De revolutionibus orbium coelestium)a toto dielo v roku 1543 venoval pápežovi Pavlovi III. Koperník pripúšťal, že nemá fyzikálny dôkaz, ale heliocentrická hypotéza mala tú silnú výhodu, že lepšie predvídala obiehanie planét.
Koperník sa v mnohom držal konvenčnej astronómie svojej doby, ktorá bola viazaná napríklad na Ptolemaia (87-150 po Kristovi), ktorý považoval vesmír za geocentrický.
Koperník však zaviedol významný rozdiel v tom, že do stredu systému umiestnil Slnko. Tento heliocentrický model predpokladal, že Zem obieha okolo Slnka rovnako ako ostatné planéty.
Koperník bol síce hnevlivo napádaný protestantmi pre údajný rozpor s Písmom Svätým, ale Katolíckou cirkvou nebol cenzurovaný. Až do Galileovho prípadu.

GALILEO GALILEI
Galileo Galilei (1564-1642) okrem svojho prínosu pre fyziku, uskutočnil v roku 1609 niekoľko astronomických pozorovaní ďalekohľadom. Tie pomohli spochybniť niektoré aspekty ptolemaiovského systému. Kedysi zastával aj Galileo Ptolemaiovu geocentrickú teóriu, ale pod vplyvom koperníkovských téz sa nechal presvedčiť, že Zem v skutočnosti obieha okolo Slnka.
Galileo neskôr okrem iného objavil štyri mesiace obiehajúce okolo Jupitera. Tým preukázal, že planéta pohybujúca sa po obežnej dráhe sa nevzďaľuje od svojich menších satelitov.
Jedným z argumentov v tej dobe proti pohybu Zeme okolo Slnka bolo, že v takom prípade by sa Zem vzďaľovala od Mesiaca a nechávala ho za sebou. Viacero ďalších objavov nahrávalo v prospech koperníkovského systému.
Spočiatku bol Galileo so svojou prácou vítaný a uznávaný i medzi prominentnými mužmi v Cirkvi. Koncom roku 1610 mu napísal jezuita Kryštof Clavius, že jezuitskí
astronómovia potvrdzujú objavy, ktoré uskutočnil svojim ďalekohľadom.

Keď sa Galileo nasledujúci rok objavil v Ríme, bol prijatý s nadšením, či už náboženskými ako i svetskými osobnosťami. Svojmu priateľovi napísal: ,,Bol som prijatý priaznivo mnohými slávnymi kardinálmi, prelátmi a predstaviteľmi mesta."
Dostalo sa mu dlhej audiencie u pápeža Pavla V. a jezuiti usporiadali pracovný deň na počesť jeho výsledkov.
Keď v roku 1612 vydal svoje Listy o slnečných škvrnách, kde sa prvý krát objavil koperníkovský systém v tlačenej podobe, bol medzi nadšenými listami aj list od
kardinála Maffea Barberiniho, ktorý sa neskôr stal pápežom Urbanom VIII.
Cirkev nemala námietky proti používaniu koperníkovského systému ako elegantného teoretického modelu, ktorého doslovná pravdivosť nebola v tom čase síce zďaleka
potvrdená, ale ktorý zodpovedal astronomickým javom spoľahlivejšie ako ktorýkoľvek iný systém.
Usudzovalo sa, že nebude na škodu, keď bude používaný ako hypotetický systém.
Na druhej strane Galileo bol za to, že koperníkovský systém je doslovne pravdivý, a nezmieril sa s tým, že bol tento systém zatiaľ považovaný iba za hypotézu, ktorej by
chýbali presné predpovede.
Avšak na podporu svojich tvrdení nemal dostatočné dôkazy. Tvrdil napríklad, že príliv a odliv je dôkazom pohybu Zeme. Nedokázal zodpovedať námietku stúpencov
geocentrického názoru, že pokiaľ sa Zem pohybuje, potom by zmeny paralaxy pri pozorovaní hviezd mali byť viditeľné, čo však nie sú. Bol stúpencom názoru, že planéty obiehajú po kružniciach, napriek tomu, že Kepler už skôr dokázal, že dráhy planét majú tvar elipsy.
V stredoveku už pred Galileom sa podľa Kuhna občas vyskytol niekto, kto presadzoval heliocentrickú tézu. Bol však viac menej predmetom výsmechu, nezáujmu alebo spochybňovania, pretože dôvody k odmietnutiu boli pádne.
Tycho de Brahe, snáď najuznávanejší astronóm tej doby, bol tiež toho názoru, že Galileove dôkazy nie sú dostatočné.
Tycho de Brahe dokonca poskytol výpočty, ktoré neprotirečili Koperníkovým výpočtom čo sa týka pohybu planét, ale Zem ponechal ako stred vesmíru.
Napriek absencii striktne vedeckých dôkazov však Galileo trval na presnej pravdivosti koperníkovského systému a odmietol prijať kompromis, aby sa tento systém vyučoval ako hypotéza, kým sa preň nenájdu presvedčivé dôkazy.
Keď následne urobil prehlásenie, že verše z Písma, ktoré sú s ním v zdanlivom rozpore, by mali byť reinterpretované, vyvolal dojem, že si uzurpuje autoritu teológov.

Množstvo vplyvných mužov v Cirkvi verilo, že Galileo má pravdu, ale čakali na ďalšie dôkazy. Cirkev, ako už bolo spomenuté, bola napádaná zo strany protestantov, že si katolíci dostatočne nevážia Bibliu, a tak Cirkev o to viac váhala prijať tvrdenie, že by sa doslovné chápanie Písma, o ktorom sa v tej dobe usudzovalo, že k nemu patrí i predstava nepohyblivej Zeme, malo zmeniť, aby sa prispôsobilo nedokázanej vedeckej teórii.
Kardinál Bellarmin (1542-1621) povedal, že skôr by sme mali pripustiť, že pasáže z Písma sme nepochopili správne, než by sa malo tvrdiť, že názor, ktorý je preukázateľne pravdivý, je falošný. K tomu dodal, že ale neuverí, že dôkazy sú, pokiaľ mu ich niekto skutočne neukáže. Tento názor nebol ojedinelý. Spomedzi veľkých osobností sa v súlade s ním vyjadril napríklad Albert Veľký alebo Tomáš Akvinský.

GENÉZA VYOSTROVANIA GALILEOVHO PRÍPADU
Keď Galilei v roku 1616 verejne a vytrvalo hájil koperníkovský systém, cirkevné autority mu odkázali, že musí prestať učiť Koperníkovu teóriu ako pravdivú, ale môže o nej pojednávať ako o hypotéze. Galileo súhlasil a pokračoval vo svojej práci.
V roku 1624 bol opäť pri príchode do Ríma prijatý s nadšením a vplyvní kardináli mali záujem diskutovať s ním o vedeckých otázkach. Pápež Urban VIII. mu dal niekoľko významných darov vrátane dvoch medailí a prehlásenie, ktoré požaduje ďalší patronát pre jeho prácu. Hovoril o Galileovi ako o mužovi, ,,ktorého sláva žiari do neba a šíri sa po celom svete". Urban VIII. astronómovi povedal, že Cirkev nikdy neoznačila koperníkovský názor za heretický a nikdy to neurobí.
Galileov Dialóg o dvoch najväčších svetových systémoch, publikovaný v roku 1632, bol napísaný na popud pápeža. Avšak ignoroval v ňom inštrukcie zmieňovať sa o
koperníkovskom názore ako o hypotéze, nie ako o dokázateľnej pravde. Navyše sa rozšírilo podozrenie, že postava Simplicia, ktorá v rozhovore podlieha toľkokrát, koľkokrát vyvoláva diskusiu v Galileovej knihe, je samotný pápež.
Následne v roku 1633 bolo na Galilea uvalené podozrenie z herézy a dostal príkaz zdržať sa publikovania koperníkovských názorov. Galileo neskôr vytvoril ešte ďalšie dôležité diela, zvlášť Rozpravu o dvoch nových vedách (1635).

Informovaní súčasníci vnímali, že toto označenie z herézy nemalo väčší všeobecný alebo teologický význam. V roku 1642 poznamenal Gassendi, že toto rozhodnutie kardinálov je síce pre veriacich dôležité, ale netýka sa žiadneho článku viery. V podobnom duchu boli i výroky Riccioliho, Megnoliho alebo Baldigianiho, ktorý k tomu v roku 1678 dodal, že túto skutočnosť pozná každý.
Keď sa po Galileovom nešťastnom výstupe začala spochybňovať hodnovernosť Biblie, došlo aj k zásahu proti šíreniu Koperníkovho diela. Zaradenie Koperníkovho diela na index zakázaných kníh zapríčinilo nerozvážne počínanie Galilea. Toto rozhodnutie cirkevných úradov zodpovedalo stanovisku doby, ako ho zastávali aj významní astronómovia a učenci tých čias.

Realitou je, že katolícki vedci mohli v zásade pokračovať vo výskume bez obmedzení, pokiaľ hovorili o pohybe Zeme ako o hypotéze, čo požadoval dekrét Svätého ofícia z
roku 1616. Dekrét z roku 1633 išiel ďalej a vylúčil zmienky o pohybe Zeme z vedeckej diskusie. Ale pretože katolícki učenci ako P. Rudjer Boskovic aj naďalej používali vo svojej práci myšlienku pohybu Zeme, domnievajú sa dnešní vedci, že dekrét z roku 1633 bol skôr zameraný na Galilea osobne a nie na katolíckych učencov ako celok.

Galileo nebol nikdy obvinený z kacírstva, nebol väznený v kobke ani mučený. Keď sa zriekol svojich názorov, bol prepustený pod dozor arcibiskupa sienského, v ktorého
paláci prebýval päť mesiacov.
Potom mu bolo dovolené vrátiť sa do svojej vily vo Florencii. Oficiálne bol v domácom väzení, ale napriek tomu mal dovolené navštevovať svoje dcéry v konvente San Matteo. Mal naďalej dovolené bádať v oblastiach, ktoré nesúviseli s heliocentrizmom a Galileo v tom čase uskutočnil celý rad ďalších objavov. Zomrel prirodzenou smrťou v roku 1642.

Katolícka cirkev sa neskôr ospravedlnila za prípad s Galileom.

----------------------------

Zdroje: Thomas E. Woods, Jr.: Jak Katolícka církev budovala Západní civilizaci; Dinesh D'Shouza: Křesťanství a ateismus úplně jinak; Kolektív autorov: Kronika ľudstva.
Foto: blender3dboy, SSimpossible, nickbrunner - blendswap.com

Informácie o Igor Barták

Obrázok používateľa Igor Barták

Krátke info o sebe (nepovinné)

...

Zobraziť celý profil používateľa

Redakčné články