Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána Ježiša Krista. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.

Kolovrátok

Hlasovanie

Uplynulý Svätý rok milosrdenstva:

Krátky film Amniocentéza

Vo filme s názvom Amniocentéza sa odohrávajú osudy mamičky, ktorá sa teší na svoje očakávané dieťatko. Po oznámení výsledkov z krvných testov a po odporúčaní podstúpiť odber plodovej vody (amniocentézu) začnú na ňu doliehať obavy. Nevie ako sa má rozhodnúť, či podstúpiť alebo nepodstúpiť amniocentézu. Informácie hľadá mladá mamička nielen na internete, ale aj u svojich známych, ktorých rady a varovania jej dilemu a ťažkú situáciu príliš neuľahčujú. O ďalšom priebehu jej neľahkej situácie sa dozviete po zhliadnutí krátkeho filmu Amniocentéza. Na konci filmu sú zhrnuté podstatné informácie dotýkajúce sa odberu plodovej vody.

Film Amniocentéza môže poslúžiť ako ľahko dostupný zdroj základných informácií o rizikovom odbere plodovej vody. Môže tiež pomôcť nejednej mamičke lepšie sa zamyslieť nad svojim rozhodnutím či podstúpiť alebo nepodstúpiť amniocentézu.

Z komentára Martina Kramaru: Nič nie je nemožné

S blížiacim sa letom dostávam - nielen od novinárov - početné otázky o sobášoch. Kedy je možná svadba v kostole, čo všetko k tomu treba, či sa to dá vybaviť aj v zahraničí, atď. Nezriedka sa pripletie aj takéto vyjadrenie: „A mohli by ste mi povedať, či je možné zariadiť cirkevný rozvod - a potom druhé manželstvo v kostole?” Spočiatku ma prekvapovalo, že takúto otázku vôbec niekto kladie. Po mnohonásobnom opakovaní sa nad tým už nepozastavujem. Keď automaticky odpoviem, že nič také ako cirkevný rozvod neexistuje, takmer s istotou už tuším, aká veta bude nasledovať: „Áno, áno, veď viem, vy to tak nevoláte, zle som sa vyjadril, ale mal som na mysli tú anuláciu, teda to zneplatnenie cirkevného manželstva”. I keď nie som cirkevný právnik, rozšírená povera o tom, že Cirkev môže sobáše zneplatňovať ma vedie k tomu, aby som sa pokúsil pripomenúť, objasniť to, o čom som si niekedy myslel, že je pre každého samozrejmé a jasné.

Pápež František lekárom: Súcit je samotnou dušou medicíny

...Svätý Otec František povzbudil lekárov, aby sa vždy snažili vidieť v chorom svojho blížneho. Práve v chorom a trpiacom človeku sa podľa jeho slov „odráža tajomstvo tela samotného Krista“:

„Súcit je adekvátnou odpoveďou na obrovskú hodnotu chorého človeka, odpoveď vyplývajúca z rešpektu, porozumenia a nehy, lebo posvätná hodnota života chorého človeka nikdy nezmizne ani sa nestratí, naopak vyžaruje ešte väčšiu nádheru práve vo svojom utrpení a vo svojej bezmocnosti“. 

Tón hlasu a vážnosť situácie

Z tretej meditácie pápeža Františka: Kristova dobrá vôňa a svetlo jeho milosrdenstva 

...Skutky milosrdenstva sú nekonečné, každý so svojou osobnou stopou, s históriou každej tváre. Nie je to len tých sedem telesných a sedem duchovných vo všeobecnosti. Alebo radšej, tieto, takto očíslované, sú ako prvotnými surovinami – tými, čo prináležia samotnému životu – ktoré, keď sa ich ruky milosrdenstva dotýkajú a modelujú ich, každá z nich sa premieňa na dômyselné umelecké dielo. Dielo, ktoré sa rozmnožuje ako chlieb v košoch, ktoré rastie ponad pôvodnú mieru ako horčičné zrnko. Lebo milosrdenstvo je plodné a inkluzívne. Tieto dve dôležité charakteristiky: milosrdenstvo je plodné a inkluzívne. Je pravda, že zvyčajne myslíme na skutky milosrdenstva jednotlivo, jeden po druhom, ako naviazané na istý skutok: nemocnice pre chorých, jedálne pre hladných, ubytovne pre tých, čo sú na ulici, školy pre tých, čo potrebujú náuku, spovednice a duchovné vedenie pre toho, kto potrebuje radu a odpustenie...

Ak sa však na to pozrieme spoločne, posolstvo je to, že predmet milosrdenstva je sám ľudský život, a to vo svojej celistvosti. Náš samotný život, čo do „mäsa a kostí“, ktorý pociťuje hlad a smäd, potrebuje šaty, domov a návštevy, rovnako ako dôstojný pohreb, ktorý nikto nemôže dať sebe samému. Aj ten najbohatší, keď zomrie, zmenší sa na biedu a nikto za jeho sprievodom nenesie nákladný vozík. Náš samotný život, pokiaľ ide o „ducha“, potrebuje byť vychovávaný, usmerňovaný, povzbudzovaný, utešovaný – toto je veľmi dôležité slovo v Biblii: pomyslime na Knihu útechy Izraela u proroka Izaiáša.

Z homílie pápeža Františka – na slávnosť Božského Srdca na záver Jubilea kňazov

...Srdce Dobrého Pastiera je nielen Srdcom, ktoré je voči nám milosrdné, ale je milosrdenstvom samým. Tam žiari Otcova láska, tam s istotou cítim, že som prijatý a pochopený taký, aký som; tam so všetkými svojimi limitmi a hriechmi zakúšam chuť istoty, že som vyvolený a milovaný. 

Hľadiac na to Srdce obnovujem prvotnú lásku – spomienku, keď sa Pán dotkol mojej duše a pozval ma nasledovať ho – radosť, keď som na jeho slovo hodil siete života (porov. Lk 5,5).

Kard. Jozef Tomko: Modlitba ako liek – útecha modlitby

Má modlitba nejaký zmysel?

Na viacerých miestach vo svete sa prebudil nový záujem o modlitbu, a to nielen u veriacich. Aj mnohí ateisti obdivujú veriacich, ktorí sa úprimne modlia. Vzniká tak otázka, či modlitba je rozumná ľudská činnosť, alebo len prejav poverčivosti, strachu, rozumovej zaostalosti. Ďalšia otázka je, či je užitočná alebo zbytočná. Kritickejším je presvedčenie, že modlitba vôbec neosoží, ba naopak priam škodí, lebo vytvára ilúzie a zbytočné sklamania.

Modlitba pri tom ostáva ako všeľudský prejav.

Nachádza sa u všetkých národov a vo všetkých kultúrach. Je základným prvkom každého náboženstva. Ako povedal už starý grécky historik a filozof Plutarch, „keď  prejdeme svetom, nájdeme mestá bez múrov, bez bohatstva, bez škôl alebo divadiel; nikto však nevidel mesto bez chrámu, alebo kde by sa nikto nemodlil“.

Redakčné články