Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána Ježiša Krista. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.

Kolovrátok

Hlasovanie

Uplynulý Svätý rok milosrdenstva:

Z rannej homílie pápeža Františka: Sme vnímaví na podnety Ducha Svätého?

„Som schopný počúvať ho? Som schopný prosiť ho o inšpiráciu prv než urobím nejaké rozhodnutie, prv než sa k niečomu vyslovím alebo niečo podniknem? Alebo je moje srdce nerušené, bez emócií, je to srdce nehybné? Nuž, keby sme niektorým srdciam urobili duchovný elektrokardiogram, výsledkom by bola rovná čiara, bez emócií. Aj v evanjeliách sú takí, spomeňme si na zákonníkov: verili v Boha, poznali všetky prikázania, ale srdce mali zatvorené, nenechali sa znepokojovať.“

Svätý Otec v Janove ponúkol svoje rady kňazom a zasväteným

V prvej otázke sa kňaz don Andrea opýtal pápeža na kritériá pre intenzívny duchovný život v službe kňaza v súčasnom modernom svete. Svätý Otec v odpovedi zdôraznil nevyhnutnosť brať si príklad z Ježiša. Ježiš je stále na ceste, medzi ľuďmi, blízko k ich problémom. Len večer sa vzďaľuje, aby sa modlil k Otcovi. Takto je opisovaný v Evanjeliu. Byť s ľuďmi, byť s Otcom - to je to, čo učí Ježiš, zdôraznil pápež František: „všetko sa žije podľa tohto kľúča stretnutia“:

„Vy, kňazi, musíte sami seba preverovať v tomto: Som človekom stretnutia? Som človekom adorácie? Som človekom na ceste? Som človekom ucha, ktorý počúva? Alebo keď mi začnú rozprávať o veciach, reagujem? (...) Nechám sa unaviť od ľudí? Toto bol Ježiš... Nie sú na to iné vzorce. Ježiš mal jasné vedomie, že jeho život je pre druhých: pre Otca a pre ľudí, nie pre seba samého. Rozdával sa, dával sa ľuďom, dával sa Otcovi v modlitbe. A svoj život žil v znamení misie: som poslaný Otcom, aby som povedal tieto veci.“

Brother -The Brilliance

Vidieť brata v nepriateľovi...

Svätý Otec František: Každý deň sa musíme učiť umeniu milovať

...Láska k Bohu a k blížnemu je tým najväčším prikázaním Evanjelia. Pán nás dnes volá, aby sme veľkodušne odpovedali na evanjeliové povolanie k láske, dajúc Boha do stredu nášho života a venujúc sa službe bratom, zvlášť tým, čo sú najviac odkázaní na podporu a útechu.

Ak jestvuje postoj, ktorý nie je nikdy ľahký, nikdy nie je samozrejmý ani pre kresťanskú komunitu, potom je to práve toto vedieť sa milovať, mať sa radi podľa Pánovho príkladu a s jeho milosťou. Neraz nezhody, nadradenosť, závidenie si, rozdelenia, zanechávajú stopu aj na krásnej tvári Cirkvi.

Litánie k Panne Márii

LITÁNIE K PANNE MÁRII

Mária, panna ušľachtilá – oroduj za nás!
Mária, dievča s krištáľovo čistou dušou – oroduj za nás!

Z katechézy Svätého Otca: Mária Magdaléna ako apoštolka nádeje

...Každý človek je jedným príbehom lásky, ktorý Boh píše na tejto zemi. Každý z nás je príbehom lásky Boha. A každého z nás Boh volá vlastným menom: pozná nás po mene, hľadí na nás, očakáva nás, odpúšťa nám, je s nami trpezlivý. Je to pravda, či nie? Každý z nás má túto skúsenosť.

A Ježiš ju oslovuje: «Mária!»: revolúcia jej života, revolúcia určená k pretvoreniu existencie každého muža a ženy, sa začína menom, ktoré zaznieva v záhrade prázdneho hrobu. Evanjeliá nám opisujú Máriinu radosť: Ježišovo zmŕtvychvstanie nie je radosťou dávkovanou po kvapkách, ale jedným vodopádom zahrňujúcim celý život.

A predsa hrozno nie je kyslé! (Zdravie i chorobu ovplyvňujú i ľudské názory a myslenie!)


A predsa hrozno nie je kyslé!
Benedikt XVI.vyzýval upozorňovať na spôsoby myslenia a konania, ktoré protirečia pravde a nesledujú cestu dobra. Nevyskytujú sa iba v cirkvi, ale prakticky vo všetkých oblastiach spoločenského života.
V súčasnosti sa v psychológii používa mnoho rozličných psychoterapeutických škôl, postupov a teórií, ktoré nie sú celkom vo vzájomnom súlade. Pokiaľ by to bolo dané len tým, že ich autori zamerali svoju pozornosť iba na niektoré aspekty duševného života a iné vynechali, nemuselo by nás to zvlášť vyrušovať, hoci v niektorých prípadoch si tieto teórie aj priamo protirečia. Existujú však aj indície, že niektoré psychologické teórie môžu byť v hlbokom rozpore nielen s inými teóriami, ale aj so samotnou ľudskou prirodzenosťou a tým môžu človeka poškodzovať.
Náboženstvo Sigmund Freud označil ako neurózu. Svojej manželke Freud celý život bránil praktizovať židovskú vieru. Roku 1923 v spise Ja a Ono rozvinul materialistický, tzv. štrukturálny model psychiky (ego, superego a id), ktorý sa stal jeho spoločensky najvplyvnejším konceptom a vtedy u neho aj vypukla rakovina hornej čeľuste. Od tej doby sa zaujímal už len o kultúrno-psychologické teórie, ktorými interpretoval náboženstvo ako ilúziu. Dlho odmietal bolesť tlmiace lieky, aby mu netlmili myslenie. Keď už boli bolesti neúnosné, požiadal Freud lekára Maxa Schura o eutanáziu morfínom. Podľa Schura sa tak rozhodol po prečítaní Balzacovho románu Šagrénová koža.
Vznik rakoviny načasovaný práve vtedy, keď Freud publikoval svoju psychoanalytickú teóriu nemusel byť náhodný.
Ukázalo sa tým, že Freudova teória bola patogénnou interpretáciou reality už u svojho autora?
Propagoval Freud svoju psychoanalytickú teóriu aj za cenu vlastného života?
Kniha Múdrosti 1, 11: „Chráňteže sa neužitočného reptania, uchráňte si jazyk od ohovárok, lebo ani tajná reč neuniká trestu: ústa, ktoré klamú, zabíjajú dušu.“
Freudov príbeh naznačuje, že klamlivé reči môžu niekedy zabíjať i telo…

Redakčné články