Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána Ježiša Krista. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.

Kolovrátok

Hlasovanie

Pomáma Vám viera zvládať pandémiu koronavírusu?:

Te Deum na sklonku roka

Teba, Bože, chválime, teba, Pane, velebíme...“ Mohlo by sa to zdať sileným ďakovať Bohu na konci takého roka, ako je tento, poznačený pandémiou. Myšlienky smerujú k rodinám, ktoré stratili jedného či viacerých členov, myslíme na tých, ktorí boli chorí, na tých, ktorí trpeli osamelosťou, na tých, ktorí prišli o prácu...

Občas sa niekto pýta: aký je zmysel takejto drámy? 
Netreba sa nám unáhliť pri odpovedi na túto otázku. Na naše najúzkostlivejšie otázky typu „prečo“ ani Boh neodpovedá odvolávaním sa na „vyššie dôvody“. Božia odpoveď prechádza cestou vtelenia, ako budeme o malú chvíľu spievať v antifóne na Magnifikat: „Boh nás vo svojej veľkej láske miluje; preto poslal svojho Syna v tele podobnom hriešnemu“.

Taký Boh, ktorý by obetoval ľudské bytosti nejakému veľkému plánu, hoc aj tomu najlepšiemu možnému, isto nie je tým Bohom, ktorého nám zjavil Ježiš Kristus. Boh je otec, „večný Otec“, a ak sa jeho Syn stal človekom, je to pre nesmierny súcit jeho otcovského srdca. Boh je Otec a je pastier, a ktorý pastier by považoval za stratenú čo i len jednu ovečku uvažujúc tak, že mu ich ostáva ešte mnoho? Nie, takýto bezcitný a neľútostný boh neexistuje. Toto nie je ten Boh, ktorého my „chválime“, a ako „Pána velebíme“.

Vianočné prianie

...και ο λογος σαρξ εγενετο και εσκηνωσεν εν ημιν...
Všetkým návštevníkom a čitateľom portálu prajeme požehnané sviatky Narodenia Pána plné pokoja a duchovnej radosti z narodenia Spasiteľa i neustále prežívanie Božej blízkosti v roku, ktorý prichádza a v dráme pandémiou poznačeného života.

Z príhovoru pápeža Františka pri príležitosti vianočného požehnania mestu Rím a celému svetu „Urbi et Orbi“.

...„Chlapček sa nám narodil“ (Iz 9,5). Prišiel nás zachrániť! On nám ohlasuje, že bolesť a zlo nemajú posledné slovo. Vzdávať sa pred násilím a nespravodlivosťou by znamenalo odmietnuť radosť a nádej Vianoc.

V dnešný sviatočný deň sa zvlášť obraciam v myšlienkach na tých, čo sa nenechávajú premôcť nepriaznivými okolnosťami, ale sa usilujú prinášať nádej, útechu a pomoc, ujímajúc sa tých, čo trpia a sprevádzajúc tých, čo sú osamotení.

Ježiš sa narodil v maštali, no zahrnutý láskou Panny Márie a sv. Jozefa. Tým, že sa narodil v tele, Boží Syn posvätil rodinnú lásku. Moje myšlienky smerujú v tejto chvíli k rodinám: k tým, čo sa dnes nemôžu spolu stretnúť, ako aj k tým, čo sú donútené zostať doma.

Pane príď!

Maranatha je sýrsky výraz používaný v prvotnej Cirkvi pravdepodobne ako pozdrav. Zapisuje sa tiež ako Marana tha (Pane, príď!) Alebo maran atha (Náš Pán prišiel). V Biblii sa objavuje len raz v Prvom liste Korinťanom. Obsahuje ho aj jeden z najstarších kresťanských mimobiblických textov Didaché.

Od makroevolúcie k Stvoriteľovi

media

V posledných rokoch veda vo viacerých oblastiach poukazuje zásadnými poznatkami na posun k indíciám v prospech stvorenia sveta Inteligentným Stvoriteľom.

Ovocie postupujúceho sekularizmu

media

Od roku 2007 do 2017, u dospelých v USA vo veku medzi 18 a 34 rokmi bol zaznamenaný nárast úmrtí spojených s úžívaním alkoholu o 69%. V tomto období bol zaznamenaný 108 percentný nárast úmrtí z dôvodu užívania drog a nárast o 35 percent v prípade samovrážd.

Čím to je, že čoraz väčšie "oslobodzovanie" sa od kresťanstva a jeho mravných zásad neprináša trvalú nepovrchnú celospoločenskú eufóriu a vyrovnanosť?

Čím to je, že tam kde sekulárny liberalizmus prekročí kritickú hranicu, začína ničiť životy celých más ako pred ním iné dieťa sekularizmu, ktorým bol napríklad komunizmus?

Čím to je, že sekularizmus vo svojich rôznych podobách v konečnom dôsledku vždy približuje celú spoločnosť k pseudoslobode a biede na úrovni Luníka IX.?

Úpadok bašty liberalizmu - Kalifornie
Švédsko a regres, ktorý si spôsobilo nerozvážnymi rozhodnutiami

Pápež František v Štvrtú adventnú nedeľu: Povedzme aj my „áno“ Bohu

...Koľkokrát – teraz sa zamyslime nad sebou – koľkokrát je náš život plný odkladania, aj duchovný život! Napríklad: viem, že je dobré pre mňa sa modliť, ale dnes na to nemám čas... „Zajtra, zajtra, zajtra, zajtra...,“ odkladáme veci: urobím to zajtra. Viem, že pomôcť niekomu je dôležité – áno, mám to urobiť: ale odložím to na zajtra. A zas je to ten istý sled opätovného „zajtra“ - odkladania vecí. Dnes, s Vianocami predo dvermi, Mária nás pozýva neodkladať veci, ale povedať „áno“: „Treba sa mi modliť? – Áno.“ A modlím sa. „Treba pomôcť druhým? – Áno, čo treba spraviť?“ A urobím to. Bez odkladania. Každé „áno“ niečo stojí. Každé „áno“ niečo stojí, ale vždy menej ako stálo ju to odvážne „áno“, to odhodlané „áno“, to „nech sa mi stane podľa tvojho slova“, ktoré nám prinieslo spásu.

A my, aké „áno“ môžeme povedať my? V tomto ťažkom čase, namiesto lamentovania nad tým, v čom všetkom nás pandémia obmedzuje, urobme niečo pre toho, kto má menej ako my: nie entý darček pre nás a pre našich priateľov, ale pre núdzneho, na ktorého nik nemyslí! A ešte ďalšia rada: aby sa Ježiš narodil v nás, pripravme si srdce: poďme sa pomodliť. Nenechajme sa „poháňať vpred“ konzumizmom: „musím nakúpiť darčeky, musím urobiť to a hento...“ Ten chvat stihnúť toľko vecí... To, čo je dôležité, je Ježiš. Konzumizmus nám, bratia a sestry, ukradol Vianoce. V jasličkách v Betleheme nie je nijaký konzumizmus: tam je realita, chudoba, láska. Pripravme si srdce, ako urobila Mária: nech je slobodné od zla, pohostinné, pripravené na návštevu Boha.

Redakčné články