Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána Ježiša Krista. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.

Kolovrátok

Hlasovanie

Uplynulý Svätý rok milosrdenstva:

Anjel Pána so Svätým Otcom: Kristus Kráľ z lásky nezostúpil z kríža

..Ježiš sa zjavil ako kráľ – kedy? V udalosti kríža. Kto hľadí na Kristov kríž, nemôže nevidieť prekvapivú nezištnosť lásky. Niekto z vás môže povedať: ‚Ale, Otče, toto bolo zlyhanie!‛ A práve v zlyhaní hriechu – hriech je zlyhaním – v zlyhaní ľudských ambícií, tam je víťazstvo kríža, tam je nezištnosť lásky. V zlyhaní kríža je vidieť lásku, túto lásku, ktorá je nezištná, ktorú nám Ježiš dáva. Hovoriť o moci a sile pre kresťana znamená odvolávať sa na moc kríža a na silu Ježišovej lásky: lásky, ktorá zostáva pevná a neporušená, aj v konfrontácii s odmietnutím, a ktorá sa ukazuje ako zavŕšenie života stráveného v totálnom sebaobetovaní v prospech ľudstva. Na Kalvárii sa okoloidúci a vodcovia ľudu Ježišovi pribitému na kríž posmievajú a vyzývajú ho: «Zachráň sám seba, zostúp z kríža!» (Mk 15,30). - «Zachráň sám seba!» No paradoxne, Ježišova pravda spočíva práve v tom, čo na neho posmešným tónom vykrikujú jeho odporcovia: «Sám seba nemôže zachrániť!» (v. 31). Ak by bol Ježiš zostúpil z kríža, podvolil by sa tak pokušeniu kniežaťa tohto sveta. On však nemôže zachrániť sám seba práve preto, aby mohol zachrániť druhých, práve preto, lebo dal svoj život za nás, za každého z nás. Povedať ‚Ježiš dal život za svet‛ je pravdou, ale krajšie je povedať: ‚Ježiš dal svoj život za mňa‛. A dnes tu na námestí, každý z nás povedzme vo svojom srdci: ‚Dal svoj život za mňa‛, aby mohol spasiť každého jedného z nás z našich hriechov.

Násilné pozadie Islamu 3

Pápež František v rannej homílii: Čo zostane z tejto vojny?

„Čo zostane? Ruiny, tisíce detí bez vzdelania, toľkí nevinní mŕtvi. Toľkí! A toľké peniaze vo vreckách obchodníkov so zbraňami. Ježiš raz povedal: ‚Nemožno slúžiť dvom pánom: buď Bohu, alebo bohatstvu.‛ Vojna je práve tá voľba bohatstva: ‚Vyrábajme zbrane, takto sa ekonomika trochu stabilizuje, a udržíme si ďalej náš prospech‛. Je tu jedno ošklivé slovo Pána: ‚Zlorečení!‛ Pretože on povedal: ‚Požehnaní tvorcovia pokoja!‛ Títo, čo pracujú pre vojnu, čo vytvárajú vojny, sú zlorečení, sú to zločinci. Vojna sa dá ospravedlňovať – v úvodzovkách – veľkým množstvom dôvodov. Ale keď je celý svet, tak ako dnes, vo vojne – celý svet, je to svetová vojna, po kúskoch, tu, tamto, tam, všade... niet tu ospravedlnenia. A Boh plače. Ježiš plače.“

A zatiaľ čo obchodníci predávajú zbrane, sú tu ľudia, ktorí pre pomoc človeku obetujú život, pokračoval pápež František. Tak ako to robila „ikona našich čias“, Matka Tereza z Kalkaty. A aj proti nej by sa s cynizmom mocných dalo povedať: „Nuž, čo také urobila tá žena? Stratila svoj život pomáhajúc ľuďom zomrieť? - Cesta pokoja sa nestretá s pochopením...“ Svätý Otec v závere homílie odporúčal prosiť o milosť plaču:

Galéria s názvom Nebo

Nebo je nekonečná galéria.
Každý deň s novou expozíciou a s voľným vstupom.

Otvorená pre každého...

Ako svetlo v Pánových rukách... ( Mt 5,14 )

Sám človek sotva niečo zmôže. Niekedy je v pokušení spoliehať sa len na svoje sily a možnosti. Pán niekedy dopustí aj veľmi náročné skúšky. Tu sa preukáže viera človeka. Ale aj dôvera, keď človek spoznáva, že sám to už nezvláda. Pán vtedy čaká na to, aby sa skúšaný človek s dôverou obrátil na Pána. S dôverou prosil. A... Čakal Božiu pomoc. Je potrebné použiť možné prostriedky. Cirkevní otcovia hovoria, že Pán používa aj ľudské prostriedky.
V prípade, že veriaci zažíva vo svojom okolí nápor sekularizácie - niektorí z blízkych zanechávajú vieru - - predsa je tu východisko.

Z dnešného príhovoru Svätého Otca Františka pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána - Nesledujme horoskopy, ale Ježiša

...Naším konečným cieľom je stretnutie so vzkrieseným Pánom. A ja by som sa vás chcel opýtať: koľkí z vás máte toto na pamäti? Raz príde deň, keď sa stretneme s Pánom z tváre do tváre. A toto je naším cieľom: toto stretnutie. Neočakávame nejaký čas alebo nejaké miesto, ale ideme v ústrety jednej osobe: Ježišovi. Preto otázkou nie je „kedy“ nastanú varovné znamenia posledných čias, ale to, aby nás našiel pripravených na stretnutie. A nejde ani o to, aby sme poznali, „ako“ sa tieto veci uskutočnia, ale „ako“ sa máme správať, dnes, pri ich očakávaní. Sme povolaní žiť prítomnosť a stavať našu budúcnosť s pokojom a dôverou v Boha. Podobenstvo o figovníku, ktorý vzchádza ako znamenie blížiaceho sa leta (porov. v. 28-29), hovorí, že perspektíva konca nás neodvracia od prítomného života, ale poukazuje nám na naše dni pod zorným uhlom nádeje. Je to tá cnosť, ktorá sa žije veľmi ťažko: nádej, najmenšia z cností, ale zároveň najmocnejšia. A naša nádej má tvár: tvár vzkrieseného Pána, ktorý príde „s veľkou mocou a slávou“ (v. 26), to znamená, že zjaví svoju ukrižovanú lásku premenenú vo vzkriesení. Víťazstvo Ježiša na konci čias bude víťazstvom Kríža, dôkazom, že obetovanie seba samých z lásky k blížnemu na pripodobnenie sa Kristovi je jedinou víťaznou mocou a jediným pevným bodom uprostred zmätkov a tragédií sveta.

Temné noci

Novoveké dejiny civilizácie ľudstva poznajú zopár temných nocí, ktoré sa krvavo zapísali do dejín rozličných národov.