Detox duše

Práve v oblasti citového života a zdravia dnešný človek najčastejšie cíti nepohodu. Jej príčiny však chápe povrchne.
Aj riešenie svojej nepohody preto človek hľadá v tej rovine života, na ktorú si zvykol – chce lepší tuning organizmu, chce prežívať lepšie city, zbaviť sa stresov, zažiť niečo silné, nezvyčajné.
Chce kvalitný život!
Alebo aspoň normálne zvládať vysoké pracovné zaťaženie, keď mu už ani káva nepomáha.
Preto človek mení jedálny lístok alebo užíva rôzne doplnky výživy.
Kto môže, snaží sa upraviť aj pracovné stereotypy…
A na krátky čas získa pocit, že zmena zabrala a cíti sa lepšie.
Ale potom príde nový stres a vráti človeka tam, kde bol predtým.

Čo vlastne človek potrebuje, aby dosiahol skutočnú zmenu či kvalitu svojho života?
Ak človek hľadá vo svojom živote nové, pravé naplnenie, potrebuje sa najprv zbaviť balastu, ktorý pravému naplneniu prekáža. Potrebuje viac, ako iba zmenu jedálneho lístka či ergonómie práce.
Potrebuje nie iba detox tela, ale aj „detox duše“ – potrebuje pokánie!
Potrebuje najprv zmenu svojho zmýšľania. Práve toto sa kedysi nazývalo pokáním.
V čom má spočívať zmena zmýšľania?
Na začiatok je dobré zastaviť sa a vnímať. Čistiť nie iba telo, ale aj myseľ, a nielen myseľ…
Ak sa človek chce zbaviť stresov, v prvom rade si potrebuje uvedomiť, že každá situácia ho ovplyvní podľa toho, ako ju vyhodnotí.
Veľa stresu často znamená, že človek zle vyhodnocuje situácie svojho života.
Očista začína ochotou človeka priznať si, že (aspoň) niekedy situácie svojho života vyhodnocuje nedostatočne, či zrovna zle… a potom na ne chybne reaguje a práve preto nemá v duši pokoj, ale prežíva stres.
Preťaženie organizmu v týchto prípadoch pochádza z nedostatočného či zlého vyhodnotenia situácií, čo človek prežíva ako stres práve preto, že situácie nevie vyhodnotiť dobre a reagovať na ne správne. Toto ani káva, ani žiadny iný „životabudič“ nenapravia…
Pokánie preto začína ochotou prehodnocovať priority svojho života.

Znamená zastavenie sa, v ktorom človek sám sebe dovolí uvedomiť si, že jeho životné priority neplnia očakávanie, ktoré do nich vkladal. Neurobili ho šťastným, prípadne ani zdravým.
Zmena začína ochotou človeka uvedomiť si, že jeho poznatky a spôsoby reagovania na rôzne životné situácie nestačia na to, aby ich vedel správne vyhodnotiť a dobre na ne odpovedať. Teda, že chyba nie je vždy iba u druhých ľudí alebo v rôznych okolnostiach života.
Z toho môže vyplývať ďalší krok – otázka: Ako tie záťažové situácie vyhodnotiť dobre?
Pokánie znamená ochotu priznať si, že svoj život niekde nezvládam a potrebujem silu a múdrosť väčšiu, ako je moja… Potrebujem lepšiu mapu reality. Aby som vedel prísť do cieľa, musím si aktualizovať mapy svojej životnej GPS-ky - svojho hodnotového rebríčka.
Toto sú tradične prvé kroky pokánia. Dnes – v dobe, ktorá svoje duchovné korene opustila – ich znovuobjavili aj anonymní alkoholici vo svojom programe dvanástich krokov k uzdraveniu. Môžu však inšpirovať aj ľudí, ktorých problémom je niečo iné, ako alkohol.

Dvanásť krokov Anonymných alkoholikov

  1. Priznali sme svoju bezmocnosť nad alkoholom – naše životy sa stali neovládateľnými.
  2. Dospeli sme k viere, že len Sila väčšia ako naša obnoví naše duševné zdravie.
  3. Rozhodli sme sa, že odovzdáme svoju vôľu a svoj život do opatery Boha, tak ako ho my chápeme.
  4. Urobili sme dôkladnú a nebojácnu morálnu inventúru samých seba.
  5. Priznali sme Bohu, samým sebe a inej ľudskej bytosti presnú povahu svojich chýb.
  6. Boli sme úplne pripravení nechať Boha odstrániť všetky naše charakterové chyby.
  7. Pokorne sme ho požiadali, aby odstránil naše nedostatky.
  8. Spísali sme zoznam ľudí, ktorým sme ublížili, a boli sme ochotní to napraviť.
  9. Urobili sme nápravu vo všetkých prípadoch, kedy to bolo možné, okrem prípadov, kedy by im alebo iným naše konanie uškodilo.
  10. Pokračovali sme v našej osobnej inventúre a keď sme urobili chybu, ihneď sme to priznali.
  11. Pomocou modlitby a meditácie sme zdokonalili svoj vedomý styk s Bohom, tak ako Ho my chápeme, a prosili sme ho len o to, aby sme spoznali jeho vôľu a mali silu ju uskutočniť.
  12. Výsledkom týchto krokov bolo, že sme sa duchovne prebudili a usilovali sme sa odovzdávať toto posolstvo ostatným alkoholikom a uplatňovať tieto princípy v každej našej činnosti.

Pokánie teda znamená vrátiť sa zo slepej uličky a ušetriť si cestu až na jej trpký koniec; znamená ochotu aktualizovať svoju osobnú navigáciu – GPS svojho života, aby sme našli dobrú mapu pre svoju existenciu a kráčali po nej za dobrými cieľmi.
O tom, ako môže nedostatok pokánia vyústiť do psychologických ťažkostí a ako ich napraviť bude nasledujúci blog.

Informácie o Gabo Martinický

Obrázok používateľa Gabo Martinický

Krátke info o sebe (nepovinné)

Pokúšam sa odpovedať na výzvu Benedikta XVI. z posolstva na pôstne obdobie 2012:
Treba si pozorne všímať, hľadieť s uvedomením, uvedomovať si realitu, lebo v opravdivo zrelom spoločenstve je dôležité nielen telesné dobro blížneho, ale hlavne dobro duše s ohľadom na jeho spásu. Preto je duchovným milosrdenstvom i upozorňovať blížnych na spôsoby myslenia a konania, ktoré protirečia pravde a nesledujú cestu dobra, konštatuje Benedikt XVI.
Foto: dívam sa na svet cez pootvorené dvere pustovne sv. Mikuláša z Flüe.

Zobraziť celý profil používateľa

Redakčné články