Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána Ježiša Krista. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.

Kolovrátok

Hlasovanie

Čo vnímate ako vašu najväčšiu výzvu v tomto roku...:

Zo zamyslenia P. Milana Bubáka SVD: Potrebujeme náboženský zážitok?

Pre veriaceho človeka je dôležité, aby neustále prežíval skutočnosť, že Pán je prítomný stále v jeho živote a že sa o neho bez prestania stará a že ho miluje. Toto presvedčenie je pre jeho život viery dôležité. Toto je to, čo ho odlišuje od človeka neveriaceho alebo sekularizovaného. Ide o praktické žitie motta: „Boh ťa nikdy nebude viesť tam, kde by ťa nebol schopný podržať svojou milosťou.“ Niekedy nie je ťažké si jeho prítomnosť uvedomovať. Sú však aj chvíle, kedy cítime, že Pán od nás odišiel, že nás nechal akoby napospas „divej zveri“. Vtedy je nevyhnutné o uvedomovanie si jeho prítomnosti bojovať.

Božie slovo dnešnej nedele nás vedie práve týmto smerom: k schopnosti neustále si uvedomovať, že Boh je prítomný v našom živote. Je tomu tak v prípade ťažko skúšaného Abraháma, a je tomu aj v prípade apoštolov, zruinovaných po vypočutí si Ježišovej predpovede o jeho utrpení ako aj o nevyhnutnosti kríža v živote každého jeho nasledovníka. Potrebovali injekciu, a Pán im ju pri svojom premenení na vrchu poskytol.

Svätý Otec vyhlásil na 23. február Deň modlitby a pôstu za pokoj vo svete

„Vzhľadom na tragické pretrvávanie konfliktných situácií v rozličných častiach sveta, pozývam všetkých veriacich k osobitnému Dňu modlitby a pôstu za pokoj, a to 23. februára, v piatok Prvého pôstneho týždňa. Obetujeme ho osobitne za obyvateľov Konžskej demokratickej republiky a Južného Sudánu. Tak ako pri iných podobných  príležitostiach, pozývam aj bratov a sestry nekatolíkov a nekresťanov pripojiť sa k tejto iniciatíve takými formami, aké budú považovať za vhodné, a teda všetci spoločne.

Náš nebeský Otec vždy počúva svoje deti, ktoré k nemu volajú v bolesti a úzkosti, «Uzdravuje skľúčených srdcom a obväzuje ich rany» (Ž 147,3). Dôrazne apelujem, aby sme aj my počúvali toto volanie, a každý si vo svojom svedomí pred Bohom položme otázku: «Čo môžem urobiť pre pokoj ja?»

Pápež slávil Popolcovú stredu na rímskom Aventíne: „Zastav sa, pozeraj, vráť sa!“

...Zastav sa trochu a zanechaj tento nepokoj a nezmyselné naháňanie sa, ktoré napĺňa srdce trpkosťou z pocitu že človek nikdy k ničomu nedôjde. Zastav sa, zanechaj tento tlak, nútiaci ťa žiť zrýchlene, ktorý rozptyľuje, delí a napokon ničí čas pre rodinu, čas pre priateľstvo, čas na deti, čas na starých rodičov, čas na vďaku... čas na Boha.

Zastav sa trochu pred potrebou, aby ťa stále všetci videli, pred potrebou byť stále „vo výklade“, pre ktorú sa zabúda na hodnotu intimity a uzobranosti.

Pápež František: Trpezlivosť je krásna cnosť, ktorú si treba vyprosiť

..„Trpezlivosť znamená niesť problém na vlastných pleciach, a nie skladať ho na iného, aby ho ten niesol a znášal ťažkosti. [Poviem si:] „Nesiem si túto moju ťažkosť, je to môj problém. Spôsobuje mi utrpenie? Nuž samozrejme! Ale ho znášam.“ – Niesť to na pleciach. A trpezlivosť je tiež múdrosť pri dialógu s obmedzeniami. V živote sú mnohé obmedzenia, ale netrpezlivý človek ich nechce, ignoruje ich, pretože nevie s obmedzeniami viesť dialóg. Je tam nejaká ilúzia všemohúcnosti či lenivosti, nevieme... ale nedokáže to.“

Trpezlivá vytrvalosť, o ktorej hovorí sv. Jakub, však nie je len akýmsi návodom pre kresťanov, ale je to aj Božia vlastnosť, upresnil Svätý Otec: „Ak pozeráme na dejiny spásy, môžeme vidieť trpezlivosť Boha, nášho Otca“, ktorý vždy sprevádzal a viedol ďalej svoj  „tvrdohlavý ľud“, keď si tento „vytvoril modlu a lavíroval z jednej strany na druhú“. A trpezlivosť je aj to, čo má Otec „s každým z nás“: „sprevádza nás“ a „čaká, kedy nadíde náš čas“. Boh, ktorý poslal aj svojho Syna, aby „vstúpil do trpezlivosti“, „ujal sa svojho poslania“ a „s odhodlanosťou“ sa vystavil umučeniu:

Benedikt XVI. „som na púti smerom domov“

Novinár denníka Corriere della Sera Massimo Franco zverejnil krátky list, ktorý dostal od emeritného pápeža s dátumom 5. februára 2018. Na jeho záujem prejavený v mene čitateľov mu Benedikt XVI. odpovedá týmito slovami:

Zo zamyslenia P. Milana Bubáka SVD: Čo Petrovu svokru trápilo naozaj?

Jedným z dôvodov, prečo ľudia chodia na pútnické miesta a prečo sa k náboženstvu obracajú dokonca aj mnohí neveriaci je možnosť, že by mohli byť uzdravení zo svojej nevyliečiteľnej choroby. Správa, že niekto bol na takomto mieste náhle a úplne uzdravený z nevyliečiteľnej choroby sa šíri ako blesk a mnohých chorých alebo ich príbuzných dokáže zmobilizovať až natoľko, že sa aj za cenu strádania a obrovských obetí rozhodnú na takéto miesto pricestovať. Mnohí sa však vracajú domov sklamaní, lebo nemajú dojem, že by boli našli to, čo hľadali. Nie však všetci. Mnohí aj keď uzdravení navonok nie sú, sa z takéhoto miesta vrátia predsa spokojní a šťastní. Od čoho to závisí?  

Keď čítame evanjeliá a vidíme v nich Ježiša ako uzdravuje chorých, možno nejedného z nás napadne otázka: „Čo to boli za choroby, z ktorých Ježiš ľudí uzdravoval? A aký bol rozsah a podoba toho ich uzdravenia?“

Redakčné články