Peter Dufka SJ: Ako sa zbavovať zbytočného strachu
Obávame sa budúcnosti, možnej nezamestnanosti, neschopnosti pokryť všetky finančné náklady spojené s domácnosťou. Obavy môžu prerásť až do úzkosti. Ide o úzkosť z choroby, straty síl, opustenosti, zo zranenia či odmietnutia.
Žijeme v spoločnosti, ktorá je bohatšia ako všetky iné v histórii, kde jestvuje celý rad poistiek a zabezpečení proti možným rizikám. No i napriek tomu nemálo ľudí má 05 januára 2020 pocit, že sú obkľúčení vecami, ktorých sa treba báť. Obavy a strach vo vyspelej spoločnosti neklesajú. Sú tak rozšírené, že psychológ Wolfgang Schmidbauer dokonca hovorí o „generácii strachu“.
Popri reálnych obavách spojených s existenčnými otázkami je nemálo i nereálnych, vykonštruovaných v našej mysli či srdci. Neraz ide o úzkosti, ktorým nerozumieme, ale ktoré nás trápia. Anselm Grün v jednej zo svojich kníh uvádza 13 druhov strachu, ktoré sužujú dnešného človeka. Medzi nimi je strach z nového, zo zosmiešnenia, zo zranenia, z osamelosti či z neznámej budúcnosti atď.
pápež František : význam komunikácie v rodine
...Napokon, treťou postavou Svätej rodiny je Ježiš. On je tou Otcovou vôľou: v ňom, hovorí sv. Pavol, nie je aj „áno“ aj „nie“, ale iba „áno“ (porov. 2 Kor 1,19). A toto sa prejavilo v mnohých okamihoch jeho pozemského života. Napríklad pri udalosti v chráme, keď svojim rodičom, ktorí ho ustarostene hľadali, odpovedá: „Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ (Lk 2,49); či jeho opakovane vyhlásenie: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal“ (Jn 4,34); alebo jeho modlitba v záhrade na Olivovej hore: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa“ (Mt 26,42). Všetky tieto udalosti sú dokonalou realizáciou samotných Kristových slov, ktorý hovorí: „Nechcel si obetu ani dar… Vtedy som povedal: ‘Hľa, prichádzam..., aby som plnil tvoju vôľu, Bože.’“ (Hebr 10,5-7; Ž 40,7-9).
Požehnanie Urbi et orbi: Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo
Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo“ (Iz 9,1).
Drahí bratia a sestry, požehnané Vianoce!
Z lona matky Cirkvi sa túto noc znova narodil Boží Syn, ktorý sa stal človekom. Jeho meno je Ježiš, čo znamená Boh zachraňuje. Otec, Večná a nekonečná láska, ho poslal na svet nie aby ho odsúdil, ale aby ho spasil (porov. Jn 3,17). Otec ho dal, s nesmiernym milosrdenstvom. Dal ho všetkým. Dal ho navždy. A On sa narodil ako maličký plamienok zažatý vo tme a chlade noci.
Svätý Otec František slávi 50. výročie kňazstva:
„Prosím, nezabudnite sa za mňa modliť“
Z rannej homílie pápeža: Nesťažujme sa, Pán odpúšťa naše hriechy
...„Mnohokrát sa sťažujeme kvôli ťažkostiam, ktoré máme: to diabol chce, aby sme upadli do smútku“, aby sme sa „roztrpčili nad životom“ či „nad vlastnými hriechmi“, vysvetlil pápež a pridal spomienku: „Poznal som jednu zasvätenú osobu, ktorú volali „Lamentela“, pretože nevedela iné, len sa ponosovať“: Mohla mať Nobelovu cenu za horekovanie“.
„Koľkokrát sa však sťažujeme, ponosujeme, a neraz si myslíme, že naše hriechy, naše limity nemôžu byť odpustené. A tu sa nám ozve hlas Pána, ktorý hovorí: «Ja ťa uteším, som ti nablízku» a ujme sa nás s nehou. Mocný Boh, ktorý stvoril nebesia i zem, takpovediac heroický Boh, náš brat, ktorý sa nechal zavesiť na kríž a umrieť za nás, je schopný pohladiť nás a povedať: «Neplač».“
- 1
- 2
- 3
- 4
- 5
- 6
- 7
- 8
- 9
- …
- nasledujúca ›
- posledná »
články a blogy