Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána Ježiša Krista. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.

Kolovrátok

Hlasovanie

Čo vnímate ako vašu najväčšiu výzvu v tomto roku...:

„Odložte všetko a príďte!“

Svetovým dňom mládeže (SDM) v Krakove budú predchádzať Dni v diecéze. O prípravách v diecéze, ktorá prijme počas Dní v diecéze pútnikov z Banskobystrickej a Žilinskej diecézy, sme sa porozprávali s kňazom Piotrom Hoffmannom, koordinátorom SDM v Bielsko - živieckej diecéze.

Čo pre Katolícku cirkev v Poľsku znamená príprava na SDM?

Pre nás sú SDM určite veľkou poctou, sme hrdí na to, že sa uskutočnia v Poľsku. Pre všetkých, ktorí pôsobíme v pastorácii mládeže v Poľsku, je to veľká úloha, ale aj veľká radosť. Práce je veľa, ale teší nás, lebo vieme, že robíme niečo výnimočné a úžasné. Predovšetkým robíme niečo pre mladých ľudí z celého sveta, ktorých srdečne pozývame do Poľska. Chceme im ukázať našu vlasť, našu kultúru, našu krajinu, chceme sa s nimi podeliť s našou zbožnosťou, s naším stretnutím s Ježišom Kristom. Chceme sa zároveň posilniť svedectvami tých, ktorí svoju vieru zaiste prežívajú inak. Tešíme sa, že v našej diecéze môžeme hostiť desaťtisíc mladých ľudí z celého sveta. Sme hrdí na to, že diecéza si skutočne bola istá už pol roka pred oficiálnym termínom registrácie, že program, ktorý sme pripravili, sa našim hosťom bude páčiť a veľa osôb chce prísť práve k nám. Chceme im ukázať Podbeskidsko, naše mestá, naše regióny, naše hory. Ale predovšetkým sa chceme spolu posilniť vo viere, chceme sa posilniť v tom, aby sme boli učeníkmi Ježiša Krista.

Relikvie bl. Pier Giorgia Frassatiho putujú do Krakova aj cez Slovensko

Relikvie blahoslaveného Pier Giorgia Frassatiho dnes vyrazili na cestu z Turína do Krakova, kde sa koncom júla zídu státisíce mladých na Svetových dňoch mládeže.

Pier Giorgio Frassati je spolu so sv. Jánom Pavlom II. a sestrou Faustínou patrónmi 31. svetových dní mládeže v Krakove. Organizátori podujatia veria, že prítomnosť relikvií „bude podnetom a pozvaním pre mladých hľadieť k výšinám“. Pápež František o mladíkovi s povesťou svätca vo svojom posolstve napísal: „Pier Giorgio bol mladý muž, ktorý pochopil, čo to znamená mať milosrdné srdce, citlivé voči tým najbiednejším. A dával im oveľa viac ako len materiálne veci; dával im seba samého“.  

Kardinál Jozef Tomko: Voľný čas

...Azda najhlbší význam voľného času je v tom, že nám umožňuje stretnúť sa so sebou samými, lebo – ako hovorí Karl Rahner- tak „odkrýva človeku zmysel jestvovania“. Francúzsky mysliteľ Charbonneau preto tvrdí, že „človek je taký, aké je jeho voľno....Vo voľnom čase vidieť veľkosť alebo nízkosť človeka“. Cez prázdniny a vo voľnom čase môžeme nájsť chvíle ticha a slobody, bez tlaku vonkajších nutnosti a povinností, bez televíznych programov a bez rádia, bez hluku pracovného prostredia, dočasne aj bez spoločnosti iných, ale aj bez úteku od seba samého. V takých chvíľach sa staneme schopnými pozrieť sa do vlastného srdca a odkryť, čo vlastne sme. Odkryjeme svoje osobné kvality, ale možno aj svoju vnútornú chudobu, lepšie poznáme seba samých, dobré vlastnosti ale aj závislosť od vonkajších okolností a vplyvov.

Pápež František : Svätí Peter a Pavol sú piliermi Cirkvi

...V rozprávaní o misii apoštolov, nám evanjelium hovorí, že Ježiš ich poslal po dvoch (porov. Mt 10,1; Lk 10,1). V istom zmysle aj Peter a Pavol zo Svätej zeme boli poslaní až do Ríma ohlasovať evanjelium. Boli to dvaja muži veľmi odlišní jeden od druhého: Peter [bol] „pokorný rybár“, Pavol [bol] „majster a učiteľ“, ako sa recituje v dnešnej liturgii.Ale ak tu v Ríme poznáme Ježiša a ak kresťaná viera je živou a základnou súčasťou duchovného a kultúrneho dedičstva tohto územia, vďačíme za to apoštolskej odvahe týchto dvoch synov blízkeho Východu. Oni, pre lásku Krista, zanechali svoju vlasť a nedbajúc na ťažkosti dlhej cesty a rizík a ťažkostí, ktoré ich postretli, zakotvili v Ríme. Tu sa z nich stali ohlasovatelia a svedkovi evanjelia medzi ľuďmi a svoju misiu viery a lásky spečatili umučením.

Benedikt XVI. oslávil 65. výročie kňazskej vysviacky s pápežom Františkom

Emeritný pápež Benedikt XVI. dnes slávi 65. výročie kňazskej vysviacky. Tento významný deň strávil v spoločnosti pápeža Františka, ktorý ho slávnostne prijal v Klementínskej sále Apoštolského paláca.

Petrov nástupca si na úvod svojho príhovoru položil otázku, čo sa skrýva za príbehom Josepha Ratzingera. Odpoveď našiel v Jánovom evanjeliu, kde sa Ježiš pýta Petra, potom čo ho trikrát zaprel, či ho miluje a Peter mu odpovedá: „Pane, ty vieš všetko ty vieš, že ťa mám rád“ (Jn 21,15-19):

„A to je lajtmotív, ktorý dominuje celému životu prežitému v kňazskej službe a teológii, ktorú ste nie náhodou definovali ako «hľadanie milovaného»; to je to, o čom ste vždy vydávali svedectvo a aj dnes svedčíte: že rozhodujúcou vecou v našich dňoch – slnečných či daždivých – tou, s jedine ktorou prichádza všetko ostatné, je, že Pán je naozaj prítomný; že po ňom túžime, že sme mu vnútorne nablízku, že ho milujeme, že v neho skutočne hlboko veríme a veriac ho naozaj milujeme. Je to táto láska, ktorá nám skutočne napĺňa srdce, táto viera je to, čo nám umožňuje kráčať v istote a pokoji po vode, aj uprostred búrky, tak ako sa to stalo Petrovi; táto láska a táto viera sú tým, čo nám dovoľuje hľadieť do budúcnosti nie so strachom alebo s nostalgiou, ale s radosťou, a to aj v pokročilom veku nášho života“.

Z homílie pápeža Františka na námestí v Gjumri v Arménsku

...Viera je aj nádejou pre vašu budúcnosť, svetlom na ceste života. Je tým druhým základom, o ktorom by som vám chcel hovoriť. Vždy je tu nebezpečenstvo, ktoré môže nechať vyblednúť svetlo viery – pokušenie zredukovať ju na niečo z minulosti, niečo dôležité, ale patriace do inej doby, ako keby viera bola krásnou knihou s miniatúrami na uchovanie v múzeu. Ak je však viera uzavretá v archívoch dejín, stráca svoju premieňajúcu silu, živú krásu a pozitívnu otvorenosť voči všetkým. Viera sa však opätovne rodí z oživujúceho stretnutia s Ježišom, zo skúsenosti jeho milosrdenstva, ktoré dáva svetlo všetkým životným situáciám. Prospeje nám dennodenne oživovať toto živé stretnutie s Pánom. Prospeje nám čítať Božie slovo a v tichej modlitbe sa otvárať jeho láske. Prospeje nám dovoliť, nech stretnutie s Pánovou nehou zapáli radosť v srdci – radosť väčšiu od smútku, radosť, ktorá znáša bolesť a premieňa sa na pokoj.

S.I.L.A. - Právo na život

Redakčné články