Svet po...


...fenomén WikiLeaks, Cablegate a dôsledky pre moderný svet.

Jednou z hlavných mediálnych tém druhej polovice roku 2010 bola kauza Cablegate, ktorú má na svedomí organizácia WikiLeaks. Termínom Cablegate1 je pomenovaný posledný počin WikiLeaks, ktorý spočíva v získaní a postupnom zverejňovaní 251 287 tajných dokumentov, správ a depeší veľvyslanectiev USA2. Vo väčšine prípadov sa jedná o neoficiálne záznamy a správy diplomatov hodnotiace politikov a pomery v jednotlivých krajinách.

Ako uvádza samotná stránka WikiLeaks, zverejňované dokumenty dávajú "bezprecedentný pohľad do zahraničných aktivít vlády USA"3. Keďže sa často krát jedná o veľmi kritické správy a niekedy - vzhľadom na politické spojenectvá - i veľmi kontroverzné správy, zverejnenie týchto správ sa stretlo s veľkou nevôľou na viacerých stranách:
• vo vládnych kruhoch USA, ktoré musia vynakladať veľké diplomatické úsilie na zmiernenie dôsledkov vo vzťahoch s vládami dotknutých krajín;
• v krajinách, ktorých sa tajné dokumenty dotýkajú a v ktorých vzrastá vlna kritiky, či už vzhľadom na odhalené skutočnosti, alebo vzhľadom na odhalené postoje diplomatov USA k daným krajinám;
• vo verejnosti, ktorá sa takto dozvedá o politických praktikách a postojoch politikov najvýznamnejšej mocnosti sveta.

Mediálny svet je plný rôznych názorov a komentárov k tejto kauze, ktoré pokrývajú prakticky celé spektrum postojov od výziev na úplné zverejňovanie tajných dokumentov vlád a štátov až po represálie voči organizáciám typu WikiLeaks s návrhmi na fyzickú likvidáciu jej predstaviteľov (osobitne jej zakladateľa Juliana Assangeho) a úplnú cenzúru internetu (zdôvodňujúc to tým, že sa jedná o teroristické útoky a ohrozenie národnej bezpečnosti).

Skúsme sa zamyslieť nad niektorými aspektami tejto kauzy.

Etika a morálne princípy


Existuje morálne právo na odhalenie a zverejňovanie tajných dokumentov, o ktorých naviac ich autori tvrdia, že zverejnením vzniká nebezpečenstvo pre jednotlivcov, resp. národnú bezpečnosť?

Oprávnenosť tajných dokumentov a záležitostí štátov a vlád sa odvíja od spoločného dobra spoločnosti (či už sa jedná o štát a či o iné spoločenstvo). Toto spoločné dobro (bonum commune) môže byť v prípade potreby chránené utajovaním niektorých skutočností a informácií, zverejnením ktorých by mohlo prísť k ohrozeniu bezpečnosti, slobody, poriadku a fungovania spoločnosti.

Súčasne však treba doplniť, že predstavitelia vyspelej spoločnosti majú vo svedomí povinnosť chrániť slobodu, právo na informácie a zverejňovanie informácií práve z dôvodu zachovania a rozvíjania spoločného dobra. Vlády a ich predstavitelia preto nemajú právo utajovať skutočnosti, ktoré nespĺňajú vyššie uvedené kritérium oprávnenosti tajných dokumentov.4 (Podotýkam, že neriešime právo na súkromie u verejných predstaviteľov, ale tajné dokumenty spoločnosti.)

Je na zodpovednosti predstaviteľov spoločnosti, aby pri určovaní hranice medzi utajovanými a zverejňovanými skutočnosťami sa pravdivo riadili uvedenými pravidlami. Ak sa rozhodnú utajovať viac, než treba, vyvstáva otázka, čo ich k tomu vedie: upevnenie moci, profit, strach z ohrozenia spoločného dobra, zakrývanie chýb, tradícia, svetonázor a pod...

Zverejnenie utajovaných dokumentov v sebe obnáša i aspekt ich získania - pátranie po nich a ich odhaľovanie. Ako je to teda s pátraním po utajovaných skutočnostiach a odhaľovaním tajomstva?

Vo všeobecnosti je neetické pátrať a odhaľovať tajomstvá iných ľudí a ten, kto tak koná, prehrešuje sa proti láske a mnohokrát i proti spravodlivosti (podľa druhu tajomstva a okolností). Pátranie i odhaľovanie sú preto nedovolené a v niektorých prípadoch aj trestné. Ak by pátranie a odhaľovanie tajomstva malo byť morálne opodstatnené, musí spĺňať náležité podmienky, ktoré oprávňujú k takémuto konaniu. Tieto podmienky sa líšia podľa druhu tajomstva (osobné, sľúbené, zverené) a podľa dôvodu pátrania, resp. ďalších okolností.5

Čo sa týka odhalenia tajomstva, v prípade Cablegate ide o zverené tajomstvo, o ktorom sa pracovníci vládnych agentúr USA dozvedajú pod podmienkou, že ich zachovajú v tajnosti. Zverené tajomstvo môže byť vyzradené len vtedy, ak by hrozila veľká škoda spoločnému dobru, druhým osobám, prípadne tomu, kto tajomstvo zveril. A tiež toto tajomstvo môže byť odhalené, aby sa predišlo vážnemu poškodeniu nevinných osôb, pokiaľ by škoda mala nespravodlivým spôsobom pochádzať od toho, kto toto tajomstvo zveril; žiadne zverené tajomstvo totiž nemôže prevážiť nad právom na obranu pred nespravodlivým útokom.6

Podobne, pátranie po tajomstvách je dovolené, ak sa jedná o ochranu spoločného dobra, alebo o zabránenie väčšieho zla pre spoločné dobro, blížnych, resp. vlastnú osobu. V takýchto prípadoch môže byť pátranie po cudzích tajomstvách dovolené a niekedy dokonca aj povinné, ak však použité prostriedky nie sú nespravodlivé.7

Na základe uvedených morálnych pravidiel skúsme zodpovedať nasledovné otázky:

1. bolo etické odhalenie tajných dokumentov pracovníkom jednej z vládnych agentúr USA?

I keď vyšetrovanie ešte nie je ukončené, s najväčšou pravdepodobnosťou sa o únik utajovaných správ postaral analytik vojenskej rozviedky USA Bradley Manning8, v ktorého prípade sa jednalo o zverené tajomstvo. Z analýzy zverejnených depeší je známe, že ide o tajné dokumenty (väčšinou confidental), ktoré však nespadajú do kategórie prísne tajných dokumentov (malý počet secret a žiadny top secret). Z ich obsahu poväčšinou nevyplýva, že by odhaľovali skutočnosti, ktorých zverejnenie je nutne potrebné na ochranu spoločného dobra.

Manningovo odhalenie však môžeme vidieť v úplnom inom svetle, pokiaľ si uvedomíme odhalenia, ktoré Cablegate predchádzali a na ktorých mal Manning podľa vyšetrovania tiež svoj podiel:
• odhalenie videa, na ktorom bolo zachytené zabíjanie irackých civilistov a novinárov Reuters (WikiLeaks zverejnilo video v apríli 2010);9
• odhalenie 91 731 dokumentov z vojny v Afganistane (WikiLeaks ich zverejnili 25. júla 2010), z ktorých niektoré opisujú zabíjanie civilistov, omyly pri vojnových operáciách a praktiky špeciálnych jednotiek.10

Naviac odhalenie Cablegate prišlo v čase, keď prostredníctvom WikiLeaks bolo zverejnených 391 832 dokumentov z vojny v Iraku, v ktorých osobitne rezonovalo mučenie politických odporcov irackými orgánmi tolerované a prehliadané armádou a zástupcami USA.11

V kontexte uvedených skutočností sa v prípade Bradleya Manninga nejednalo o ojedinelé odhalenie tajných depeší, ale o súčasť odhalenia politiky a vojenských operácií USA, v rámci ktorých prichádza k porušovaniu ľudských práv a k obetiam na nevinných životoch.12

Ak teda akceptujeme odhalenie tajných dokumentov ako súčasť série odhalení z Iraku a Afganistanu, konanie Bradlea Manninga korešponduje s morálnym právom na odhalenie tajomstva pre ochranu spoločného dobra, ľudských práv a nevinných ľudí.

2. bolo etické zverejnenie odhalených tajných dokumentov organizáciou WikiLeaks?

WikiLeaks je nezisková mediálna organizácia, ktorá si kladie za cieľ zverejňovať dôležité informácie a správy. WikiLeaks zabezpečuje anonymný a bezpečný spôsob, prostredníctvom ktorého je možné zasielať uniknuté informácie ich organizácii, ktorá modernými technologickými prostriedkami sprostredkováva ich šírenie na verejnosti.13

WikiLeaks stojí na princípoch, ktoré sú odvodené z Všeobecnej deklarácie ľudských práv: obrana slobody slova a slobodného publikovania informácií, skvalitňovanie historických údajov a podpora práv všetkých ľudí pri vytváraní novej histórie; právo každého na slobodu presvedčenia a prejavu, čo v sebe zahŕňa i slobodu zastávať názory bez zasahovania a vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami a bez ohľadu na hranice.14

V tomto duchu WikiLeaks od roku 2006 zverejnilo viacero dokumentov, ktoré odhaľujú nekalé praktiky nielen vlád niektorých štátov (USA, Keňa, Somálsko, Peru, Veľká Británia,...), ale i veľkých korporácií a finančných inštitúcií (Julius Baer Bank, Barclays Bank, Kaupthing Bank,...), náboženských organizácií (napr. Scientologická cirkev) a vedeckých zoskupení (emailová korešpondencia klimatológov). WikiLeaks sa okrem spomenutých tém venovalo aj viacerým problémom cenzúry, žurnalistiky a informačnej bezpečnosti.15

Avšak najžiadanejšími informáciami, ktoré WikiLeaks zverejnilo, boli tajné dokumenty USA o vojnách v Afganistane (91 731 dokumentov) a v Iraku (391 832 dokumentov, osobitne s poukazovaním na tolerovanie mučenia zo strany irackej vlády), viacero videí o civilných obetiach chybných vojenských zásahov v Afganistane i v Iraku a predovšetkým dokumenty Cablegate, t.j. postupné zverejňovanie 251 287 tajných dokumentov, správ a depeší veľvyslanectiev USA.16

V prípade uniknutých tajných informácií z Afganistanu, Iraku a Cablegate WikiLeaks zverejňuje dokumenty postupne a často krát v spolupráci s renomovanými médiami (The Guardian, The New York Times, Der Spiegel,...). Dôvodom je snaha eliminovať z dokumentov časti, zverejnením ktorých by bola ohrozená sloboda a mnohokrát i životy osôb spolupracujúcich s USA, prípadne by boli zverejnené citlivé informácie pre teroristické útoky.

Z uvedeného vyplýva, že pátranie a zverejňovanie tajných informácií v duchu princípov práce WikiLeaks by sme mohli označiť ako morálne dovolené z dôvodu ochrany spoločného dobra, odhaľovania vládnych zlyhaní (na základe ktorých trpia nevinní a množia sa civilné obete v konfliktoch) a snahy o nápravu pre dobro občanov, predovšetkým trpiacich a nevinné obete. Pravda, aj do budúcnosti treba každú kauzu posudzovať osobitne a kriticky zhodnotiť, či sa pri ňom WikiLeaks nespreneverilo svojim zásadám a princípom.

Treba však spomenúť, že WikiLeaks čelí obvineniam, ktoré môžu ich morálne právo na zverejňovanie tajných dokumentov vážne naštrbiť. Ide predovšetkým o:
• obvinenie, že boli zverejnené citlivé informácie, na základe ktorých môžu byť spolupracovníci USA perzekvovaní a popravení. Ide predovšetkým o spolupracovníkov v Afganistane, avšak doteraz toto obvinenie, resp. jeho dôsledky sa nepotvrdili;
• obvinenie, že boli zverejnené citlivé informácie použiteľné pre teroristické útoky. I keď určité informácie boli zverejnené, ťažko posúdiť, do akej miery sú citlivé vzhľadom na alternatívne možnosti získavania údajov z rôznych iných zdrojov. Relevantnosť tohoto obvinenia je v štádiu skúmania;
• obvinenie, že snaha WikiLeaks je veľmi jednostranná, zameraná na USA a jej spojencov, pričom existujú aj väčšie problémy v konaní vlád iných krajín (KĽDR, Čína, Irán,...). Určite, zameranie na USA, hlavne v roku 2010, je evidentné. Je však otázne, či sa jedná o zámer a či skôr o dôsledok spôsobu, akým WikiLeaks pracuje (existencia osôb, ktoré sú v duchu princípov WikiLeaks ochotné odhaľovať zverené tajomstvá a technologické prostriedky potrebné na bezpečné a anonymné zasielanie tajných dokumentov organizácii WikiLeaks).

Pokiaľ sa uvedené obvinenia nepotvrdia, môžeme zotrvať v postoji akceptovania pátrania a zverejňovania tajných dokumentov prostredníctvom WikiLeaks (In dubio libertas17). I napriek tomu treba mať stále na pamäti, že organizácia WikiLeaks je tvorená reálnymi ľuďmi s ich postojmi a morálnymi kvalitami, a že pri možnostiach, ktoré majú, existuje riziko chybných rozhodnutí ohľadom zverejňovaných informácií. Preto je treba si i v tomto prípade zachovať kritický prístup a hodnotenie jednotlivých informácií, káuz a ich dôsledkov.

Podobne ako v prípade posudzovania konania analytika vojenskej rozviedky Bradleya Manninga i v prípade posudzovania činnosti WikiLeaks nenazeráme na zverejňovanie tajných depeší ako na samostatnú kauzu, ale ako na integrálnu súčasť a pokračovanie odkrývania problémov súvisiacich s politickým a vojenským konaním USA v Afganistane a v Iraku v snahe o poukázanie na problémy, usmernenie a nápravu metód a činnosti diplomacie pre spoločné dobro nielen obyvateľov USA, ale aj ľudí z iných krajín sveta. Takto i Cablegate má svoje morálne opodstatnenie.

Fenomén Julian Assange


V kauze Cablegate a činnosti organizácie WikiLeaks má osobitné postavenie jej zakladateľ Julian Assange, austrálsky vydavateľ, novinár, softvérový vývojár, hacker a internetový aktivista zasadzujúci sa predovšetkým o slobodné šírenie a zdieľanie informácií.18

Assangeho hackerské pôsobenie Tomáš Bella vystihol takto: "nikdy nepáchal žiadnu škodu, sám oslovoval napadnuté spoločnosti a radil im, ako problémy odstrániť, a vždy všetky informácie zdieľal s ostatnými".19

Jeho radikálny a cieľavedomý prístup k zverejňovaniu tajných dokumentov má pôvod vo filozofii slobody zdieľania a šírenia informácií a v presvedčení, že takýto prístup môže viesť k transparentnejšej a lepšej spoločnosti.20

Assangeho neoblomnosť, konanie z presvedčenia a dosiahnuté úspechy v zverejňovaní tajných informácií z neho robia veľmi dôležitú osobu zverejnenia všetkých únikov na WikiLeaks. Assange je nielen dôležitý pre fungovanie WikiLeaks, ale aj symbol WikiLeaks.

Pre niektorých je symbolom slobody a boja za spravodlivosť, pre iných je symbolom nebezpečenstva zneužitia informačných technológií, ktoré je porovnateľné s teroristickými útokmi. Ako symbol slobody a boja za spravodlivosť má vo svete veľkú morálnu i materiálnu podporu sympatizantov, ktorí sa snažia jeho dielo podporovať, chrániť a rozširovať. Ako terorista je predmetom snáh o diskreditáciu a zastavenie jeho činnosti. Akékoľvek hodnotenie jeho osoby sa tak odvíja od postoja k odhaľovaniu a zverejňovaniu tajných informácií prostredníctvom WikiLeaks.

V uvedenom kontexte treba objektivizovať pohľad na jeho osobu - nie je ani internetový Robin Hood, ale reálny človek so svojimi ideálmi, nasadením, kladmi a zápormi. Nie je ani terorista, ktorý si kladie za cieľ útočiť na vládu USA a vlády ďalších mocností.

Osobitnou kapitolou je jeho osobný život a s tým súvisiace obvinenie zo sexuálneho obťažovania vo Švédsku, ktoré vzišlo po začatí aféry Cablegate. Toto obvinenie vzniklo za nie celkom jasných okolností a samo nesie narčenie z politickej motivácie a vykonštruovania. Každopádne Julian Assange spolupracuje s vyšetrujúcimi orgánmi na vyšetrovaní, ktoré by malo toto obťažovanie osvetliť.

Julian Assange, aktivista slobodného šírenia a zdieľania informácií, by teda nemal byť extrémne vnímaný ako ideál slobody a už vôbec nie ako terorista, ale skôr ako predstaviteľ hnutia veľmi širokého spektra ľudí, ktorí vidia základy rodiacej sa informačnej spoločnosti v spojení s filozofiou slobody zdieľania a šírenia informácií a v presvedčení, že takýto prístup môže viesť k transparentnejšej a lepšej spoločnosti.

Fenomén médií


Celý mechanizmus zverejňovania tajných informácií ráta s možnosťou ďalšieho šírenia prostredníctvom médií. V prípade Cablegate však médiá zohrávali veľmi dôležitú úlohu, keďže:
• zverejnenie prvých depeší sa konalo simultánne prostredníctvom svetových denníkov The Guardian, The New York Times, Der Spiegel, Le Monde, El País;21
• vzhľadom na citlivosť zverejnených informácií sa kauza Cablegate stala mediálnym hitom, ktorého sa zhostili prakticky všetky médiá.

Spolupráca pri zverejňovaní sa osvedčila už v prípade dokumentov z vojny v Afganistane. Možno povedať, že sa jedná o snahu o korektné a efektívne zverejnenie utajovaných informácií, ktorého výhodou je určitý štandard narábania s informáciami vo vybraných periodikách a tým aj skvalitnenie mechanizmu odstraňovania takých údajov z tajných dokumentov, zverejnením ktorých by mohli byť ohrozené konkrétne osoby.

Ak sa však pozrieme na celoplošné zverejňovanie tajných depeší (Cablegate ako mediálny hit), mnohé médiá podľahli pokušeniu zamerať sa nie na podstatu a problémy diplomatických depeší, ale skôr na informácie bulvárneho typu a reakcie dotknutých politikov a štátov na zverejnenia, v ktorých boli vykreslení v zlom svetle.

Takýto prístup nie je morálny a mrhá potenciálom využitia kauzy Cablegate na spoločenskú kontrolu a reflexiu diplomatickej praxe a mocenskej politiky dotknutých politikov a vlád jednotlivých štátov.

Svet po...


Udalosti, ktoré sa udiali po 11. septembri 2001, mnohí komentovali, že svet po 11. septembri je iný, než bol predtým. Vzhľadom na teroristické útoky, bezpečnostné pravidlá, politické zmeny, nové zákony a väčšie riziká...

V podobných intenciách sa pohybujú viacerí komentátori aj v súčasnosti vzhľadom na WikiLeaks a jej kauzy z roku 2010, ktorých vyvrcholením bola Cablegate.

Svet po Cablegate by mohol byť "bezpečnejší", čo znamená, že by mal byť chránený pred podobnými aférami, akou bola Cablegate. Pokrok v oblasti informačných technológií umožňuje vládam nasadiť rozsiahle a sofistikované mechanizmy cenzúry a monitoringu, ktoré môžu byť použité voči ľuďom využívajúcim informačné technológie až do tej miery, že niektorí hovoria o možnosti smrti slobodného internetu a slobodných komunikačných prostriedkov. Určite takéto plány a pokusy budú existovať, ide len o to, do akej miery sa podarí zmanipulovať a presvedčiť verejnosť strachom zo slobodného prístupu a šírenia informácií, aby reštrikčné zásahy boli volenými zástupcami odhlasované a verejnosťou prijaté.

Svet po Cablegate by mohol byť spoločenskou anarchiou v prípade, že by sa z odhaľovania a zverejňovania tajných informácií stala moderná modla, falošná predstava slobody. Modla preto, že by nebola prostriedkom, ale cieľom a falošná predstava preto, že bez aplikácie vyššie uvedených morálnych pravidiel akceptácie opodstatnených tajomstiev a princípov odhaľovania a zverejňovania tajných informácií by bola proti láske k blížnym i proti spravodlivosti a viedla by k chaosu.

Svet po Cablegate by mohol byť slobodnejší, ak by sa princípy odhaľovania a zverejňovania tajných dokumentov z dôvodu slobody zdieľania a šírenia informácií, ochrany spoločného dobra a životov jednotlivcov pri dodržiavaní vyššie uvedených morálnych princípov rozšírili a viedli by k transparentnejšej a lepšej spoločnosti.

Záverom trošku s nadsádzkou

Bezpečný svet je fajn, anarchia/chaos je v súčasnosti moderný a letí, ale - ako často spomínam katechumenom, keď rozoberáme teológiu starozákonných dejín spásy - náš Boh je Bohom slobody, spravodlivosti a lásky. Preto cieľ mojej voľby je jasný.

__________

1 termín odvodený podľa vzoru Watergate a škandálu prezidenta Nixona a republikánov USA z roku 1972 od The United States diplomatic cables leak.

2 United States diplomatic cables leak
Dostupné na internete: http://wikileaks.ch/cablegate.html

3 Tamže.

4 por. PESCHKE, KARL-HEINZ, Kresťanská etika, Vyšehrad, Praha 2004, str. 338-342.

5 Tamže.

6 PESCHKE, KARL-HEINZ, Kresťanská etika, Vyšehrad, Praha 2004, str. 340.

7 PESCHKE, KARL-HEINZ, Kresťanská etika, Vyšehrad, Praha 2004, str. 341.

8 Bradley Manning
Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Bradley_Manning
WikiLeaks cables: Bradley Manning faces 52 years in jail
Dostupné na internete: http://www.guardian.co.uk/world/2010/nov/30/wikileaks-cables-bradley-manning

9 WikiLeaks
Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Wikileaks#2010
Latest Leaks and Censored Media
Dostupné na internete: http://mirror.wikileaks.info/

10 Afghan War documents leak
Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Afghan_War_documents_leak#Source_of_the_leak
Pentagon Eyes Accused Analyst Over WikiLeaks Data
Dostupné na internete: http://online.wsj.com/article/SB10001424052748704700404575391523088194344.html

11 Iraq War documents leak
Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Iraq_War_documents_leak
The WikiLeaks Iraq War Logs: Greatest Data Leak in US Military History
Dostupné na internete: http://www.spiegel.de/international/world/0,1518,724845,00.html

12 o jeho úmysle svedčí i tento citát: "I want people to see the truth regardless of who they are because without information, you cannot make informed decisions as a public." In: Is Bradley Manning a hero?, CNN, 16. 12. 2010.
Dostupné na internete: http://edition.cnn.com/2010/OPINION/12/14/meola.bradley.manning/?hpt=Sbin

13 What is Wikileaks?
Dostupné na internete: http://wikileaks.ch/About.html

14 Tamže.

15 WikiLeaks
Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Wikileaks#Leaks
Information published by WikiLeaks
Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Information_published_by_WikiLeaks
Zoznam bibliografických odkazov na zverejnenia Wikileaks od roku 2006: Information published by WikiLeaks
Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Information_published_by_WikiLeaks#References

16 WikiLeaks
Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Wikileaks#2010
Latest Leaks and Censored Media
Dostupné na internete: http://mirror.wikileaks.info/

17 PESCHKE, KARL-HEINZ, Kresťanská etika, Vyšehrad, Praha 2004, str. 344.

18 Julian Assange
Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/Julian_Assange
No Secrets: Julian Assange's Mission for Total Transparency
Dostupné na internete: http://www.newyorker.com/reporting/2010/06/07/100607fa_fact_khatchadourian

19 Svet po WikiLeaks: súkromie je mŕtve, zvykajte si
Dostupné na internete: http://komentare.sme.sk/c/5663466/svet-po-wikileaks-sukromie-je-mrtve-zvykajte-si.html

20 Tamže.

21 United States diplomatic cables leak
Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/United_States_diplomatic_cables_leak
WikiLeaks FAQ: What Do the Diplomatic Cables Really Tell Us?
Dostupné na internete: http://www.spiegel.de/international/world/0,1518,731441,00.html

Použité fotografie: Wikipedia, zverejnené pod licenciou Creative Commons.

 

Zoznam bibliografických odkazov

Tlačená literatúra
PESCHKE, KARL-HEINZ. Kresťanská etika, Vyšehrad, Praha 2004.
Zdroje on-line
CNN
Is Bradley Manning a hero? [on-line], CNN, 16. 12. 2010 [cit. 11. januára 2011].
Dostupné na internete:
http://edition.cnn.com/2010/OPINION/12/14/meola.bradley.manning/?hpt=Sbin
Der Spiegel
WikiLeaks FAQ: What Do the Diplomatic Cables Really Tell Us? [on-line], Der Spiegel, 28.11.2010, [cit. 11. januára 2011].
Dostupné na internete:
http://www.spiegel.de/international/world/0,1518,731441,00.html
The WikiLeaks Iraq War Logs: Greatest Data Leak in US Military History [on-line], Der Spiegel, 22.10.2010, [cit. 11. januára 2011].
Dostupné na internete:
http://www.spiegel.de/international/world/0,1518,724845,00.html
SME
BELLA, TOMÁŠ. Svet po WikiLeaks: súkromie je mŕtve, zvykajte si [on-line], SME, 1.12.2010 [cit. 11. januára 2011].
Dostupné na internete:
http://komentare.sme.sk/c/5663466/svet-po-wikileaks-sukromie-je-mrtve-zvykajte-si.html
The Guardian
BOOTH, ROBERT; BROOKE, HEATHER; MORRIS, STEVE. WikiLeaks cables: Bradley Manning faces 52 years in jail [on-line], guardian.co.uk, 30.11.2010 [cit. 11. januára 2011].
Dostupné na internete:
http://www.guardian.co.uk/world/2010/nov/30/wikileaks-cables-bradley-manning
The New Yorker
KHATCHADOURIAN, RAFFI. No Secrets: Julian Assange's Mission for Total Transparency [online], The New Yorker, 7.6.2010 [cit. 11. januára 2011].
Dostupné na internete:
http://www.newyorker.com/reporting/2010/06/07/100607fa_fact_khatchadourian
The Wall Street Journal
BARNES, JULIAN E. Pentagon Eyes Accused Analyst Over WikiLeaks Data [on-line], The Wall Street Journal, 17. 7. 2010 [cit. 11. januára 2011].
Dostupné na internete:
http://online.wsj.com/article/SB10001424052748704700404575391523088194344.html
WikiLeaks
Latest Leaks and Censored Media [on-line], [cit. 11. januára 2011].
Dostupné na internete:
http://mirror.wikileaks.info/
United States diplomatic cables leak [on-line], [cit. 11. januára 2011].
Dostupné na internete:
http://wikileaks.ch/cablegate.html
What is Wikileaks? [on-line], [cit. 11. januára 2011].
Dostupné na internete:
http://wikileaks.ch/About.html
Wikipedia
Afghan War documents leak [on-line], [cit. 11. januára 2011].
Dostupné na internete:
http://en.wikipedia.org/wiki/Afghan_War_documents_leak
Bradley Manning [on-line], [cit. 11. januára 2011].
Dostupné na internete:
http://en.wikipedia.org/wiki/Bradley_Manning
Julian Assange [on-line], [cit. 11. januára 2011].
Dostupné na internete:
http://en.wikipedia.org/wiki/Julian_Assange
Information published by WikiLeaks [on-line], [cit. 11. januára 2011].
Dostupné na internete:
http://en.wikipedia.org/wiki/Information_published_by_WikiLeaks
Iraq War documents leak [on-line], [cit. 11. januára 2011].
Dostupné na internete:
http://en.wikipedia.org/wiki/Iraq_War_documents_leak
Wikileaks [on-line], [cit. 11. januára 2011].
Dostupné na internete:
http://en.wikipedia.org/wiki/Wikileaks

Informácie o Peter Šantavý

Obrázok používateľa Peter Šantavý

Krátke info o sebe (nepovinné)

Jeden z tých, ktorí stoja za Christ-Net.Sk...

Creative Commons License
Moje príspevky sú zverejnené pod všeobecnou verziou licencie
Creative Commons Attribution-Share Alike 3.0, ktorá je určená pre slobodné zdieľanie a používanie informácií.

Zobraziť celý profil používateľa

Redakčné články