Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána Ježiša Krista. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.

Kolovrátok

Hlasovanie

Pomáma Vám viera zvládať pandémiu koronavírusu?:

Čím to je, že ateisti tak často a tak radi veria v pavedecké nezmysly?

media

Ateista(A): Homosexualita je geneticky daná, respektíve genetika je pre jej vznik rozhodujúca. FAKT: Veda to zatiaľ nepotvrdila.

A: Embryo nie je človek. FAKT: Medicína hovorí, že život človeka vzniká počatím. Embryo je vývojová fáza človeka.

A: DNA vznikla náhodnými procesmi. FAKT: Na vznik DNA je potrebný enzým, ktorý na svoj vznik potrebuje DNA. Veda nevie vysvetliť vznik DNA.

A: Konať morálne môžeme aj keď Boh neexistuje. FAKT: Ak je všetko len bezvýznamná hmota, nerobím predsa nič zlé, ak s ňou zaobchádzam ako sa mi zachce. Ak je všetko determinované, nerozhodujem o svojom konaní a preto nemôžem byť zaň morálne zodpovedný a nemôžem konať dobre alebo zle.

Z posolstva Svätého Otca na Svetový deň chudobných

Podaj svoju ruku chudobnému  (porov. Sir 7, 36). Staroveká múdrosť predkladá tieto slová ako posvätný kódex, ktorý treba v živote zachovávať. 

Dnes znejú nanajvýš aktuálne a pomáhajú nám sústrediť pohľad na to podstatné a prekonať bariéry ľahostajnosti. Chudoba vždy nadobúda rozličné podoby a vyžaduje si, aby sme jej venovali pozornosť v každej špecifickej situácii. V každej z nich môžeme totiž stretnúť Pána Ježiša, ktorý nám zjavil svoju prítomnosť vo svojich najmenších bratoch (porov. Mt 25, 40).

Okom viery vidieť neviditeľné – z homílie pápeža Františka 5.11.2020

...«Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky» (v. 25-26). Veľké svetlo týchto slov premáha temnotu hlbokého zármutku vyvolaného Lazárovou smrťou. Marta ich prijíma a s pevným vyznaním viery prehlasuje: «Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet» (v. 27). Vďaka Ježišovým slovám Martina nádej prechádza zo vzdialenej budúcnosti do súčasnosti: vzkriesenie je k nej už blízko, je prítomné v osobe Krista.

Toto Ježišovo odhalenie dnes hovorí k nám všetkým: sme povolaní veriť vo vzkriesenie nie ako nejakej vidine na obzore, ale ako už prítomnej udalosti, ktorá sa nás tajomne dotýka už teraz. A predsa, táto viera vo vzkriesenie neignoruje ani nemaskuje rozpaky, ktoré ľudsky prežívame pred smrťou. Samotný Pán Ježiš, keď videl, ako Lazárove sestry a tí, čo boli s nimi plačú, nielenže neskrýval svoje pohnutie, ale – ako dodáva evanjelista Ján – priamo «zaslzil» (Jn 11,35). Vo všetkom s výnimkou hriechu je s nami plne solidárny: zažil aj drámu žiaľu, horkosť sĺz vyronených nad stratou milovaného človeka. To však nezmenšuje to svetlo pravdy, ktoré vyžaruje z jeho odhalenia, ktorého veľkým znamením bolo Lazárovo vzkriesenie.

Katolícka cirkev a odpustky

media
Utrpenie Božieho Syna má nesmiernu cenu, oveľa väčšiu, než bolo treba k náhrade trestu za hriechy všetkých ľudí. Ku Kristovým zásluhám sa pripájajú aj zásluhy svätých. Všetky tieto zásluhy sú nepreberným pokladom, ktorý patrí celej Cirkvi spoločne. Správcami tohto pokladu sú pápež a biskupi. Môžu z neho prideľovať odpustky veriacim, aby nemuseli trpieť všetky zaslúžené dočasné tresty (na zemi či v očistci). Tú moc dostali od Krista slovami: „Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 18, 18). Ak môžu apoštoli hriešnikom odpúšťať hriechy a uchrániť ich pred peklom, tak určite môžu odpúšťať aj dočasné tresty.

Pápež František : Dvojitý príkaz lásky, od ktorého závisí naša spása

...A láska k blížnemu, ktorá sa tiež volá bratská láska, znamená byť blízko, počúvať, podeliť sa, starať sa o druhého. Koľkokrát sa nemáme k tomu, aby sme druhého vypočuli, lebo nás nudí alebo nás oberá o čas, alebo aby sme ho sprevádzali v jeho bolestiach, v jeho skúškach... Vždy si ale nájdeme čas na klebety, vždy! Nemáme čas na potešovanie skľúčených, no na pletky máme času dosť. Dajme pozor! Apoštol Ján píše: „Kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí“ (1 Jn 4,20). Tu vidno jednotu týchto dvoch prikázaní.

V dnešnom Evanjeliu nám Ježiš opäť raz pomáha zájsť k životodarnému prýštiacemu prameňu Lásky. A tým prameňom je sám Boh, pre dokonalú lásku v zjednotení, ktoré nič a nikto nemôže rozdeliť. Toto zjednotenie je darom, o ktorý treba denne prosiť, ale tiež osobným úsilím, aby sa náš život nenechal zotročiť bôžikmi sveta. A previerkou našej cesty obrátenia a svätosti je vždy láska k blížnemu.

Zapáľme plamienok Sviečky za nenarodené deti

Zapáľte TERAZ virtuálnu sviečku a podporte projekty Fóra života na pomoc matkám v núdzi a na pomoc nenarodeným deťom.

Pápež František : Kto si ctí Boha, ctí si ľudské bytosti

Kresťanská modlitba nie je utišovací prostriedok ani formalizmus, ale učí zodpovednosti, úcte a láske k bratom a sestrám, v ktorých  vnímame prítomnosť Boha, zdôraznil Svätý Otec. Bezbožnosť je totiž aj v tom, keď sa človek modlí falošne, pričom k ľuďom okolo seba sa správa bez lásky a „nevšíma si slzy chudobných“, upozornil Svätý Otec. Takýto postoj nazval „praktickým ateizmom“.

„Ak je prítomná modlitba, potom aj brat, sestra, aj nepriateľ, sa stávajú dôležitými. Starodávne príslovie prvých kresťanských mníchov hovorí: «Požehnaný mních, ktorý si po Bohu ctí všetkých ľudí ako Boha». Kto sa klania Bohu, miluje jeho deti. Kto si ctí Boha, ctí si ľudské bytosti.“

Redakčné články