Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána Ježiša Krista. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.

Kolovrátok

Hlasovanie

Čo vnímate ako vašu najväčšiu výzvu v tomto roku...:

kardinál Angelo De Donatis z Festivalu mladých 1. augusta 2019

Nasledujeme Pána, pretože sme uverili, že jedine on prináša život. nasledovanie nemá vekové vymedzenie, nevyžaduje byť vynikajúcimi alebo mať už niečo za sebou. Je nezištným darom, pretože dobrý Otec miluje tú hlinenú nádobu, ktorou sme! Nejde o prezentovanie životopisov.

P. Dufka: Obnova priateľstva s ľuďmi i s Bohom

V období prázdnin a dovoleniek radi navštevujeme pútnické miesta a zaujímavé destinácie, ale najmä sa usilujeme  ponavštevovať našich priateľov, ktorých sme celý rok nestretli. Bránila nám v tom vzdialenosť alebo časová zaneprázdnenosť. Osobné stretnutie ľudí má pre udržiavanie priateľstva kľúčový význam. Veď i naše slovenské porekadlo hovorí: Zmizne z očí, zmizne z mysle. Priateľstvo je vzťah živený aj komunikáciou a osobným stretnutím. Viacerí autori sú presvedčení o tom, že keď chceme lepšie spoznať náš skutočný vzťah k Bohu, stačí ak hlbšie reflektujeme náš vzťah k ľuďom. Jestvuje veľa spoločných bodov na udržiavanie jedného i druhého vzťahu. Kvalita priateľstva s ľuďmi je neraz odrazom nášho priateľstva s Bohom. Skúsme si preto bližšie všimnúť tieto dva druhy priateľstva. Podľa P. Williama Beryho, odbornika v olbasti Ignaciánakej spirituality, jestvuje niekoľko aspektov priateľstva. 

Z homílie pápeža Františka: Peter a Pavol - svedkovia Ježiša, jeho života a odpustenia

...Sú svedkami života. A pritom ich životy neboli úplne bezúhonné a priamočiare. Obaja boli hlboko nábožensky založení: Peter bol jedným z úplne prvých učeníkov (porov. Jn 1,41) a Pavol zas „horlil za obyčaje svojich otcov“ (Gal 1,14). Avšak obaja sa dopustili veľkých chýb: Peter došiel až tak ďaleko, že zaprel Pána, Pavol zas prenasledoval Božiu Cirkev. Obidvoch odhalil Ježiš svojimi otázkami: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“ (Jn 21,15); „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ (Sk 9,4).

Peter zostal Ježišovými otázkami bolestne zasiahnutý, Pavol zas z Ježišových slov oslepol. Ježiš ich zavolal po mene a zmenil im život. A aj po všetkých týchto udalostiach Ježiš týmto dvom kajúcim hriešnikom predsa len dôveroval. Mohli by sme sa spýtať: prečo nám Pán nedal úplne bezúhonných svedkov, svedkov s čistým registrom trestov, počestného života? Prečo Peter, a nie Ján? Prečo Pavol, a nie Barnabáš?

Z homílie pápeža Františka na slávnosť Zoslania Ducha Svätého 9. júna

...Pokoj nespočíva v odstránení problémov zvonku – Boh svojich učeníkov nešetrí od strastí a prenasledovania –, ale v prijatí Ducha Svätého. V tomto spočíva pokoj, tento pokoj daný apoštolom, pokoj, ktorý neoslobodzuje od problémov, ale oslobodzuje uprostred problémov, sa ponúka každému z nás. Je to pokoj, ktorý robí srdce podobným moru v hĺbke, ktoré je stále pokojné, aj keď hladinou zmietajú vlny. Je to tak hlboká harmónia, že dokáže i prenasledovanie premeniť na požehnanie.

Koľkokrát však zostávame iba na povrchu! Namiesto hľadania Ducha Svätého sa radšej držíme na hladine, mysliac si, že všetko sa zlepší, keď určitý problém prehrmí, keď už viac neuvidím onú osobu, keď sa daná situácia zlepší. Toto je však stále iba zotrvávanie na povrchu: jeden problém vystrieda totiž ďalší a nepokoj sa zas vráti. Pokoj nedosiahneme tak, že si budeme držať odstup od toho, kto zmýšľa ináč ako my; pokoj si nezaistíme vyriešením chvíľkovej nepríjemnosti. Kľúčom je Ježišov pokoj, harmónia Ducha Svätého.

Z pozdravu Svätého Otca Františka pri modlitbe „Otče náš“

Zakaždým, keď sa modlíme „Otče náš“ potvrdzujeme, že slovo Otec nemôže zostať bez vypovedania náš. Zjednotení v Ježišovej modlitbe, zjednocujeme sa aj v jeho prežívaní lásky a v orodovaní, čo nás vedie povedať: Otče môj a Otče váš, Boh môj a Boh váš (porov. Jn 20,17). Je to pozvanie, aby sa to „moje“ premenilo na naše a to naše sa potom stalo modlitbou. Pomôž nám, Otče, aby sme život brata brali vážne, aby sme jeho príbeh urobili naším. Pomôž nám nesúdiť brata za jeho činy a obmedzenia, ale ho najskôr prijať ako tvojho syna. Pomôž nám, Otče, víťaziť nad pokušením cítiť sa ako starší bratia, ktorí tým, že sú v strede, zabúdajú na dar v podobe toho druhého (porov. Lk 15,25-32).

Teba, ktorý si na nebesiach – na tých nebesiach, ktoré objímajú všetkých a kde dávaš vychádzať slnku nad dobrých i zlých, nad spravodlivých i nad nespravodlivých (porov. Mt 5,45) – Teba prosíme o tú svornosť, ktorú sme na zemi nedokázali zachovať. Prosíme o ňu na príhovor toľkých všetkých bratov a sestier vo viere, ktorí teraz spoločne prebývajú v tvojom nebi po tom, čo uverili, milovali a veľa si vytrpeli, a to i v dnešných dňoch, iba za to, že sú kresťanmi.

Redakčné články