Christ-Net.Sk

„Prospeje nám zamyslieť sa: ٫Aký bude ten deň, keď sa ocitnem pred Ježišom? Keď sa ma spýta na talenty, ktoré mi dal, na to, čo som s nimi urobil; keď sa ma spýta, aké bolo moje srdce, keď sa sialo zrno? Bolo ako tá cesta alebo ako to tŕnie z podobenstiev o Božom kráľovstve? Ako som prijal Božie slovo? S otvoreným srdcom? Dal som mu vyklíčiť pre dobro všetkých a či potajme?“

Každý z nás bude teda v deň súdu stáť pred Ježišom, vystríha Svätý Otec opakujúc slová Lukášovho evanjelia: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli“. A ten klam, o ktorom hovorí, je odcudzenie, ilúzia „žiť tak ako by sme ani nemali umrieť“. „Keď príde Pán, ako ma nájde? V očakávaní, alebo uprostred toľkých odcudzení života?“,.

Tento text je reakciou na úvahy pána poslanca Krajniaka o liberálnej demokracii ako jednom z detí krvavej protikresťanskej Francúzskej revolúcie. Keď som natrafil na odkaz na jeho článok a začínal čítať jeho prvé riadky, bol som potešený, že konečne niekto s významnejším postavením zdvihol hlas voči zvrátenej liberálnej demokracii. Žiaľ článok vrcholí akýmsi kompromisom s demokraciou. S tým sa však neviem stotožniť.

Liberálna demokracia nie je nezávislá od ideológie. Vety, akou je aj tá v našej Ústave, o nenaviazanosti na nijakú ideológiu, nemôže nijaký racionálne uvažujúci človek brať vážne. Liberálna demokracia je totiž založená v prvom rade na ideológii relativistického sekularizmu. Osobne sekulárnu liberálnu demokraciu odmietam ako zlo analogické komunizmu či nacizmu, len zabalené v krajšom pozlátku. Minimálne masovosť potratov hovorí za všetko. Hlas ľudu, ktorý dovolí, že liberálna demokracia môže doviesť spoločnosť k ešte väčšiemu holokaustu než vyprodukovali nacisti a väčšiemu, ale kvázi porovnateľnému akým sa mohli pýšiť komunisti je dôvodom prečo má význam odmietať demokraciu. Každý obhajca demokracie by si mal naštudovať prorocké slová starých gréckych filozofov, ktorí boli dosť múdri na to, aby demokraciu zavrhovali a predpovedali už pred tisícmi rokov rozklad k akému demokracia spoločnosť privedie (demografia, rozklad rodinných štruktúr, dekadentní vládcovia atď.). Ak nechce západná spoločnosť pokračovať po ceste k sebazániku mala by v prvom rade zakázať volebné právo pre ľudí so základným vzdelaním. Na všetko možné sú potrebné rôzne certifikáty, ale keď ide o rozhodovanie o tom kto bude riadiť celý štát, tak zrazu stačí chlapovi vedieť ako sa zapína miešačka. Absurdné a zvrhlé, ako celý demokratický systém. Následne môže byť nádejou prepracovať sa k volebnému systému, kde by voliť mohli ľudia minimálne s maturitou, ale až po získaní certfikátu o akomsi všeobecnom spoločenskom rozhľade. No a vrcholom úspechu by bolo dopracovať sa k systému stavovskej neomonarchie postavenej na kresťanských princípoch.

Dnešnú katechézu venujeme jednému skutku milosrdenstva, ktorý všetci veľmi dobre poznáme, ale ktorý možno neuvádzame do praxe tak, ako by sme mali: trpezlivo znášať nepríjemné osoby. A tie jestvujú, nie je tak? Všetci sme veľmi dobrí v identifikovaní toho, kto je nám na obtiaž: stáva sa to, keď niekoho stretneme na ulici, či keď príde nejaký telefonát... Rýchlo si pomyslíme: „Ako dlho budem musieť počúvať sťažnosti, klebety, žiadosti či vystatovania tejto osoby?“ Niekedy sa stáva že nepríjemnou osobou je niekto v našej blízkosti, spomedzi tých najbližších, aj medzi rodinnými príslušníkmi je vždy niekto taký; nechýbajú ani na pracovisku; ba nie sme bez nich ani vo voľnom čase. Čo musíme robiť s nepríjemnými osobami? Veď aj my sme mnohokrát nepríjemní k druhým, no nie? Aj my... Prečo bol medzi skutky milosrdenstva začlenený aj tento skutok – trpezlivo znášať nepríjemné osoby?