Katolíci a antikoncepcia


Antikoncepcia je problematika, v ktorej sa jasne rozchádza katolícka morálka a súčasná kultúra. Zatiaľ čo súčasná kultúra učí, že antikoncepcia je zodpovedná vec, že prináša množstvo pozitív, Katolícka cirkev ako osamelý hlas hovorí, že antikoncepcia je vždy zlá, a že silne poškodzuje manželstvo a spoločnosť. Z toho vyplýva, že buď teda „stratila rozum“ súčasná kultúra, alebo Cirkev.

Keď v časoch Druhého vatikánskeho koncilu vydal pápež Pavol VI. vyjadrenie odmietajúce porušovanie zásady mravnej neoddeliteľnosti plodiaceho a zjednocujúceho aspektu manželského aktu, čím vlastne odmietol antikoncepciu, nastala bezprecedentná negatívna reakcia, keďže toto rozhodnutie bolo mimo iné taktiež v rozpore s názorom mnohých katolíckych teológov. Vidiac dnešné následky používania antikoncepcie vo svete, môžeme oveľa lepšie chápať, že Cirkev bola i vtedy pevne vedená Duchom Svätým.

Rozhodnutie sa pre schvaľovanie antikoncepcie alebo jej odmietanie je úzko spojené s postojom človeka k pohlavnému styku i s postojom k viere. Z pohľadu Cirkvi je sexuálny akt vtedy skutočne otvorený pre život a darovanie lásky partnerovi a dieťaťu, keď je možnosť nového života vždy ponechaná na Stvoriteľovi. Boh tvorí nové ľudské bytosti, ale aj tu nám ponecháva slobodnú vôľu. Buď mu v tom budeme brániť alebo mu necháme voľný priestor.

Síce asi nemožno čakať od každého pochopenie pre nasledujúce riadky, ale napriek tomu pre veriacich uvádzam jeden výstižný komentár k tejto téme od Christophera Westa:

Antikoncepcia nás učí zachovať sa presne opačne než sa zachovala Panna Mária. Ona zrodenie života v jej lone nechávala plne na Bohu: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38). Pri použití antikoncepcie človek dáva najavo Bohu presný opak: „Nech sa mi nestane podľa tvojho slova.“ Antikoncepcia mení sexuálnu jednotu zo sviatosti na rúhanie. Toto je dôvod prečo je antikoncepcia zlá, a to nie iba zlá, ale hrozivo zlá.

Čo sa týka neplodných dní v ženinom cykle, tie sú zakomponované v ženskom tele samotným Bohom, ktorý takto stvoril ženu. Manželia nerobia nič zlé, ak sa milujú práve vtedy, keď milovanie podľa ich vedomia takmer istotne nebude mať za následok graviditu. Aj vtedy však máme pozitívne vnímať, keď sa napriek našim predpokladom o neplodnosti, počne dieťa. Patrí k zodpovednému rodičovstvu, prijať aj neplánované dieťa s láskou a s dôverou v Boha. Veď predsa aj toto dieťa, i keď nebolo v našom pláne, bolo minimálne v tom Božom.

Niektorí namietajú, že je to hranie sa so slovíčkami a že medzi antikoncepciou a PPR nie je v podstate žiaden rozdiel. Pozrime sa na to inak. Je rozdiel medzi umelým a spontánnym potratom? Je rozdiel medzi samovraždou a prirodzenou smrťou? Podobne ako v týchto prípadoch, je obrovský rozdiel aj medzi tým, či sterilizujete pohlavný styk sami alebo prijímate Bohom dané neplodné dni.

Cirkev nie je proti umelej kontrole počatia preto, že je umelá, ako panuje všeobecne rozšírený názor. Je proti nej preto, že je antikoncepčná. Cielene a vedome sa ňou potláča plodnosť. Cirkev schvaľuje Prirodzené plánovanie rodičovstva v prípade oprávneného dôvodu neotehotnieť, nie preto, že je „prirodzené“, ale preto že v nijakom prípade nie je antikoncepčné. Pár praktizujúci PPR nijako neruší prokreatívny potenciál daného pohlavného styku. Čo sa týka antikoncepcie, jej nepoužívanie má okrem iných pozitív i to, že prináša pokoj svedomia.

Boh nám dal rozum, aby sme dokázali vynájsť nové technológie a postupy ako si uľahčiť život. Ale nemáme ich využívať spôsobom, ktorým nás stavajú proti Bohu. To, že sa vo sfére sexu a plodnosti vo veľkom rozšíril pohľad na človeka ako na vec a prostriedok, plynie z neúcty voči človeku. Na začiatku neúcty voči človeku je však vždy neúcta voči Bohu.

Keď oddelíme sex od jeho prirodzeného zamerania k novému životu, čo bráni, aby sme ospravedlnili akýkoľvek prostriedok k dosiahnutiu sexuálneho vyvrcholenia? Keď tento akt urobíme neplodným, zásadným spôsobom zmeníme jeho charakter. Neukazuje už na nutnosť manželstva a založenia rodiny. V hre zostane iba uspokojenie pohlavného pudu a prirodzený vaginálny pohlavný styk sa stane iba jedným z tisícich spôsobov ako tohto uspokojenia dosiahnuť. Keď spôsobíme, aby sex stratil svoj najprirodzenejší dôsledok, nevyhnutne stratíme morálny kompas.

V Biblii sa síce nikde nepíše: „Nepoužiješ antikoncepciu!“, ale zato sa hovorí, že sme boli stvorení na Boží obraz ako muž a žena (Gn 1, 27). Hovorí: „Ploďte a množte sa“ (Gn 1, 28). Hovorí, že Boh usmrtil Onana, lebo „vylieval semeno na zem“ (Gn 38, 9 - 10). Sám Kristus učil vo vzťahu k dvom, ktorí sa stávajú „jedným telom“, že nikdy nesmieme rozlúčiť, čo Boh spojil (Mt 19, 6). A práve Boh spojil sex a plodenie detí. Piata kapitola Listu Efezanom veľmi jasne vyzýva manželov, aby milovali svoje manželky tak, ako Kristus miluje Cirkev. Sterilizoval by Ježiš úmyselne svoju lásku? Podobne by sme mohli namietať, kde sa v Biblii píše, že nemám susedovu ruku vložiť do mlynčeka na mäso? Nikde. Ale píše sa tam, že sme povolaní svojho suseda milovať.

Pravá láska si vyžaduje často krát obetu aj bolesť, jedným slovom trápenie. Úplné oddelenie sexu od možnosti počatia je snaha vyhnúť sa obete, bolesti, teda trápeniu, ktoré môže do nášho života vniesť dieťa, ktoré by sme mohli splodiť. Opakom lásky je reakcia: "Nie! Nechcem! Chcem rozkoš bez zodpovednosti, bez rizika, bez utrpenia." Ak odmietame riziko skutočne milovať a určité utrpenie s ním spojené, aj tak nakoniec skončíme pri tom, čo sme odmietali - pri utrpení. Ale utrpenie, ktoré pochádza z odmietania lásky, neprináša nijaké ovocie, je prázdne, neuspokojujúce, prináša iba zúfalstvo. Kým utrpenie pochádzajúce z lásky vedie k radosti z lásky, z nového života, z konania dobra.

Viac na túto aj iné témy na zdravysex.sk
Zdroje sú uvedené v pôvodnom článku "Prirodzené plánovanie rodičovstva verzus antikoncepcia"


Foto: Flickr.com

Informácie o Igor Barták

Obrázok používateľa Igor Barták

Krátke info o sebe (nepovinné)

...

Zobraziť celý profil používateľa

Redakčné články