Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána Ježiša Krista. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.

Kolovrátok

Hlasovanie

Ako vnímate blížiace sa blahorečenie Titusa Zemana:

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD: Zážitok premenenia

Možno sa vám niektorým, milí priatelia, dostala do rúk úspešná knižka amerického spisovateľa Scotta Pecka Nevyšliapanou cestou (The Road Less Travelled). Úplne prvá veta  tejto knižky znie: „Život je ťažký.“ A je to veľká pravda. Veď či to nie je presne toto, čo prežívame, ak k svojmu životu pristupujeme zodpovedne. Nie že by sme sa v takom prípade nemali smiať alebo oslavovať, odpočívať alebo sa hrať. Život nie je čosi hrozné, bezradostné alebo nezmyselné. No je to vec, kde jedna povinnosť nasleduje po druhej, a každá z nich si vyžaduje, aby sme vstali zo svojej pohodlnej stoličky a aby sme ju urobili. Či už ide o odpovedanie na poštu, zaplatenie faktúr, záujem o syna, ktorý sa dosť neučí v škole, alebo o dcéru, ktorá sa zasa učí až príliš, ale mimo školy, či je to nedostatok zákaziek v podnikaní, povinnosť napísať načas referát alebo pripraviť si príhovor a milión ďalších vecí, všetko toto si vyžaduje náš čas, našu energiu, záväzok a námahu. Slovo „ťažký“ znamená, že náš život neustále od nás čosi žiada a toto čosi nás stojí energiu.

Z rozhovoru s P. Luciánom Boguckým, predstaveným spovedníkov vo Vatikáne

...Mnohí ľudia majú zo spovede strach a nechápu význam tejto sviatosti. Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí neboli roky na spovedi? V čom spočíva krása sviatosti zmierenia?

„Aby sa nebáli. Aj ja, čo sa spovedám každé dva týždne, mám nejaký ten strach sa spovedať. Je to pochopiteľné. Keď má človek hovoriť o svojich zlyhaniach, nedostatkoch, o svojich hriechoch, tak má pocit úzkosti, strachu, zahanbenia. To nie je nič zlé. Tým viac si potom vážime samotné odpustenie.

Takže, áno, boj sa, ale buď odvážny a urob krok, ktorý ti dá obrovskú slobodu. A neboj sa, v spovednici sa nestretneš s kňazom, ktorý by ťa trestal, ktorý by ťa odmietol. Každý kňaz, nech by vyzeral akokoľvek, tak v spovednici si uvedomuje, že je v prvom rade nástrojom milosrdenstva.“...

Herodias, Salome a hlava


Ilustrácia: fragment obrazu L'Apparition - G. Moreau, 1876. Musée d'Orsay, Paris

Drámu Herodesa a Herodias poznáme z Biblie.
Najväčší slovenský básnik P. O. Hviezdoslav ju na začiatku 20. storočia stvárnil ako príbeh o uväznení a sťatí Jána Krstiteľa. Táto významná hra otvárala roku 1955 budovu Divadla P. O. Hviezdoslava. V rôznych obdobiach ju režírovali najvýznamnejší slovenskí režiséri…
Počas liturgického roku o nej pravidelne počúvame aj z kazateľníc - až nám to môže, niekedy, pridadať ako téma, o ktorej už vieme všetko. Zvyčajne kazatelia preberajú povahu či správanie Herodesa, jeho moc a podliehanie vášňam… to už je klišé. Herodes omnoho viac, než mocným mužom bol iba figúrkou. Nebol kľúčovou postavou príbehu.
Z príležitosti liturgického čítania z Evanjelia podľa Matúša (Mt 14, 1-12) na sobotu sa nad týmto príbehom môžeme zamyslieť aj novým spôsobom…

Pastier, ktorý odporoval duchu doby

zo spomienkového prejavu Benedikta XVI. za zosnulým kardinálom Joachimom Meisnerom

...Dve veci mu v poslednom čase dodávali stále viac radosti a istoty: tá prvá, opakovane mi referoval, ako ho napĺňa hlbokou radosťou, keď vo sviatosti pokánia zažíva, ako práve mladí ľudia, hlavne aj mladí muži, zažívajú milosť odpustenia, ten dar, že skutočne našli život, ktorý im môže dať iba Boh. 

Tou druhou vecou, ktorá ho stále znova nanovo dojímala a prinášala mu radosť, bol tichý nárast eucharistickej poklony. Na svetových dňoch mládeže v Kolíne toto bolo pre neho ústredným bodom: aby bola poklona, ticho, v ktorom iba Pán hovorí k ľuďom a k srdciam.

Niektorí odborníci na pastoráciu a liturgiu boli názoru, že takéto ticho pri adorácii Pána sa pri takom obrovskom počte ľudí nedá dosiahnuť. Niektorí boli zaiste aj názoru, že eucharistická poklona je prekonaná, pretože Pán chce byť prijímaný v eucharistickom chlebe, a nie adorovaný. Ale že tento chlieb nemožno jesť ako hocijakú potravinu a že prijímanie Pána v eucharistickej sviatosti vyžaduje všetky dimenzie našej existencie, že prijímanie musí byť poklonou, to sa medzičasom stalo opäť veľmi zrejmým.

Hrdí na rodinu

19.8.2017 sa v Bratislave znovu uskutoční Gay pride. My v tento deň 19.8.2017 o 14:30 hod. v Bratislave nebudeme protestovať, nebudeme mať plno rečí, nebudeme vynášať tmu, ale skutkom ukážeme radosť z rodiny a našich detí na 6. ročníku akcie Hrdí na rodinu. Na začiatku nášho pochodu, idú vždy naši najkrajší najmenší v kočíkoch so svojimi maminami a ockami. Deti dostanú balóniky a prejdeme trasu od parlamentu na Hlavné námestie, kde nám Vlado Bis s kapelou Catharsic zahrá pieseň o rodine a divadielko MaKiLe sa zahrá s našimi deťmi v svojej pesničkolalandii. Najkrajšie je ukazovať radosť z rodiny. Pozrite si galérie z predchádzajúcich ročníkov. Ako iste viete na Gay pride zvážajú účastníkov z celej Európy. Zástupcovia platených mimovládok si nenechávajú újsť tieto aktivity a cesty. Ak sa oni toľko snažia pre zlú vec, o čo viac sa musíme my obetovať pre dobrú. Nech nás nie je menej ako na Gay pride!

Čo preto môžeme urobiť?

Hľadáme miestnych koordinátorov v mestách a obciach, ktorí spropagujú túto akciu u seba vo svojom spoločenstve, v práci, v obchode, vo farnosti a zabezpečia vyvesenie nášho plagátu.

Potrebujeme, aby ste sa nám ozvali a skúsili zorganizovať auto, či inú formu dopravy pre Vás, Vašich priateľov a rodiny do Bratislavy. Je nesmierne dôležité prísť a obetovať svoj čas. Zlo nepotrebuje viac len to, aby dobrí ľudia mlčali. Neurobme takú chybu. Buďme svedkami, ktorými máme byť. Zapaľujme svetlo vo tme.

Ste na to ochotní? Prihláste sa za miestneho koordinátora tu:

http://hrdinarodinu.sk/propaguj-akciu/

Podobenstvo o rozsievačovi - aktualizácia 2.0?


Ilustračné foto Eugene Triguba
Ďalší biblický príbeh po dátume spotreby prináša zamyslenie nad malou úrodou evanjelizácie, akú v súčasnom svete pozorujeme.
Porovnanie dnešného liturgického čítania (Mt 13, 1-23) s praxou nabáda zamyslieť sa nad ovocím práce rozsievača.
(aktualizované!)
V porovnaní s Cirkvou prvých storočí je to dosť chabá bilancia. Vtedy tucet biskupov a hŕstka veriacich učeníkov dokázala prekvasiť svetovú mocnosť, akou bola Rímska ríša, v ktorej smrť bola iba druh zábavy.
Dnes svetom putuje mnoho hľadačov životnej múdrosti a spásy a šťastia, ale hoci kresťania prevádzkujú spústu internetových portálov s kresťanskými návodmi na život, kresťanské Cirkvi majú tisíce biskupov a asi pol milióna kňazov, vyše miliardy veriacich, tak v Európe sa kostoly predávajú alebo sú opustené, lebo ...?
Lebo tu niečo nefunguje! Niečo je inak, ako v prvej Cirkvi.
Odpoveď na otázku, čo to môže byť, ukazujú biblické výroky v novom kontexte - v akom sa Cirkev javí dnes:

Redakčné články