Špiritualita

Špiritualita a duchovný život.

Ak nestratíš hlavu

Uvediem dva ľudové výrazy, ktoré sa týkajú lásky. Keď sa niekto zaľúbi, vždy sa nájde niekto, kto to skomentuje slovami: „Tamten (alebo tamtá) stratil hlavu.“

Z homílie pápeža Františka v Guadalupe: Božia svätyňa v tvárach ľudí

...Všetci sme potrební, najmä tí, s ktorými sa normálne neráta, lebo nezodpovedajú „úrovni doby“ alebo že „neprinášajú potrebný kapitál“ na jej budovanie. Božou svätyňou je život jeho detí, všetkých a za každých okolností, obzvlášť životy mladých bez budúcnosti, ktorí sú vystavení bolestivým situáciám bez konca a sú v ohrození, a tiež životy starých ľudí, ktorým sa nedostáva uznania a sedia zabudnutí v kúte. Svätyňou Boha sú naše rodiny, ktoré potrebujú to nevyhnutné minimum, aby sa mohli formovať a mohli sa rozvíjať. Božia svätyňa je v tvárach mnohých ľudí, ktorých stretávame na našej ceste...

Keď prichádzame do tejto svätyne, môže sa aj nám prihodiť to, čo sa prihodilo Juanovi Diegovi. Hľadieť na Matku v našich bolestiach, v našom strachu, zúfalstvách a smútkoch a spytovať sa jej: „Čo môžem darovať ja, keď som človekom bez vzdelania?“ Hľaďme na Matku očami, ktoré hovoria: „Je veľa situácií, ktoré nás oberajú o silu, ktoré nám dávajú pociťovať, že niet miesta pre nádej, pre zmenu, premenu“.

Preto verím, že dnes nám bude na osoh, keď sa stíšime a budeme na ňu hľadieť. Pozerať sa na ňu dlho a pokojne a prihovoriť sa jej tak, ako to urobil istý syn, ktorý ju veľmi miloval:

Ako prví učeníci

Ježišu, my sme v našej viere ešte krehkejší, ako prví učeníci. Aj nám hrozí, že ťa zradíme, hoci tvoja láska by mala vyvolať rast našej lásky k tebe.

Z homílie pápeža Františka na Popolcovú stredu: Hanba je v skutočnosti dobrá

Božie slovo sa na začiatku pôstnej cesty obracia na Cirkev a na  každého z nás dvoma pozvaniami. Prvým je pozvanie sv. Pavla: «Zmierte sa s Bohom!» (2 Kor 5,20). Nejde však len o dobrú otcovskú radu ani o odporúčanie. Ide o skutočnú prosbu a žiadosť v Kristovom mene: «V Kristovom mene prosíme: ‚Zmierte sa s Bohom!‛» (tamtiež). Prečo taká slávnostná a dôrazná výzva? Pretože Kristus vie, akí sme krehkí a hriešni, pozná slabosť nášho srdca; vidí ho ranené zlom, ktoré sme spáchali a podstúpili. Vie, ako veľmi potrebujeme odpustenie, vie, že sa potrebujeme cítiť milovaní, aby sme konali dobro. Sami toho nie sme schopní: preto nám apoštol Pavol nehovorí, aby sme niečo urobili, ale aby sme sa nechali zmieriť s Bohom, aby sme mu dovolili nám odpustiť, s dôverou, pretože «Boh je väčší ako naše srdce» (1 Jn 3,20). On víťazí nad hriechom a pomáha nám znovu vstať z našich bied, ak mu ich zveríme. Je len na nás, či uznáme, že potrebujeme milosrdenstvo: je to prvý krok na kresťanskej ceste; je to vstup cez otvorené dvere, ktorými je Kristus, kde nás očakáva on sám, náš Spasiteľ, a ponúka nám nový a radostný život.

Peter Dufka SJ: Pôstne sprevádzanie

..Ešte mám v živej pamäti, keď som ako študent chodieval z Bratislavy domov. Spočiatku som cestoval každý týždeň a neskôr stále zriedkavejšie. V nedeľu podvečer som obyčajne odchádzal vlakom. Mama mi vždy nabalila jedlo nielen na cestu, ale i na niekoľko dní. Vždy ma odprevadila až ku dverám, dala mi krížik na čelo a pridala niekoľko slov na cestu, niekoľko praktických rád. Niekedy som dobre nevnímal obsah jej slov, pretože mi hlavou vírili myšlienky iného druhu, ale vo vlaku sa mi tie jej slová opäť vynorili z pamäti a cítil som, ako ma sprevádzajú i napriek tomu, že odzneli v minulosti.

V tomto týždni vstupujeme do obdobia Veľkého pôstu, ktorým sa každý kresťan pripravuje na prežitie najdôležitejších udalostí liturgického roka, tajomstva smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Na jednej strane túto pôstnu cestu prežíva každý človek sám, individuálne. Sám si ju naplánuje a sám ju realizuje. Ale na strane druhej žiaden kresťan nie je opusteným jedincom. Sprevádza ho Cirkev svojimi sviatosťami, ľuďmi, ktorí ho majú radi, ale i tými, ktorí ho predišli do večnosti. Skúsme si bližšie všimnúť týchto troch sprievodcov nášho duchovného života.

Tvoj Otec vidí aj v skrytosti

Komu by obdiv a uznanie nepadlo dobre? No ako pri každej príjemnej veci, aj tu s jedlom rastie chuť. Čo malo slúžiť na povzbudenie a vzpruhu do ďalšej činnosti sa stáva samoúčelným cieľom.

Redakčné články