Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána Ježiša Krista. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.

Kolovrátok

Hlasovanie

Pomáma Vám viera zvládať pandémiu koronavírusu?:

Pápež František v dnešnú nedeľu: Zložme svoje starosti na Pána

...Veľakrát sme i my, zasiahnutí skúškami života, volali na Pána: „Prečo zostávaš ticho a nič pre mňa nerobíš?“ Najmä vtedy, keď sa zdá, že sa potápame, pretože láska alebo projekt, do ktorého sme vkladali veľké nádeje, mizne; alebo keď sme v područí neustále dorážajúcich vĺn úzkosti; alebo keď sa cítime ponorení v problémoch či stratení uprostred mora života, bez kurzu a bez prístavu. Alebo tiež vo chvíľach, v ktorých nám dochádza sila kráčať ďalej z dôvodu straty práce či keď sa pre nečakanú diagnózu obávame o naše zdravie či zdravie blízkej osoby. Je veľa momentov, v ktorých sa cítime ako v búrke, akoby bol s nami koniec.

V týchto a v mnohých iných situáciách sa aj my cítime 
udúšaní strachom a tak ako učeníci riskujeme, že stratíme zo zreteľa tú najdôležitejšiu vec. Na loďke totiž, hoci spí, je prítomný Ježiš, a zdieľa so svojimi všetko, čo sa práve odohráva. Jeho spánok nás na jednej strane udivuje, no na druhej strane nás vystavuje skúške. Pán je tam, je prítomný; akoby čakal na to, že ho my zapojíme do diania, že ho budeme vzývať, že ho dáme do centra toho, čo prežívame. Jeho spánok nás provokuje, aby sme sa zobudili. Veď pre to, aby sme boli Ježišovými učeníkmi, nestačí veriť, že Boh je, že existuje, ale treba sa s ním takpovediac vložiť do hry, treba tiež k nemu pozdvihnúť hlas. Dobre počúvajte: je treba k nemu kričať. Modlitba je veľakrát výkrikom: „Pane, zachráň ma!“ Dnes, vo Svetový deň utečencov, som v televíznom programe „Na jeho obraz“ videl mnoho tých, ktorí prichádzajú na člnoch, a vo chvíli potápania sa, kričia: „Zachráň nás!“ Aj v našom živote sa stáva to isté: „Pane, zachráň nás!“ a modlitba sa stáva volaním.

Facebook a pravda ako bezpečnostná hrozba?

media

Pred asi tromi dňami som zavítal na svoje nepoužívané facebookové konto, ktoré som si ponechal kvôli kontaktom na viacerých zaujímavých ľudí.

Nuž a Facebook sa nezaprel a hneď na úvod mi pripravil školenie o jednom mojom komentári z dávnejšej minulosti.

Môj inkriminovaný komentár som pri jeho písaní doplnil o odkaz na článok s odbornými zdrojmi dokladajúcimi pravdivosť môjho výroku. Facebooku to bolo očividne šuma-fuk, lebo tie odborné zdroje nazapasovali do jeho ideologického krámu.

Mal by som si začať spytovať svedomie. Len som si nie istý či mám pri spovedi spomenúť, že som pravdivým tvrdením, že ľudský život začína počatím spôsobil šírenie falošnej reklamy, podvod alebo narušenie bezpečnosti.

pápež František : Udržiavať si srdce v modlitbe aj počas povinností

….Svätý Ján Zlatoústy, ďalší duchovný pastier venujúci pozornosť konkrétnemu životu, kázal takto: «Aj človekovi, ktorý obchoduje alebo cestuje, je možné pozorne sa modliť; takisto je možné inému, ktorý sedí v dielni a zošíva kože, povzniesť ducha k Bohu: je možné sluhovi, ktorý nakupuje potraviny a pobehuje hore-dolu alebo posluhuje v kuchyni...» (KKC, 2743). Ide o kratučké modlitby: „Pane, zmiluj sa nado mnou“, „Pane, pomôž mi“. Takže, modlitba je akousi notovou osnovou, do ktorej vkladáme melódiu nášho života. Nie je v kontraste s každodennou činnosťou, nevstupuje do protikladu s mnohými drobnými povinnosťami a stretnutiami, ak je priestorom, kde každá činnosť nachádza svoj zmysel, dôvod a pokoj.

Iste, praktizovať tieto princípy nie je jednoduché. Otec a mama, zaneprázdnení tisíckami povinností, môžu cítiť nostalgiu za obdobím ich života, v ktorom bolo ľahké nájsť pravidelné chvíle a priestory na modlitbu. Potom deti, práca, záležitosti rodinného života, rodičia, ktorí starejú ... Človek má dojem, že sa ten kolobeh nikdy nekončí. Vtedy je dobré myslieť na to, že Boh, náš Otec, ktorý sa musí starať o celý vesmír, pamätá vždy na každého z nás. Takže aj my na neho musíme vždy pamätať!

Neuhasiteľný plameň Gemmy Galgani

Páter Milan Bubák, SVD - Sviatosť zmierenia

Viete, milí priatelia, čo bolo prvým darom vzkrieseného Krista? Bola to sviatosť zmierenia. Aj keď viem, že mnohí biblisti by túto vetu celkom nepodpísali, ona je predsa pravdivá. Totiž sviatosť zmierenia, ako ju v katolíckej Cirkvi poznáme, ešte potrebovala nejaký ten čas, aby sa do tej dnešnej podoby vyvinula, no jej základ bol položený v dnešnom evanjeliu. Ježiš sa v deň svojho zmŕtvychvstania zjavil svojím učeníkom zhromaždeným vo večeradle a povedal im: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.” A potom urobil čosi zvláštne. Podelil sa s nimi – prvými kňazmi Nového zákona – o svoj vlastný život a o svoju moc. „Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.”

Veľkonočná vigília: Trojitý odkaz Ježišovej výzvy ísť do Galiley

Ženy si mysleli, že nájdu mŕtve telo na pomazanie, namiesto toho našli prázdny hrob. Išli oplakávať mŕtveho, a namiesto toho počuli ohlasovanie života. Preto sa týchto žien, ako hovorí Evanjelium «zmocnila hrôza a strach» (Mk 16,8). Boli plné úľaku, ustrašené a plné úžasu. Úžas: v tomto prípade je to strach zmiešaný s radosťou, ktorý prekvapil ich srdce, keď videli veľký kameň od hrobu odvalený a vo vnútri mladíka odetého v bielom.

Je nádherné počúvať tieto slová: «Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych.» (v. 6). A potom pozvanie: «Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte...» (v. 7). Prijmime i my toto pozvanie, Veľkonočné pozvanie: poďme do Galiley, kam už pred nami ide Zmŕtvychvstalý Pán. Ale čo to znamená „ísť do Galiley“?

Ísť do Galiley znamená predovšetkým začať nanovo. Pre učeníkov je to vrátiť sa na miesto, kde ich prvý krát vyhľadal Pán a povolal ich nasledovať ho. Je to miesto prvého stretnutia a miesto prvej lásky. Od toho momentu zanechajúc siete nasledovali Ježiša, načúvajúc jeho kázaniam a vidiac divy, ktoré konal. A predsa, i keď boli stále s ním, nechápali ho do hĺbky, často neporozumeli jeho slovám a zoči-voči krížu utiekli a nechali ho samého.

Z Krížovej cesty so Svätým Otcom Františkom Veľký piatok 2. apríla 2021

Autormi meditácií sú deti a mládež z Foligna a Ríma.

Štrnáste zastavenie - Pána Ježiša pochovávajú

Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel. (Mt 27,59-60).

Drahý Ježišu, volám sa Sára, mám dvanásť rokov a chcem ti poďakovať, lebo dnes si ma naučil konať dobro v mene tvojej lásky. Naučil si ma prekonať každé utrpenie spoliehajúc sa na Teba; milovať druhého ako môjho brata; padať a vstávať; slúžiť druhým; oslobodiť sa od predsudkov; rozoznať podstatné a najmä spojiť každý deň môj život s tvojím. Dnes ti ďakujem za tvoje gesto nekonečnej lásky. Viem, že smrť nie je koniec všetkého.

Modlitba detí

Ježišu, pomôž nám neprerušovať naše modlitby, keď cítime v srdci ťažobu pri pohľade na kameň tvojho hrobu.

Redakčné články