Christ-Net.Sk

Foto: alp-studio-on-unsplash

Spoločnosť zasahuje trend antisociálneho správania – politickú kultúru už dlho kazia prejavy slovnej agresivity, ba rastie už aj násilie na uliciach … Ani pre turistov zo zahraničia už nie sme tak bezpečnou krajinou… Bežní ľudia môžu byť z našej politickej reprezentácie znechutení, alebo byť znepokojení, cítiť sa na ulici menej bezpečne a pýtať sa: „Čo sa to deje?!“
Korene trendu sú už odborníkom známe: „Pomerne veľké množstvo výskumov bolo po druhej svetovej vojne – a hlavne v období zvyšujúceho sa počtu neúplných rodín, t.j. väčšinou rodín bez otca – venovaných dôsledkom absencie otca na vývoj detí. Výsledky týchto výskumov v prevažnej miere potvrdzovali, že absencia otca má vo zvýšenej miere za následok antisociálne správanie detí, kognitívnu nevyvinutosť*, podpriemerné školské výsledky, konflikt pohlavnej identity a nízke sebavedomie.“[1] (* kognitívna schopnosť = poznávacia schopnosť)
O zanedbanom vnímaní otcovstva v Cirkvi som písal už v blogu Nádvorie nenachádzajúcich? Dôsledky tohto javu však presahujú to, čo sa do blogu zmestí. Schopnosť civilnej spoločnosti vnímať otcovské aspekty života na tom nie je o nič lepšie. Preto ponúkam aspoň stručný náčrt súvislostí:

Božia láska je bezhraničná. Jej veľkosť sa prejavuje v maličkostiach a v nežnosti - takto sa dá zhrnúť dnešná ranná homília pápeža Františka v Dome sv. Marty.
„On je prvý v láske“.
„Boh je taký, vždy je prvý. Očakáva nás ako prvý, miluje nás ako prvý, pomáha nám ako prvý“.
„Je to láska, ktorá sa nedá pochopiť. Kristova láska, ktorá prekonáva každé poznanie. Presahuje všetko. Tak veľká je láska Boha. A jeden básnik hovorieval, že «je ako more bez pobrežia, bez dna...», je bezhraničným morom. A toto je láska, ktorú máme chápať – to je láska, ktorú dostávame.“

Ahojte,