Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána Ježiša Krista. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.

Kolovrátok

Hlasovanie

Čo vnímate ako vašu najväčšiu výzvu v tomto roku...:

Krst babkinej kozy


Dosť absurdná predstava, nie? Alebo žeby na tom predsa len nebolo nič čudné? O čom je vlastne ten krst? Koza sa už možno teší. Len ešte chudera nevie, že príde o tú parádu v kostole.

Kresťan = zbabelec?


Mnohým sa to dnes tak môže javiť. Kresťania často zrádzajú hodnoty, ktoré navonok deklarujú alebo by teoreticky mali za nimi dostatočne zásadovo stáť – keď sa teda ku kresťanstvu hlásia. Niekedy je to zo strachu, inokedy z podľahnutia túžbe sledovať len svoj prospech. Nechcem hovoriť o odvahe kresťanov všeobecne, ale v súvislosti s prácou. Ak svojou činnosťou v práci škodím druhým, prípadne aj sebe potom by som s tým mal niečo robiť. A to aj v prípade, že to odo mňa vyžaduje šéf. Ako to bolo u ranných kresťanov? Vedeli sa odvážne postaviť proti zlu aj v súvislosti s ich prácou, i keď to pre nich prinášalo neraz nie príjemné konzekvencie?

Vojaci čistoty alebo závislosť na internetovom sexe

Môj príbeh je nudný a strašný ako všetky ostatné, ktorých desiatky, stovky nájdeš na nete v súvislosti s peklom internetového sexu. Nemá zmysel sa ním zaoberať, pracujem na tom, aby sa z deštrukčných dostal medzi tie pozitívnejšie.

...takto začína príspevok, ktorý nám bol zaslaný do redakcie (pravdepodobne ako reakcia na svedectvá v téme Pravda o pornografii a sexuálnej závislosti). Autor príspevku, ktorý si želal zostať v anonymite, ponúka svoje svedectvo ako pomoc čitateľom, ktorí taktiež zvádzajú zápas o čistotu...

Garabandal - neznámy a jednoduchý

Urobili sme krásnu cestu.Posledná večera od Leonarda(Milano),Lurdy,Garabandal,sv.Jakub v Santiagu de Compostella a Fatima.Bolo to náročná cesta.Na prvej polovici sme kŕmili Ducha a na druhej sme niečo dopriali aj telu.Bola to náročná púť a naozaj sme si na nej pripadali, ako súčasť veľkej putujúcej riavy národov.Na viac ako 7000km ceste sa nám prihodilo toho mnoho a možno bude príležitosť,všetko to opísať.K tomuto príspevku ma skôr vedie fakt,že sme si uvedomili,že Garabandal, resp. San Sebastian de Garabandal a zjavenia v ňom nie sú pre ostatných tak známe,ako pre nás, ako je Medžugorje a pod.Rád by som Vás povzbudil,aby ste si o tomto zaujímavom mieste, kde sa Boh prostredníctvom svojej Matky dotkol nielen ľudských sŕdc, kde nielen zanechal stopy, ale kde zjavil aj veľmi silné proroctvá, dočítali viac. Na internete je materiálu dosť na to,aby ste si utvorili obraz o tom,čo sa tam stalo.O tom Vám nechcem rozprávať. Chcem Vám skôr sprostredkovať svedectvo o tom kraji a o ľuďoch.Na otázku,či to nie je klamstvo, sme si odpovedali rýchlo.Je to o viere.Stalo sa to v 70 tych rokoch.Všetko čo bolo dievčatám zjavené sa má stať a stalo sa za ich života.Sú to moje rovesníčky, tak, ak sa má všetko stať za ich života,tak možno aj za môjho.Tu je prvý,samozrejme viac pozemský motív.Ale od detstva ma drží v napätí.Prečo by som to zakrýval.A myslím,že keď si prečítate viac, zaujme aj Vás.http://www.ourlady.ca/translations/Slovak/VarZazrak.htm

Čo je to za meniny, keď meno dáva Boh

Spomienka, ktorá sa po roku 1970 slávi už len podľa regionálnych liturgických kalendárov a jej ustanovenie je na míle vzdialené od prvokresťanskej Cirkvi (v roku 1683 pápežom Inocentom XI. ako poďakovanie za víťazstvo nad Turkami pri Viedni). Stojí vôbec za zmienku v uponáhľanom svete dneška a aktivít v živote Cirkvi?

Reč je o liturgickej spomienke Mena Panny Márie, ktorú sme mali možnosť tento týždeň sláviť v rímskokatolíckej liturgii.

...tie skaly!

boli sme liezť. nebolo to prvýkrát a uz sme celkom zohratí. občas postraší nejaký kameň, čo presviští kolo hlavy, občas víťazia skúsenosti nad skalou a občas strach nad schopnosťami.

...návrat do školy, alebo aká je dnešná škola?

Určite väčšina z nás nemá či nemala rada návrat do školských lavíc po dvoch mesiacov zábavy, bezstarostných dní.
Dnes som sa opýtal jedného z mladších kolegov z miništrantských radov, či sa teší do školy a či má nakúpené už zošity. Jeho odpoveď ma ani neprekvapila, bola jednoznačná ,,Nie, ešte je čas..."