Zamyslenia

Úryvky z aktuálnych príhovorov a homílií.

Slová pápeža Františka pri uvítacom programe na Błoniach

.….Ježiš Kristus je ten, kto vie dať opravdivú vášeň životu, Ježiš Kristus  je ten, kto nás vedie k tomu, aby sme sa neuspokojili s trochou, a vedie nás k tomu, aby sme zo seba vydali to najlepšie; je to Ježiš Kristus, ktorý sa na nás obracia, pozýva nás a pomáha nám vstať zakaždým, keď sa považujeme za porazených. Je to Ježiš Kristus, ktorý nás podnecuje zdvihnúť zrak a snívať vysoko. - „Ale, Otče, - môže mi niekto povedať – je tak ťažké vysoko snívať, je tak náročné stúpať, byť stále na výstupe. Otče, ja som slabý, padám, snažím sa, ale toľko ráz klesám dolu.“ Alpinisti, keď vystupujú na vrchy, spievajú jednu veľmi peknú pieseň, v ktorej sa hovorí: „V umení stúpať to, na čo záleží, nie je nepadnúť, ale nezostať na zemi.“ Ak si slabý, ak padáš, pozri trošku dohora a tam je Ježišova natiahnutá ruka, ktorý ti hovorí: „Vstaň, poď so mnou.“ – „A ak to spravím znova?“ – „Aj vtedy.“ – „A ak to spravím ešte ďalší raz?“ – „Aj vtedy. Veď Peter sa raz opýtal Pána: „Nuž, Pane, koľko krát? - Sedemdesiatkrát sedem.“ – Ježišova ruka je vždy natiahnutá, aby nás pozdvihla, keď padáme. Pochopili ste? [mladí...]

Z homílie pápeža Františka v národnej mariánskej svätyni v Čenstochovej

..Boh nás teda zachraňuje robiac sa maličkým, blízkym a konkrétnym – maličkým, blízkym a konkrétnym. Boh sa predovšetkým robí maličkým. Pán, «tichý a pokorný srdcom» (Mt 11,29), uprednostňuje maličkých, ktorým je zjavené Božie kráľovstvo (Mt 11,25); oni sú v jeho očiach veľkí a na nich obracia zrak (porov. Iz 66,2). Uprednostňuje ich, lebo sú v protiklade k «pýche života», ktorá prichádza zo sveta (porov. 1 Jn 2,16). Maličkí hovoria jeho vlastným jazykom: pokornou láskou, ktorá oslobodzuje. Preto volá osoby jednoduché a pohotové, aby boli jeho hovorcami a im zveruje zjavovanie jeho mena a tajomstiev jeho Srdca. Pomyslime na mnohých synov a dcéry vášho ľudu: na mučeníkov, ktorí dali zažiariť neozbrojenej sile evanjelia; na osoby jednoduché, zato však výnimočné, ktoré vedeli dosvedčovať Pánovu lásku uprostred veľkých skúšok; na tichých a silných milosrdenstvom, ako svätý Ján Pavol II. a svätá Faustína. Cez tieto „kanály“ jeho lásky Pán zoslal neoceniteľné dary celej Cirkvi a celému ľudstvu. A je význačné, že toto výročie krstu vášho ľudu sa prekrýva práve s Jubileom milosrdenstva.

Myšlienky z homílie kardinála Dziwisza

„Dnes sme tu, lebo nás tu zjednotil Ježiš Kristus. [...] To on nás sem priviedol. Je medzi nami prítomný. Sprevádza nás ako učeníkov na ceste smerom do Emauz. Zverme mu v týchto dňoch naše záležitosti, naše strachy a nádeje. On sa nás v týchto dňoch bude pýtať na lásku, tak, ako sa pýtal Šimona Petra. Nestráňme sa odpovedať na tieto otázky.“

„Zajtra medzi nás príde Peter našich čias – Svätý Otec František. Napozajtra ho pozdravíme na tomto istom mieste. Nasledujúce dni budeme počúvať jeho slová a spoločne s ním sa budeme modliť. Prítomnosť pápeža na Svetových dňoch mládeže je tiež peknou charakteristikou tejto oslavy viery.“

Kardinál Jozef Tomko: Voľný čas

...Azda najhlbší význam voľného času je v tom, že nám umožňuje stretnúť sa so sebou samými, lebo – ako hovorí Karl Rahner- tak „odkrýva človeku zmysel jestvovania“. Francúzsky mysliteľ Charbonneau preto tvrdí, že „človek je taký, aké je jeho voľno....Vo voľnom čase vidieť veľkosť alebo nízkosť človeka“. Cez prázdniny a vo voľnom čase môžeme nájsť chvíle ticha a slobody, bez tlaku vonkajších nutnosti a povinností, bez televíznych programov a bez rádia, bez hluku pracovného prostredia, dočasne aj bez spoločnosti iných, ale aj bez úteku od seba samého. V takých chvíľach sa staneme schopnými pozrieť sa do vlastného srdca a odkryť, čo vlastne sme. Odkryjeme svoje osobné kvality, ale možno aj svoju vnútornú chudobu, lepšie poznáme seba samých, dobré vlastnosti ale aj závislosť od vonkajších okolností a vplyvov.

Pápež František : Svätí Peter a Pavol sú piliermi Cirkvi

...V rozprávaní o misii apoštolov, nám evanjelium hovorí, že Ježiš ich poslal po dvoch (porov. Mt 10,1; Lk 10,1). V istom zmysle aj Peter a Pavol zo Svätej zeme boli poslaní až do Ríma ohlasovať evanjelium. Boli to dvaja muži veľmi odlišní jeden od druhého: Peter [bol] „pokorný rybár“, Pavol [bol] „majster a učiteľ“, ako sa recituje v dnešnej liturgii.Ale ak tu v Ríme poznáme Ježiša a ak kresťaná viera je živou a základnou súčasťou duchovného a kultúrneho dedičstva tohto územia, vďačíme za to apoštolskej odvahe týchto dvoch synov blízkeho Východu. Oni, pre lásku Krista, zanechali svoju vlasť a nedbajúc na ťažkosti dlhej cesty a rizík a ťažkostí, ktoré ich postretli, zakotvili v Ríme. Tu sa z nich stali ohlasovatelia a svedkovi evanjelia medzi ľuďmi a svoju misiu viery a lásky spečatili umučením.

Benedikt XVI. oslávil 65. výročie kňazskej vysviacky s pápežom Františkom

Emeritný pápež Benedikt XVI. dnes slávi 65. výročie kňazskej vysviacky. Tento významný deň strávil v spoločnosti pápeža Františka, ktorý ho slávnostne prijal v Klementínskej sále Apoštolského paláca.

Petrov nástupca si na úvod svojho príhovoru položil otázku, čo sa skrýva za príbehom Josepha Ratzingera. Odpoveď našiel v Jánovom evanjeliu, kde sa Ježiš pýta Petra, potom čo ho trikrát zaprel, či ho miluje a Peter mu odpovedá: „Pane, ty vieš všetko ty vieš, že ťa mám rád“ (Jn 21,15-19):

„A to je lajtmotív, ktorý dominuje celému životu prežitému v kňazskej službe a teológii, ktorú ste nie náhodou definovali ako «hľadanie milovaného»; to je to, o čom ste vždy vydávali svedectvo a aj dnes svedčíte: že rozhodujúcou vecou v našich dňoch – slnečných či daždivých – tou, s jedine ktorou prichádza všetko ostatné, je, že Pán je naozaj prítomný; že po ňom túžime, že sme mu vnútorne nablízku, že ho milujeme, že v neho skutočne hlboko veríme a veriac ho naozaj milujeme. Je to táto láska, ktorá nám skutočne napĺňa srdce, táto viera je to, čo nám umožňuje kráčať v istote a pokoji po vode, aj uprostred búrky, tak ako sa to stalo Petrovi; táto láska a táto viera sú tým, čo nám dovoľuje hľadieť do budúcnosti nie so strachom alebo s nostalgiou, ale s radosťou, a to aj v pokročilom veku nášho života“.

Z homílie pápeža Františka na námestí v Gjumri v Arménsku

...Viera je aj nádejou pre vašu budúcnosť, svetlom na ceste života. Je tým druhým základom, o ktorom by som vám chcel hovoriť. Vždy je tu nebezpečenstvo, ktoré môže nechať vyblednúť svetlo viery – pokušenie zredukovať ju na niečo z minulosti, niečo dôležité, ale patriace do inej doby, ako keby viera bola krásnou knihou s miniatúrami na uchovanie v múzeu. Ak je však viera uzavretá v archívoch dejín, stráca svoju premieňajúcu silu, živú krásu a pozitívnu otvorenosť voči všetkým. Viera sa však opätovne rodí z oživujúceho stretnutia s Ježišom, zo skúsenosti jeho milosrdenstva, ktoré dáva svetlo všetkým životným situáciám. Prospeje nám dennodenne oživovať toto živé stretnutie s Pánom. Prospeje nám čítať Božie slovo a v tichej modlitbe sa otvárať jeho láske. Prospeje nám dovoliť, nech stretnutie s Pánovou nehou zapáli radosť v srdci – radosť väčšiu od smútku, radosť, ktorá znáša bolesť a premieňa sa na pokoj.

Redakčné články