Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána Ježiša Krista. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.

Kolovrátok

Hlasovanie

Uplynulý Svätý rok milosrdenstva:

Ako svetlo v Pánových rukách... ( Mt 5,14 )

Sám človek sotva niečo zmôže. Niekedy je v pokušení spoliehať sa len na svoje sily a možnosti. Pán niekedy dopustí aj veľmi náročné skúšky. Tu sa preukáže viera človeka. Ale aj dôvera, keď človek spoznáva, že sám to už nezvláda. Pán vtedy čaká na to, aby sa skúšaný človek s dôverou obrátil na Pána. S dôverou prosil. A... Čakal Božiu pomoc. Je potrebné použiť možné prostriedky. Cirkevní otcovia hovoria, že Pán používa aj ľudské prostriedky.
V prípade, že veriaci zažíva vo svojom okolí nápor sekularizácie - niektorí z blízkych zanechávajú vieru - - predsa je tu východisko.

Z dnešného príhovoru Svätého Otca Františka pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána - Nesledujme horoskopy, ale Ježiša

...Naším konečným cieľom je stretnutie so vzkrieseným Pánom. A ja by som sa vás chcel opýtať: koľkí z vás máte toto na pamäti? Raz príde deň, keď sa stretneme s Pánom z tváre do tváre. A toto je naším cieľom: toto stretnutie. Neočakávame nejaký čas alebo nejaké miesto, ale ideme v ústrety jednej osobe: Ježišovi. Preto otázkou nie je „kedy“ nastanú varovné znamenia posledných čias, ale to, aby nás našiel pripravených na stretnutie. A nejde ani o to, aby sme poznali, „ako“ sa tieto veci uskutočnia, ale „ako“ sa máme správať, dnes, pri ich očakávaní. Sme povolaní žiť prítomnosť a stavať našu budúcnosť s pokojom a dôverou v Boha. Podobenstvo o figovníku, ktorý vzchádza ako znamenie blížiaceho sa leta (porov. v. 28-29), hovorí, že perspektíva konca nás neodvracia od prítomného života, ale poukazuje nám na naše dni pod zorným uhlom nádeje. Je to tá cnosť, ktorá sa žije veľmi ťažko: nádej, najmenšia z cností, ale zároveň najmocnejšia. A naša nádej má tvár: tvár vzkrieseného Pána, ktorý príde „s veľkou mocou a slávou“ (v. 26), to znamená, že zjaví svoju ukrižovanú lásku premenenú vo vzkriesení. Víťazstvo Ježiša na konci čias bude víťazstvom Kríža, dôkazom, že obetovanie seba samých z lásky k blížnemu na pripodobnenie sa Kristovi je jedinou víťaznou mocou a jediným pevným bodom uprostred zmätkov a tragédií sveta.

Temné noci

Novoveké dejiny civilizácie ľudstva poznajú zopár temných nocí, ktoré sa krvavo zapísali do dejín rozličných národov.

PARÍŽ plače

Pripojme sa i my k modlítbám za obete týchto zverstiev a za pokoj vo svete a nedovoľme, aby nás premohol strach. Príjmime Božie pozvanie k láske, lebo veď:
"V LÁSKE NIET STRACHU, A DOKONALÁ LÁSKA VYHÁŇA STRACH, LEBO STRACH MÁ V SEBE TREST, A KTO SA BOJÍ, NIE JE DOKONALÝ V LÁSKE." (1Jn 4, 18)

Z rannej homílie pápeža Františka: Malé krásy pominú, veľká krása je Boh

..„Samotný Boh je tou najväčšou krásou“. Hovorí to aj žalm: „Nebesia rozprávajú o kráse Boha“. Problémom človeka však je, že často sa klania tomu, čo je len odrazom tejto nádhery a čo aj tak jedného dňa vyhasne. Alebo ešte horšie, že posluhuje ešte prchavejším pôžitkom.

Svätý Otec v homílii zdôraznil dva druhy modlárstva, do ktorých môže upadnúť aj ten, kto má vieru. Prvé liturgické čítanie (Múd 13,1-9) a žalm (19,2-3.4-5) hovoria o „kráse stvorenstva“, avšak zdôrazňujú aj pochybenie „tých, čo pri týchto pekných veciach nie sú schopní hľadieť na to, čo je za nimi, čiže transcendentnosť“, povedal pápež. To, čo v sebe tento postoj skrýva, nazval pápež František „modloslužba imanencie“. Takto sa človek pristaví pred nejakou krásou, no bez preniknutia k tomu, čo je za ňou:

Venované Oľge

Večerná tma prichádza zvyčajne pozvoľna.
Najskôr ju vnímame v zastrčených kútoch okolo nás,
potom si prestávame vidieť pod nohy

Násilné pozadie Islamu 2