Christ-Net.Sk

Duchovného otca Jána Buca a pátra Michala Zamkovského netreba mnohým veriacim na Slovensku predstavovať.

V nedeľu Krstu Krista Pána 10. januára 2021 v popoľudňajších hodinách sa opäť uskutoční let lietadla, na ktorého palube sa bude nachádzať generálny vikár Nitrianskej diecézy Mons. Peter Brodek, ktorý Slovensku udelí požehnanie s relikviou Kristovej krvi, ktorá je uchovávaná v Bazilike sv. Benedikta opáta v Hronskom Beňadiku. Zverejňujeme jeho slová výzvy, aby sa veriaci mohli duchovne pripraviť a pripojiť k tomuto úkonu a účinne prijať milosti z neho prameniace v záujme ochrany Slovenska a jeho ľudu pred zúriacou pandémiou koronavírusovej infekcie:

Teba, Bože, chválime, teba, Pane, velebíme...“ Mohlo by sa to zdať sileným ďakovať Bohu na konci takého roka, ako je tento, poznačený pandémiou. Myšlienky smerujú k rodinám, ktoré stratili jedného či viacerých členov, myslíme na tých, ktorí boli chorí, na tých, ktorí trpeli osamelosťou, na tých, ktorí prišli o prácu...

Občas sa niekto pýta: aký je zmysel takejto drámy? 
Netreba sa nám unáhliť pri odpovedi na túto otázku. Na naše najúzkostlivejšie otázky typu „prečo“ ani Boh neodpovedá odvolávaním sa na „vyššie dôvody“. Božia odpoveď prechádza cestou vtelenia, ako budeme o malú chvíľu spievať v antifóne na Magnifikat: „Boh nás vo svojej veľkej láske miluje; preto poslal svojho Syna v tele podobnom hriešnemu“.

Taký Boh, ktorý by obetoval ľudské bytosti nejakému veľkému plánu, hoc aj tomu najlepšiemu možnému, isto nie je tým Bohom, ktorého nám zjavil Ježiš Kristus. Boh je otec, „večný Otec“, a ak sa jeho Syn stal človekom, je to pre nesmierny súcit jeho otcovského srdca. Boh je Otec a je pastier, a ktorý pastier by považoval za stratenú čo i len jednu ovečku uvažujúc tak, že mu ich ostáva ešte mnoho? Nie, takýto bezcitný a neľútostný boh neexistuje. Toto nie je ten Boh, ktorého my „chválime“, a ako „Pána velebíme“.