Janais: Eufória (recenzia)

ÚVOD

Slovenská populárna hudba, ktorej kvalita umelecky stagnuje na úrovni zašlej slávy „legiend popu“ a na nevýraznom vplyve umelcov, ktorí by udávali tón, čo sa prejavuje tým, že v pravidelných cykloch zúfalo „Slovensko hľadá Superstar“, sa do povedomia poslucháčov môže hlbšie zapísať speváčka, ktorá sa nenechá unášať dravým mainstreamovým prúdom propagovaným komerčnými rozhlasovými stanicami, ale od začiatku si buduje kariéru postupným umeleckým dozrievaním, ktoré sa odráža v jej hudobnej tvorbe a speváckej interpretácii.
Reč je o Jane Kothajovej, speváčke známej pod umeleckým pseudonymom Janais, ktorá ešte ako Janka Dzurišová, ako mladá študentka z východu, prerazila v Bratislave vo vysokoškolskom prostredí. Začínala ako speváčka gospelových piesní s kresťanskou tematikou. Už jej prvotina - pieseň Kto si, kto som – vybočuje z dovtedajšieho klišé slovenskej gospelovej scény a naznačuje originálne smerovanie talentovanej speváčky, ktorá pôjde vlastnou cestou. Z duchovných piesní je ešte treba spomenúť novšiu, excelentne vyzretú a hlbokú pieseň V bludiskách, ktorá tak, ako tá predošlá, bola naspievaná ako duet s mužským partnerom. V roku 2009 vydáva Janais svoj debutový album Svetaboj, kde zo svoje dovtedajšej tvorby prezentovala 13 sviežich, originálnych piesní, medzi nimi aj pieseň Taram ta rej, s ktorou sa prezentovala aj v súťaži Eurovison Song Contest 2009, kde postúpila až do finále a obsadila 8. miesto. Hoci sa jej gitarový pop s ľahkými melodickými pesničkami mohol vtedy porovnávať s kolegyňou z branže Zuzanou Smatanovou, Janais je vo svojom typickom, charakteristickom, ľahko rozpoznateľnom štýle predsa len omnoho invenčnejšia. V takmer ľudových piesňových motívoch sa zreteľne objavuje žánrová pestrosť a nápaditosť.
Po štyroch rokoch Janais, profesionálna speváčka, ale aj manželka a čoskoro dvojnásobná matka, vydáva svoj druhý album Eufória, ktorý si zaslúži našu pozornosť, a preto sa na neho pozrieme detailnejšie a podrobnejšie.

BOOKLET

Nový album Eufória zaujme hneď vizuálne. Nie tým, že by bol extravagantný, že by upútaval avantgardným štýlom, alebo krikľavými farbami, ale svojou čistotou a jednoduchosťou. O priazeň poslucháča sa Janais uchádza veľmi jemne, nenásilne, sympaticky. Na prednej strane nás širokým prirodzeným úsmevom víta ona – Janais, sympatická mladá a moderná žena s dievčenskými očami. Vo vnútri bookletu nájdeme ešte ďalších päť štylizovaných fotografií speváčky, z ktorých sála zvláštny pokoj a eufória. Klobúk dole aj pred fotografom, ktorý ju zachytil veľmi decentne. Janais je veľmi fotogenická a príťažlivá. Keď držíte v rukách booklet jej nového albumu, ako keby ste v rukách držali jej rodinný album so súkromnými fotografiami. Aj nimi chce naznačiť, že svoje piesne dáva ona osobne každému z nás osobne ako dar. Na vnútorných šiestich stranách nájdeme texty všetkých 11 piesní.

TEXTY

Silnou stránkou speváčky Janais sú kvalitné texty. Istotne nejde o žiadnu poéziu, pretože jej jazyk je napriek istej poetike jednoduchý a nekomplikovaný, no o to viac zrozumiteľný. Treba oceniť, že sa neuchyľuje k ošúchaným frázam, lacným výpovediam, schémam a šablónam. Jej texty sú chválou slovenčiny, poctou jazyku. Ako autorka deviatich textov sa prezentuje ako vnímavá pozorovateľka vonkajšieho sveta okolo seba i vnútorného sveta v nej samej. Okrem slovenských piesní na album sú zaradené tri piesne v angličtine a dve vo francúzštine. Zdatnosť v cudzích jazykoch a nadanie napísať si svoje texty sama v dvoch cudzích rečiach jej dáva punc inteligentnej autorky, ktorá vie, o čom spieva, je to jej vlastná výpoveď. Poetika jej textov je náznaková. Neukrýva do veršov žiadne šifry, ani záhadné odkazy tajomstiev, používa jednoduché obrazy a metafory. Lingvisticky je majstrovsky a geniálne napísaný text piesne Untold, kde upúta zvukomalebnosť angličtiny a využívanie rýmov vo verši. Témou piesní je najmä láska, vzťahy, príroda, vnútorný svet emócií, ale výrazové prostriedky nie sú preexponované, ani násilné, ani pritiahnuté za vlasy, sú iba svedectvom o obyčajných veciach každodenného života, ktoré niekedy prinášajú smútok (Keď ťa niet, Angels in my room), no napriek tomu je omnoho viac dôvodov na nádej a optimizmus (V korunách jabloní, Call, Slnko, Chvíľa). Janka v nich odhaľuje seba, za nimi sa skrýva len ona sama, so svojimi subjektívnymi pocitmi, túžbami a nádejami, skrýva sa nimi ona, žena, pochybujúca i veriaca, krehká i silná, zraniteľná i odolná, milujúca i milovaná...

HUDBA

Na novom albume Eufória, o ktorom musíme povedať, že oproti debutovému je iný, vyzretejší, hlbší, predsa len nesie v sebe rukopis jedinečnej autorky a skladateľky, ktorá v sebe nezaprie typický štýl hudobného cítenia, a preto nájdeme aj isté podobnosti, dokonca rovnaké rysy, ktoré sa nezmenili. To je jej muzikantský genotyp, umelecký štýl, spôsob počúvania, melodickosť, harmonické postupy, nálada piesní. Janais vie zložiť jemnú melancholickú pieseň, ktorá je skúpa na tóny, ale v klavírnom doprovode má veľmi silný emocionálny náboj (Angels in my room). Okrem tejto je na albume ešte jedna pomalá pieseň, ktorá podľa môjho názoru je skvostom celého albumu (mne sa páči najviac) – anglická pieseň Untold. Ostatné piesne sú rytmické, nákazlivo melodické, prekvapujúco nápadité, rýchlo sa zapamätajú, sú ľahko spievateľné i pískateľné. Ani jedna pieseň nie je taká istá ako nejaká druhá. Hudobné cítenie Janais je širokospektrálne, takže pri počúvaní sa citlivý poslucháč isto nebude nudiť, ale stále bude s napätím a so zvedavosťou čakať, aký gitarový riff Petra Kothaja, Jankinho manžela, odpáli ďalšiu bombastickú pesničku. Zvuk kapely je sýty, vyvážený vďaka šikovným muzikantom, aranžmány sú vyvážené tak, aby nezanikol dominantný hlas speváčky, ale aby ju doprevádzala kapela, ktoré sa dá počúvať. Hudobný štýl je popový, zvlášť na tomto albume nevyniknú žiadne rockové gitarové sóla alebo iné špekulantské muzicírovanie. Minutáž celého albumu je 41 minút.

SPEV

Hlas speváčky Janais si nemôžete pomýliť so žiadnym iným hlasom. Je neskutočne krásny, originálny, jedinečný, čistý, silný, jemný, jasný, zvonivý, nezameniteľný. Je jej doménou, hlavným tromfom, dôvodom, prečo je Janais iná a neopakovateľná. Ona nie je tuctovou speváčkou. Hoci nevyhrala Superstar ani Slávika, ani nepožíva masívnu marketingovú a mediálnu kampaň, má zlato v hrdle, na ktoré môže vsadiť svoju budúcu kariéru. Má v sebe iskru a zvláštne zafarbenie v hlbokých i vysokých polohách. Spôsob jej spievania je veľmi ľahký a pohodový, bez „tlačenia na pílu“, akoby si spievala len tak. Bez afektov alebo zbytočného školeného frázovania vie svojím hlasom pretlmočiť náladu a atmosféru smutnej alebo veselej piesne.
Doménou speváčky Janais je aj to, že ako jediná zo slovenských interpretiek vstupuje do noblesných vôd francúzskeho šansónu. Po legendárnej prvej dáme československého šansónu Hane Hegerovej nastupuje jej nasledovníčka Janais, ktorá spieva šansón úplne inak, a predsa je to taký šansón, ako má byť, o to viac, že Janka Kothajová spieva šansóny vo francúzštine. Pritom netreba zabudnúť na to, že má veľmi dobrú výslovnosť, v slovenčine spieva veľmi čisto a zrozumiteľne, v angličtine a francúzštine treba takisto vyzdvihnúť krásnu výslovnosť a správny prízvuk.

DOJEM

Nový album Eufória od Janais je hodnotným dielom mladej talentovanej textárky, skladateľky a speváčky, ktoré sa oplatí si zakúpiť a vypočuť. Janais má pred sebou pravdepodobne ešte dlhú a ťažkú cestu, kým svojou hudbou prerazí v slovenských rádiách, ktorých redaktori, dramaturgovia i poslucháči sa sťažujú na nedostatok slovenskej hudby. Hoci ešte nepatrí medzi popredné slovenské speváčky, lebo ešte nebolo o nej počuť, kvalita jednoducho musí presvedčiť a preraziť. Janais začala medzi amatérmi, ale už k nim nepatrí. Na našej malej hudobnej scéne je speváčkou, ktorú nemožno viac ignorovať kvôli tomu, čo spieva a ako spieva... a v neposlednom rade, aj kvôli tomu, v čo verí a ako žije.

 #

Par viet k Janais

Janais som fandil, ale ked som bol na jej stranke akosi mi nepasuje, ze je to spevacka, ktora sa tvari aj ako krestanska spevacka a zaroven sa nechala nafotit odeta stylom ako sa volakedy obliekali len prostitutky. To, ze "krstila" svoje CD s inou "krestanskou" spevackou Cirovou, o ktorej je zname, ze zije (alebo uz nie?) v smilstve, je uz len ceresnicka na torte plnej paradoxov.

 

Informácie o Branislav Polča

Redakčné články