Christ-Net.Sk

...Predstavme si, že sme na púšti. Prvý dojem by bolo to,že nás obklopuje veľké ticho: žiadne ruchy, okrem vetra a nášho dýchania. Hľa, púšť je miestom odstupu od hluku, ktorý nás obklopuje. Neprítomnosť slov vytvára priestor pre iné Slovo, slovo Božie, ktoré ako ľahký vánok pohládza naše srdcia (porov. 1 Kr 19,12). Púšť je miestom Slova s ​​veľkým písmenom. V Biblii sa totiž Pán rád prihovára k nám na púšti. Na púšti odovzdáva Mojžišovi „desať slov“, desať prikázaní. A keď sa ľud od Boha odvráti a stane sa nevernou nevestou, Boh hovorí: „Hľa, zavediem ju na púšť a prehovorím k jej srdcu... Tam poslúchne ako za dní svojej mladosti“ (Oz 2,16-17).

...V gréckom jazyku, v ktorom je napísané Evanjelium, je toto blahoslavenstvo vyjadrené slovesom nie v trpnom tvare, ale v činnom: „plačúci“ - plačú, avšak zvnútra. [pozn.: v tal. je trpný tvar „sú v plači“]. Ide o postoj, ktorý sa v kresťanskej spiritualite stal ústredným a ktorý otcovia púšte, prví mnísi dejín, nazývali „penthos“, čiže vnútorná bolesť, ktorá nás otvára pre vzťah s Pánom a s blížnym - pre obnovený vzťah s Pánom a s blížnym.

Tento plač môže mať v Písme dva aspekty: prvý je nad smrťou či utrpením niekoho. Ďalším aspektom sú slzy nad hriechom – nad vlastným hriechom – keď srdce krváca v ľútosti nad tým, že urazilo Boha a blížneho.

Ide teda o postoj lásky k druhému človeku vyjadrený spätosťou s ním až do tej miery, že zdieľame jeho bolesť. Sú ľudia, ktorí zostanú v odstupe, o krok vzad; avšak je dôležité, aby si druhí našli cestu do nášho srdca.