Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána Ježiša Krista. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.

Kolovrátok

Hlasovanie

Čo vnímate ako vašu najväčšiu výzvu v tomto roku...:

Mária nezostala pannou?

Panna Maria

Táto pravda viery sa ťažko chápe v dobe voľnej sexuality.
Kto totiž úctivo nezmýšľa o tajomnom pôvode človeka, o počatí, materstve a zrodení, sotva bude mať najzákladnejší predpoklad k tomu, aby mal úctu k tajomstvu vtelenia Bohočloveka a Máriinho materstva. Viera nás však poučuje,
že ak môže Boh vo svojej dobrotivej všemohúcnosti vyvolať svet k bytiu z ničoho, môže i pod srdcom panny spôsobiť, aby sa „slovo stalo telom a prebývalo medzi nami“. Nikto totiž v celom ľudstve neexistuje, ani niet sily v prirodzenej plodnosti, ktorá by mohla počať toho, na ktorom všetka plodnosť závisí, a z ktorého vyviera prameň ľudského pokolenia. „Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo“ (Jn 1, 3).

Už v období prípravy na Kristov príchod pôsobil Boh často zázračne pri počatí svojich služobníkov, ktorí mali pripravovať cestu pre príchod jeho Syna.

Murillo maľuje

Tento rok má štyristoročné jubileum narodenia katolícky barokový maliar, Španiel Bartolomé Esteban Murillo. Stal sa slávnym kvôli množstvu svojich výborných zobrazení Panny Márie.

Sláva Bohu na výsostiach...

εν αρχη ην ο λογος και ο λογος ην προς τον θεον και θεος ην ο λογος
Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.

και ο λογος σαρξ εγενετο και εσκηνωσεν εν ημιν
και εθεασαμεθα την δοξαν αυτου δοξαν ως μονογενους
παρα πατρος πληρης χαριτος και αληθειας
A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.
A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca
jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.

[Jn 1,1; 1,14]

Nech to, čo nám oznamuje Písmo v reči dávno minulej, je skutočnosťou doby prítomnej – živá radosť z narodenia Spasiteľa, jeho pokoj a požehnanie, čo nám prináša.

Aby v obnovenej skúsenosti Božej blízkosti aj prichádzajúci rok bol časom naplneným a prežitým v zdraví, pokoji, láske, vnútornej sile a milosti i v odvahe konať dobro.

Zo srdca Vám praje tím Christ-Net.Sk.

Prekvapenia, ktoré sa páčia Bohu

...Mať Vianoce teda znamená prijať na zemi prekvapenia Neba. Nemôžeme žiť čisto pozemsky, keď Nebo prinieslo na svet svoje novosti. Vianoce otvárajú novú epochu, kde sa život neprogramuje, ale sa daruje; kde sa viac nežije pre seba, podľa vlastnej chuti, ale pre Boha; a s Bohom, pretože od Vianoc je Boh tým „Bohom-s-nami“, ktorý žije s nami, ktorý s nami kráča. Prežívať Vianoce znamená nechať sa otriasť ich prekvapivou novosťou. Ježišovo narodenie neponúka upokojujúce sálanie krbu, ale Božie zimomriavky, ktoré trasú dejinami. Vianoce sú víťazstvom pokory nad aroganciou, jednoduchosti nad oplývaním, ticha nad hlukom, modlitby nad „mojím časom“, Boha nad mojím ja.

Mať Vianoce znamená konať ako Ježiš, ktorý prišiel pre nás núdznych, a zostúpiť k tomu, kto nás potrebuje. Znamená to konať ako Mária: dôverovať v poddajnosti Bohu, aj bez toho, aby sme chápali, čo urobí. Mať Vianoce znamená konať tak, ako Jozef: vstať, aby sme uskutočnili to, čo chce Boh, aj keď to nie je podľa našich plánov. Svätý Jozef je prekvapivý: v evanjeliu nikdy neprehovorí, nie je tam ani jedno Jozefovo slovo; a Pán k nemu hovorí v tichu, hovorí k nemu práve v spánku. Vianoce znamenajú dať prednosť tichému hlasu Boha pred hrmotom konzumizmu. Ak budeme vedieť zotrvať v tichu pred jasličkami, Vianoce budú aj pre nás prekvapením, a nie už dávno videnou vecou. Zotrvať v tichu pred jasličkami: toto je pozvanie k Vianociam. Vyhraď si trocha času, choď k jasličkám a zotrvaj v tichu. A budeš cítiť a vidieť prekvapenie.

Z rannej homílie pápeža Františka: Rodičovská múdrosť

...Vo Svätom písme poznáme Jozefa ako „spravodlivého muža, ktorý dodržiaval Zákon, robotníka, pokorného, zamilovaného do Márie“. V prvej chvíli tvárou v tvár nedorozumeniu „uprednostňuje stiahnuť sa bokom“, „Boh mu však potom zjavuje jeho poslanie“. A tak Jozef prijíma svoju úlohu, svoju rolu a sprevádza rast Božieho Syna „v tichosti, bez súdenia, bez ohovárania a bez klebiet“.

„Pomáhať rásť, rozvíjať sa. Takto hľadal miesto, aby sa dieťa narodilo. Staral sa oň, pomáhal mu rásť, učil ho remeslu, je tu mnoho vecí... V tichosti. Nikdy si syna neuzurpoval ako svoje vlastníctvo: nechal ho rásť v tichosti. Nechať rásť – toto slovo by nám mohlo veľmi pomôcť, nám, ktorí od prirodzenosti chceme strkať nos do všetkého, a predovšetkým do života druhých. „Prečo robí toto? A prečo tamto?“ A začínajú klebetiť, vravieť... – On však necháva rásť. Chráni. Pomáha, avšak v tichosti.“

Redakčné články