Blog používateľa Gabo Martinický

A predsa hrozno nie je kyslé! (Zdravie i chorobu ovplyvňujú i ľudské názory a myslenie!)


A predsa hrozno nie je kyslé!
Benedikt XVI.vyzýval upozorňovať na spôsoby myslenia a konania, ktoré protirečia pravde a nesledujú cestu dobra. Nevyskytujú sa iba v cirkvi, ale prakticky vo všetkých oblastiach spoločenského života.
V súčasnosti sa v psychológii používa mnoho rozličných psychoterapeutických škôl, postupov a teórií, ktoré nie sú celkom vo vzájomnom súlade. Pokiaľ by to bolo dané len tým, že ich autori zamerali svoju pozornosť iba na niektoré aspekty duševného života a iné vynechali, nemuselo by nás to zvlášť vyrušovať, hoci v niektorých prípadoch si tieto teórie aj priamo protirečia. Existujú však aj indície, že niektoré psychologické teórie môžu byť v hlbokom rozpore nielen s inými teóriami, ale aj so samotnou ľudskou prirodzenosťou a tým môžu človeka poškodzovať.
Náboženstvo Sigmund Freud označil ako neurózu. Svojej manželke Freud celý život bránil praktizovať židovskú vieru. Roku 1923 v spise Ja a Ono rozvinul materialistický, tzv. štrukturálny model psychiky (ego, superego a id), ktorý sa stal jeho spoločensky najvplyvnejším konceptom a vtedy u neho aj vypukla rakovina hornej čeľuste. Od tej doby sa zaujímal už len o kultúrno-psychologické teórie, ktorými interpretoval náboženstvo ako ilúziu. Dlho odmietal bolesť tlmiace lieky, aby mu netlmili myslenie. Keď už boli bolesti neúnosné, požiadal Freud lekára Maxa Schura o eutanáziu morfínom. Podľa Schura sa tak rozhodol po prečítaní Balzacovho románu Šagrénová koža.
Vznik rakoviny načasovaný práve vtedy, keď Freud publikoval svoju psychoanalytickú teóriu nemusel byť náhodný.
Ukázalo sa tým, že Freudova teória bola patogénnou interpretáciou reality už u svojho autora?
Propagoval Freud svoju psychoanalytickú teóriu aj za cenu vlastného života?
Kniha Múdrosti 1, 11: „Chráňteže sa neužitočného reptania, uchráňte si jazyk od ohovárok, lebo ani tajná reč neuniká trestu: ústa, ktoré klamú, zabíjajú dušu.“
Freudov príbeh naznačuje, že klamlivé reči môžu niekedy zabíjať i telo…

Čo mám, to ti dám… Pri chrámovej bráne


Dnešný Biblický príbeh po dátume spotreby – biblickú karikatúru - inšpirujú súčasná realita a dnešné liturgické čítanie zo Skutkov apoštolov 3, 1-10. Konfrontuje rozdiel medzi biblickým ideálom a súčasnosťou podľa slov dvoch pápežov:
Cirkev musí prehĺbiť poznanie o sebe samej, musí sa zamyslieť nad tajomstvom, ktoré je jej vlastné... Z tohto jasného a činorodého poznania vyplýva spontánna túžba konfrontovať ideálny obraz Cirkvi, ako ju Kristus videl, chcel a miloval, svoju nevestu, svätú a nepoškvrnenú (Ef 5, 27), s jej skutočným výzorom, ako sa javí dnes…“
Pavol VI. – Ecclesiam suam 10-11
František – Evangelii gaudium 26

Udalosti, ktoré dnes začínajú rovnako, končia často inak…
Všetci to vieme, ale čo s tým?

Ježišova diagnóza


Snímka z filmu Evanjelium podľa Jána. Réžia Philip Saville, 2003
Nedostatok spirituality – duchovnej zrelosti (Ef 4, 11-13) – v pastorácii sa v dnešnej dobe niekedy nahrádza psychologizovaním. Namiesto riešenia duchovného problému Božou mocou (Lk 9, 1) veriaceho pošlú do psychologickej či psychiatrickej ambulancie. Nebudem uvádzať konkrétne prípady zo súčasnosti. Radšej ponúknem ďalší Biblický príbeh po dátume spotreby – biblickú karikatúru, ktorá ukazuje, ako by sa asi tento postup mohol prejaviť na veľkonočných udalostiach podľa Ježišových slov:
„Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25, 40). Zámenou „najmenších bratov“ za biblické postavy – Ježiša a apoštolov – podstata nedostatku lepšie vynikne, keď karikatúra biblický ideál konfrontuje so súčasnosťou:
Cirkev musí prehĺbiť poznanie o sebe samej, musí sa zamyslieť nad tajomstvom, ktoré je jej vlastné... Z tohto jasného a činorodého poznania vyplýva spontánna túžba konfrontovať ideálny obraz Cirkvi, ako ju Kristus videl, chcel a miloval, svoju nevestu, svätú a nepoškvrnenú (Ef 5, 27), s jej skutočným výzorom, ako sa javí dnes…“
Pavol VI. – Ecclesiam suam 10-11
František – Evangelii gaudium 26

Detox duše

Googlite, aby ste našli tú správnu diétu, správny detox pre organizmus, správnu meditáciu na vyčistenie hlavy od stresov…?
Hľadáte správny „adrenalín“, ktorý by dal vášmu životu „iskru“, „šťavu“ „grády“ a tak podobne?
Možno si iba neuvedomujete, že vlastne hľadáte pokánie.
Často má človek o tému pokánia tak malý záujem, že sa ani neunúva vysloviť voči nemu nejakú námietku. Má pocit, že už len spomenutím slova pokánie ho niekto takmer obťažuje.
Presnejšie – asi hľadáte alternatívu pokánia, ktorá by zodpovedala postmodernej mentalite. Tá zredukovala život človeka na to, čo súvisí s jeho organizmom alebo citovým životom, so zdravím...
Máte pocit, že cirkevná terminológia o pokání vás už akosi neoslovuje? Absolvovali ste rôzne pobožnosti a nič to vo vašom živote nezmenilo?
Keď v súčasnom svete pokánie už akosi nie je v móde, skúste prijať zamyslenie nad zmenou života pomocou iného jazyka.

Slušný človek v politike – je to vôbec možné? (1. časť)

Mnohí ľudia na Slovensku majú pocit, že politika je vo všeobecnosti tak špinavá záležitosť, že normálni a slušní ľudia sa v nej apriori nemôžu vyskytovať. Práve to údajne má byť dôvodom, prečo sa na Slovensku nemáme dobre.
Budem s týmto názorom polemizovať. Aby ma niekto nepodozrieval, že robím skrytú reklamu niektorej súčasnej slovenskej politickej strane, použijem príklad práve z doby, ktorá bola rovnako „zložitá“, ako tá naša, ale ktorá nemá politickú súvislosť so súčasnou slovenskou spoločnosťou.
Bude to švajčiarsky dôkaz – a ak ho budeme nasledovať, možno sa aj my môžeme dopracovať k takému životu, aký žil ten slušný človek zo Švajčiarska.

Tento švajčiarsky politik bol viac, než iba slušným človekom. Bol mnohostranne úspešným človekom. Bol ženatý, mal desať detí a uživil ich. Popri tom stačil pôsobiť i v politike a zachovať si charakter… a oveľa viac!

Slušný človek v politike – je to vôbec možné? (2. časť)


Dokončenie životného príbehu a posolstva svätého Mikuláša z Flüe – politika a mystika, ktorý sa narodil pred 600 rokmi, ale má čo povedať aj dnešnej dobe.

Prvá časť príbehu je tu.

Vianočný biblický príbeh – postmoderná verzia?

Podľa prieskumu Slováci veria vianočnému biblickému príbehu.
Už sme ho počuli mnohokrát. Rok čo rok sa o tom spievajú koledy…
Ale porozumeli sme celému príbehu?
Väčšina ľudí si myslí, že áno. Najmä asi katolíci, ktorí pravidelne navštevujú bohoslužby a počúvajú liturgické čítania. Tí vedia, že Boh ústami proroka Izaiáša prisľúbil znamenie – Hľa, panna počne a porodí syna! (Iz 7, 14) Vedia, ako sa Márii zjavil anjel Gabriel, aby jej zvestoval, že sa jej narodí Boží Syn (Lk 1, 26-38). Veľakrát im Cirkev prízvukovala Máriinu zásluhu, že i sám Boh bol odkázaný na jej slobodný súhlas, bez ktorého by sa Ježiš nebol mohol narodiť.
Nuž a toto je všetko, čo bolo potrebné, aby Ježiš – Spasiteľ sveta mohol prísť a zachrániť svet?
Nie je!
Najprv – ešte predtým, ako sa narodil – bolo potrebné zachrániť samotného Ježiša!
Nevedeli ste o tom? Čítajte ďalej!

Redakčné články