Prvý piatok

Poznáte to. Rady od nevidím do nepočujem, od pondelka až po dvere spovednice. Novokňaz by sa možno aj chcel zľaknúť pri pohľade na tú zbierku hriešnikov. Kňaz, čo má trošku skúsenosti vie, že zasa bude tŕpnuť, kam až dokáže zájsť slobodná ľudská vôľa bez Božej ruky. Taký, čo má ešte trošku viac "odspovedané" očakáva, ako bude žasnúť nad Božím Milosrdenstvom...

Tento večer prvého piatku chcem venovať mojim bratom kňazom. Len kňaz vie, ako sa cíti na konci prvopiatkového týždňa. A rozhodne nie len preto, že sa pri spovedaní zapotil v dusnej spovednici. Doobeda chorí, poobede zdraví, pomedzi nich tisíc ďalších starostí. Pochopiteľne, čím väčsia farnosť, tým viac hriechov. A ešte aj tie vlastné... Až nám z toho niekedy preskakuje.

Teda, drahí moji bratia, možno viete, možno nie, moja farnosť počíta 20 dedín (dobre, dobre, lazov). Tento prvopiatkový týždeň som začal spovedať až v stredu. Viem, takmer trestuhodné. Verte - neverte, jak počítam tak počítam, vychádza mi len jedno číslo: sedemnásť. Nie sedemnásť hodín spovedania denne (to by bolo asi predsa len dosť), dokonca ani nie sedemnásť hodín spovedania spolu. Možno keby som spočítal čas strávený v aute presúvaním sa medzi dedinkami, tak sa k tým sedemnástim hodinám dostanem. Tušíte správne. Tento týždeň som vyspovedal sedemnásť duší - v katedrále a v troch kostoloch mojej farnosti. Z toho jeden pár, ktorý bude mať pozajtra sobáš.

Takto na konci prvopiaktového týždňa zvyknem spomínať na spovednice na Slovensku. Je to ako spomienka Izraelitov na hrnce plné mäsa v Egypte. Púšť. Jedna veľká duchovná púšť. Občas nejaká kvapka živej vody. Ani to neviem popísať... A vlastne ani nechcem. Chcem nás len pozvať k vďačnosti za každú kajúcu dušu. Aj za tú, ktorá sa spovedá len formálne, aj za tú, ktorá vlastne ani nemá hriech...

A Vás, milovaní, ktorí ste "z druhej strany mriežky" chcem pozvať k častému stretnutiu s Božím Milosrdenstvom. Nedajte kňazom pokoj! Včera mi jedna starká povedala veľmi jasne: "Ty si v našich srdciach po Bohu na druhom mieste. On je prvý, ty si druhý. Si tu a vedieš nás k Bohu; približuješ nás k Nemu, zmieruješ nás s Ním, prihováraš sa za nás. Si kňaz a toto je tvoja svätá úloha." Má pravdu. Toto je úloha každého kňaza. Privádzať k Bohu, zmierovať s Ním a posväcovať.

Nechajme sa privádzať - a privádzajme s radosťou. Zmierujme sa - a zmierujme s Milosrdenstvom. Posväcujme sa - a posväcujme s bázňou.

 #

devat

optimalne cislo 9. Pred takou hodinkou som povzbudzovala nasich mladych, aby sme si v priebehu tohto roka spolu ako spolocenstvo urobili 9 prvych piatkov. Ak Boh da milost pokania, mozno daju zabrat nasim knazom aj ti, co sa k pravidelnej svatej spovedi nemaju. Dobry clanok. Dnes mi sedi. Vdaka.

 
 #

číslo 9

toto číslo mám rád aj ja. je pre mňa obrazom Božej Lásky k stvoreniu. dané desiatkovou sústavou: nech deviatku násobíš akýmkoľvek číslom, ciferný súčet výsledku je vždu 9. napr. 9x3=27 => 2+7=9. alebo 9x43=387 => 3+8+7=18 => 1+8=9. je to nádherný obraz toho, ako z Božej ruky všetko vychádza a všetko sa k Nemu vracia, k Nemu smeruje... no nie je to krásne?

 

Informácie o tomas j. kunik

Obrázok používateľa tomas j. kunik

Krátke info o sebe (nepovinné)

katolícky kňaz na misii v Albásku. tým je povedané všetko :) ale nedomýšľajte si...

Zobraziť celý profil používateľa

Redakčné články