Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána Ježiša Krista. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.

Kolovrátok

Hlasovanie

Pomáma Vám viera zvládať pandémiu koronavírusu?:

kardinál Cantalamessa: „Zvestujeme vám večný život“

...vychádzajúc z myšlienky veľkého byzantského teológa stredoveku Nicolasa Cabasilasa, že vzťah medzi životom viery v čase a večným životom je porovnateľný s tým, aký je medzi životom dieťaťa v materskom lone pred narodením a jeho životom po narodení. Na ilustráciu toho porozprával nasledujúci príbeh v podobe rozprávky:

„Boli raz jedny dvojičky, chlapček a dievčatko, tak múdre a vyspelé, že ešte v materskom lone medzi sebou rozprávali. Dievčatko sa pýtalo brata: „Podľa teba bude nejaký život po narodení?“. On odpovedal: „Nebuď smiešna. Čo ťa núti myslieť si, že by niečo bolo mimo tohto tesného a tmavého priestoru, v ktorom sme?“.

Dievčatko nabralo odvahu: „Ktovie, možno existuje nejaká matka, skrátka niekto, kto nás sem dal a kto sa o nás stará“. A on na to: „Vidíš tu snáď niekde matku? To, čo vidíš, je všetko, čo existuje“. Ona však znovu: „Ale necítiš aj ty niekedy akoby nejaký tlak na hrudi, ktorý každým dňom vzrastá a posúva nás vpred?“.

Kritika makroevolúcie

Niekoľko videí k téme makroevolúcie. Nižšie nájdete aj video o ovocí, ktoré priniesla makroevolučná teória v podobe vplyvu na zmýšľanie nacistov.

Čím to je, že ateisti tak často a tak radi veria v pavedecké nezmysly?

media

Ateista(A): Homosexualita je geneticky daná, respektíve genetika je pre jej vznik rozhodujúca. FAKT: Veda to zatiaľ nepotvrdila.

A: Embryo nie je človek. FAKT: Medicína hovorí, že život človeka vzniká počatím. Embryo je vývinová fáza človeka.

A: DNA vznikla náhodnými procesmi. FAKT: Na vznik DNA je potrebný enzým, ktorý na svoj vznik potrebuje DNA. Veda nevie vysvetliť vznik DNA.

A: Konať morálne môžeme aj keď Boh neexistuje. FAKT: Ak je všetko len bezvýznamná hmota, nerobím predsa nič zlé, ak s ňou zaobchádzam ako sa mi zachce. Ak je všetko determinované, nerozhodujem o svojom konaní a preto nemôžem byť zaň morálne zodpovedný a nemôžem konať dobre alebo zle.

Z posolstva Svätého Otca na Svetový deň chudobných

Podaj svoju ruku chudobnému  (porov. Sir 7, 36). Staroveká múdrosť predkladá tieto slová ako posvätný kódex, ktorý treba v živote zachovávať. 

Dnes znejú nanajvýš aktuálne a pomáhajú nám sústrediť pohľad na to podstatné a prekonať bariéry ľahostajnosti. Chudoba vždy nadobúda rozličné podoby a vyžaduje si, aby sme jej venovali pozornosť v každej špecifickej situácii. V každej z nich môžeme totiž stretnúť Pána Ježiša, ktorý nám zjavil svoju prítomnosť vo svojich najmenších bratoch (porov. Mt 25, 40).

Okom viery vidieť neviditeľné – z homílie pápeža Františka 5.11.2020

...«Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky» (v. 25-26). Veľké svetlo týchto slov premáha temnotu hlbokého zármutku vyvolaného Lazárovou smrťou. Marta ich prijíma a s pevným vyznaním viery prehlasuje: «Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet» (v. 27). Vďaka Ježišovým slovám Martina nádej prechádza zo vzdialenej budúcnosti do súčasnosti: vzkriesenie je k nej už blízko, je prítomné v osobe Krista.

Toto Ježišovo odhalenie dnes hovorí k nám všetkým: sme povolaní veriť vo vzkriesenie nie ako nejakej vidine na obzore, ale ako už prítomnej udalosti, ktorá sa nás tajomne dotýka už teraz. A predsa, táto viera vo vzkriesenie neignoruje ani nemaskuje rozpaky, ktoré ľudsky prežívame pred smrťou. Samotný Pán Ježiš, keď videl, ako Lazárove sestry a tí, čo boli s nimi plačú, nielenže neskrýval svoje pohnutie, ale – ako dodáva evanjelista Ján – priamo «zaslzil» (Jn 11,35). Vo všetkom s výnimkou hriechu je s nami plne solidárny: zažil aj drámu žiaľu, horkosť sĺz vyronených nad stratou milovaného človeka. To však nezmenšuje to svetlo pravdy, ktoré vyžaruje z jeho odhalenia, ktorého veľkým znamením bolo Lazárovo vzkriesenie.

Katolícka cirkev a odpustky

media
Utrpenie Božieho Syna má nesmiernu cenu, oveľa väčšiu, než bolo treba k náhrade trestu za hriechy všetkých ľudí. Ku Kristovým zásluhám sa pripájajú aj zásluhy svätých. Všetky tieto zásluhy sú nepreberným pokladom, ktorý patrí celej Cirkvi spoločne. Správcami tohto pokladu sú pápež a biskupi. Môžu z neho prideľovať odpustky veriacim, aby nemuseli trpieť všetky zaslúžené dočasné tresty (na zemi či v očistci). Tú moc dostali od Krista slovami: „Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 18, 18). Ak môžu apoštoli hriešnikom odpúšťať hriechy a uchrániť ich pred peklom, tak určite môžu odpúšťať aj dočasné tresty.

Pápež František : Dvojitý príkaz lásky, od ktorého závisí naša spása

...A láska k blížnemu, ktorá sa tiež volá bratská láska, znamená byť blízko, počúvať, podeliť sa, starať sa o druhého. Koľkokrát sa nemáme k tomu, aby sme druhého vypočuli, lebo nás nudí alebo nás oberá o čas, alebo aby sme ho sprevádzali v jeho bolestiach, v jeho skúškach... Vždy si ale nájdeme čas na klebety, vždy! Nemáme čas na potešovanie skľúčených, no na pletky máme času dosť. Dajme pozor! Apoštol Ján píše: „Kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí“ (1 Jn 4,20). Tu vidno jednotu týchto dvoch prikázaní.

V dnešnom Evanjeliu nám Ježiš opäť raz pomáha zájsť k životodarnému prýštiacemu prameňu Lásky. A tým prameňom je sám Boh, pre dokonalú lásku v zjednotení, ktoré nič a nikto nemôže rozdeliť. Toto zjednotenie je darom, o ktorý treba denne prosiť, ale tiež osobným úsilím, aby sa náš život nenechal zotročiť bôžikmi sveta. A previerkou našej cesty obrátenia a svätosti je vždy láska k blížnemu.

Redakčné články